Trasa

Temeš (520 m) – Temešské sedlo (862 m) – Temešská skala (910 m) a späť

V nedeľu sme sa zobudili do pekného ránka. Pochutili sme si na praženici a tešili sme sa na výlet. Prechádzali sme malebným krajom Strážovských vrchov. Kochala som sa pohľadom na dominantný vápencový vrch Vápeč. Na opačnej strane ma zaujala zaujímavá skala, je to kraj skalných velikánov. Na strome som zbadala vznešeného orla, ktorý pokojne sedel a pozoroval okolie. Prechádzali sme cez sedlo pod Homôľkou a pokračovali sme smer Valaská Belá, ktorá je známou veľkou kopaničiarskou obcou s 99 osadami, ktoré sú roztrúsené po okolitých kopcoch.

Dedinka Temeš je ukrytá v horách pod mohutným bralom Temešskej skaly. Cesta viedla popri zurčiacom potoku v tieni stromov. V zime je sem horší prístup, ale to neprekvapí obyvateľov horských dedín, ktorí sú na život v horách zvyknutí a dokážu sa prispôsobiť nepriaznivým podmienkam, čo zocelí telo a dušu. Dedinka je malinká a nachádza sa tu neoklasicistická kaplnka postavená v roku 1926 zasvätená Panne Márie Lurdskej. Sídlo bolo založené v roku 1332. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec, poľnohospodárstvom a tkali koberce.

Z dediny sme stúpali po lúke, ktorú skrášľovali smreky a borovice. Ukazovali sa nám výhľady na horstvá krajinársky zaujímavého kraja. Vstúpili sme do bukového kráľovstva starých stromov. Veľmi pekný les, ktorý zdobili zelené machové porasty, popadané stromy. Umelkyňa príroda tu vytvorila umelecké skvosty pokrútených bučín. Uvideli sme troch dravých vtákov, ktorí na seba nalietali a predviedli nám pekné predstavenie. Fúkal chladný vietor. Pod vrcholom ma upútal zrast niekoľkých stromov s hrubým kmeňom. Zo sedla sme stúpali krátkym úsekom na vrchol. Lákala nás odbočka na Malú Maguru, kde to vyzeralo poriadne divoko, samé popadané stromy krížom-krážom. Ďateľ veľký svojim ďobaním umocňoval atmosféru divokej prírody.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Temešská skala je prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1986 s výmerou 57,9 ha. Ide o ochranu zachovalých lesných spoločenstiev bučín na morfologicky výraznom vrchole Malej Magury s výskytom viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov.

Temešská skala nám ponúkala výhľady na Homôľku, Vtáčnik, Rokoš, Javorinu, vodnú nádrž Nitrianske Rudno, Baské, Strážov, posnežený malofatranský Kľak a veľa iných vrcholkov.

Pod skalou je trávnaté vyhliadkové miesto, kde sa nachádza vrcholová kniha a popis jednotlivých vrcholov, ktoré odtiaľto môžeme obdivovať. Je to magické miesto a musím povedať, že Strážovské vrchy sú plné zaujímavých výhľadov a každé z nich má svoje neopakovateľné čaro. Popíjali sme bylinkový čaj a pochutili sme si na obložených chlebíkoch. Pocitovo bolo chladnejšie a fúkal silný vietor. Po nočnom daždi sa nám ukázali výhľady do vzdialených oblastí. Pod nami bola učupená dedinka Temeš.

Vychutnávala som si krásu prírody a len tak som rozjímala. V lete by som si tu ľahla a vdychovala horský vzduch. Z vrcholu sme sa išli pozrieť na úzky skalný hrebienok, z ktorého bol výhľad na najvyšší vrch Strážovského pohoria Strážov i na Kľak, ktorý bol pocukrovaný bielym snehom. V lese ma zaujal mohutný buk, ktorého obrovské konáre sa rozvetvovali do všetkých strán. Len tak si poležať v objatí stromu...

Cestou do Trenčína som z jednej lúky fotila majestátny Vápeč. Dobrou baklažánovou pizzou sme ukončili aktívne strávený deň.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek