Vrch je trocha od značkovaného chodníka, ale ak nevojdem do hory, tak to najkrajšie nie vždy nájdem a spoznám. Počas presunu autom do Slanskej Huty uvažujem nad trasou, kade by som mal ísť. Zhruba viem, kde by sa Malá Kamenná mala nachádzať a tak len vyraziť a nájsť jej ropik a kamenné pole, ktoré sa pod ním nachádza.

Trasa

Slanská Huta – Garamboš (Skala) – Dlhý grúň – Zimné lúky - Kamenná hora – Zimné lúky – Malá Kamenná (hora) – jazero Izra – Veľké drevo – Slanská Huta

Zaparkujem auto na konci dediny, odkiaľ mám nádherný pohľad na Malý a Veľký Milič. Na Malom Miliči je vidieť vyhliadku nad skalným mestom, ktoré je ukryté v lese. Dnes však moje túlavé topánky pod tieto skaly nepôjdu. Kráčam cestou smerom k bývalej budove pohraničnej stráže Irmasek a som na žltej a zelenej značke. Pri smerovníku bez údajov odbočuje žltá značka na cestu pod Malý Milič, pokračujem však okolo spomínanej budovy, dnes pekného bytového domu.

Po oboch stranách mám veľké lúky a na nich niekoľko vojenských bunkrov, ktoré sa budovali na obranu ešte pred začiatkom II. svetovej vojny. Tiahli sa v línii od Veliat až k jazeru Izra.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z lúk spätným pohľadom môžem obdivovať panorámu začínajúc od Malého Miliča cez Suchu horu (820 m) a sedlo Veľká Marovka s vykrývačom. Vpravo od sedla je Dobrák s Bradlom, potom Hradisko a vpravo od neho Slanský hradný vrch. Samozrejme, že aj samotnú dedinu Slanec. Za ňou Slančík a nad ním vrchy okolo Bogoty, ktoré sa tiahnu po Dargovský priesmyk. Vpravo, viac na východ, je to Zemplín a za ním Vihorlatské vrchy. Za dobrej viditeľnosti je možnosť pozerať k severnej časti Slanských vrchov (Makovica a Šimonka). Vedľa Vihorlatských vrchov v pozadí je Ukrajina a Východné Karpaty.

Zájdem si ešte k jednému ropiku, ktorý je pod čerešňou, aby som si ho obzrel a vraciam sa späť na cestu. Vľavo predo mnou je to Suchá hora (805 m) a Garamboš s vykrývačom, kde bude moje prvé zastavenie.

Za Irmasekom ešte chvíľku kráčam zelenou značkou a chatou Dolina, ktorá tu stojí už niekoľko rokov opustená a pomaličky začína chátrať. Prechádzam Miličský potok a potom odbočujem pod Suchú horu vľavo. Potom lesom hľadám miesto, kde by som sa najlepšie dostal pod skalnú časť Garamboša, ktorý prezývajú tiež Skala. Dnes je orientácia lesom trocha horšia, stromy sú plné lístia a tak je viditeľnosť nižšia. Preto sa stane, že trocha zájdem ďalej ako som mal v úmysle, ale to vôbec neprekáža. Je mi úplne jedno, z ktorej strany budem stúpať pod skalnú časť. Dostal som sa k prvému ropiku pod Garambošom a viem, že sa mám držať viac vľavo. Za chvíľu som pod vedením elektrického napätia, ktoré smeruje k vrcholu. Odbočiac pred vrcholom smerom na sever sa dostanem pod skalnú časť a pekne si ju prejdem a poprezerám zdola, stúpajúc pomedzi balvany a kamene. Obchádzam to zo západnej strany na východnú, kde potom vystupujem za skalnou stenou nahor k vrcholu.

Garamboš (608 m)

Kopcom som už prechádzal a tiež opisoval, no jeho aj keď nie vysokánske skaly ma vždy očaria a tak sa sem rád vraciam. Značkované chodníky ho obchádzajú zo západnej i východnej strany. V jeho blízkosti sú dva bunkre, ktoré je lepšie vidieť z jari a v neskorej jeseni, keď na stromoch nie je lístie. Na vrchole je vykrývač a chatka IZRA, ktorá postupne chradne. Je to tu nepokosené, aj altánok je dosť zanedbaný. Na škodu je, že výhľady zastierajú stromy, cez ktoré sa miestami ukazuje Malý Milič a lúky nad Slanskou Hutou. Určite by to bolo pekné, kto ho vie, či pri dnešnej hektickej ťažbe dreva odtiaľ výhľady nebudú... Je síce pravda, že celý areál je oplotený a postavený na skale, ale brána je len podopretá kameňom a nie je to uzamknuté.

Odchádzam dole prístupovou cestou smerom k hlavnej lesnej ceste, ktorá prichádza od Kalše a smeruje do sedla v Slanci s odbočkou k jazeru Izra. K tomu sa dnes chcem pozrieť. Pri zostupe si odfotím ropik a som na ceste.

Kamenný vrch s vyhliadkou

Kade teraz? Chcem sa dostať na Kamenný vrch s jeho peknou vyhliadkou, ale netuším, že ma les trocha pomýli. Oproti mne je pekná lesná cesta a tak sa po nej vydávam a stáčam sa viac vpravo ako som mal. Schádzam chrbátom cez Dlhý grúň až sa dostanem na žltú značku. Tu zisťujem, že som na opačnej strane ako som mal v pláne. Som na Zimných lúkach a vyhliadka z ropika je nad nimi. Neprekáža, veď sa tam dostanem aj zdola, aj keď to bude trocha náročnejšie, ale si aspoň obzriem skalky zdola.

Prejdem lúkou, lesom smerujúc na severovýchod, ešte nachádzam nový pre mňa nepoznaný bunker pod Veľkou Kamennou horou a som tam, kde som chcel byť. Vidím skalky a tak sa škriabem nahor, občas sa šmýkajúc po suchej pôde, lístí a kamennej sutine. Obchádzajúc ich po ľavej strane som sa dostal na hrebeň a odbočujem vpravo, aby som sa dostal k vyhliadke. Od bunkra na vrchole Kamennej hory je nádherný pohľad na Zimné lúky, za nimi niekde na Malú Kamennú (horu), ktorú chcem spoznať. Pod Zlodejom (Tolvaj) je ukryté jazero Izra s priezračnou vodou, vpravo Veľký Milič (rozhľadňa) a tiež Malý Milič. Viac vľavo sú Zemplínske vrchy a v pozadí Vysoký vrch (Magás hegy) nad Novým Mestom pod Šiatrom (Sátoraljaújhely), Lipovec a ďalšie kopčeky. Jedným slovom nádhera. Na škodu je, že je to nie pri značkovanom chodníku, zo Zimných lúk je však vidieť aj k vyhliadke. Prejdem celým hrebeňom a na jeho východnej strane pri skalkách schádzam dole do doliny. Smerom na juh by som mal naďabiť na miesto, ktoré je dnes prioritné.

Malá Kamenná hora

Poďme ju hľadať, snáď dnes budem mať šťastie a nájdem miesto s ropikom a kamenným poľom. Zhruba po kilometri ma zaujme kopček a hneď to smerujem k nemu. Áno, je to Malá Kamenná hora a v kameňoch ukrytý z jednej strany chránený obranný bunker, porastený popínavými rastlinami. Je jedným z najkrajších z celého obranného valu. Pod ním sa rozprestiera veľké kamenné pole, niečo podobné ako kamenné more v Cerovej vrchovine pod hradom Šomoška.

Pekne si to tu poobzerám a zostupujem okrajom kamenného poľa dole do doliny, aby som mohol pokračovať k jazeru Izra. Chcem sa vrátiť k lúkam a potom sa budem až do konca túry držať značkovaných chodníkov. Obidva miesta, ktoré som navštívil, sa nachádzajú medzi žltou a modrou značkou nad Zimnými lúkami.

Pokračujem smerom na západ a podľa navigácie sa dostávam na dolnú lúku, kde ma zaujmú kosatce a potom lesom popri lúke na žltú značku. Chvíľu mierne kráčam juhozápadne, až kým sa nedostanem na asfaltovú cestu cyklotrasy a značkovanej trasy od Veľkého dreva. Posledné desiatky metrov južne a som pri vodnej ploche.

Jazero Izra

Vzniklo prehradením potoka Izra pri zosune pôdy v južnej časti Slanských vrchov v blízkosti hranice s Maďarskom pod vrchom Veľký Milič. Voda sa využíva na športový rybolov a okolie na rekreačne účely v nádhernej prírode s možnosťou hubárčenia. Jazero má asi 4 hektáre. V okolí sú rozmiestnené chatky a reštaurácia, ktorá je počas leta v prevádzke. Prístup autom je od Slanského sedla nad dedinou Slanec. Pri jazere sa stretávajú všetky pešie trasy a cyklotrasy a prechádza tu medzinárodná magistrála E3 a E8 plus peší priechod Čatoreň do Maďarska (dedina Pusztafalu).

Chvíľu sa tu zdržím. Je tu čulý ruch. Cyklisti, turisti, rybári, ale aj iní návštevníci si našli čas na oddych a rekreáciu. V reštaurácii si dám chladenú kofolu, oddýchnem si a niečo zjem. Motám sa okolo jazera, aby som si urobil niekoľko nových záberov. Vzďaľujem sa stúpajúc hore po asfaltke k panelom Veľké drevo na križovatke lesných ciest a cyklotrás. Na opačnej strane od odpočívadla je prameň sv. Františka.

Čaká ma posledná časť putovania - po zelenej do Slanskej Huty. Chodník prichádza z Kuzmíc a cez jazero Izra, Slanskú Hutu, Veľkú Marovku pokračuje do Skároša. Chvíľu idem lesom, až sa dostanem na lúky medzi Garambošom a Malým Miličom. Prichádzam k ropiku, ktorý je hneď na trase a je tu tabuľa s históriou budovania opevnenia. Miniem chatu Dolina, občas sa zastavím a robím fotky z výhľadu. Som na Irmaseku, posledné metre k dedine i k môjmu štvorkolesovému tátošovi a končím výlet.

Zhodnotenie

Strávil som pekný slnečný, priam letný deň, aj keď je len koniec mája. Navštívil som miesta, ktoré už poznám, ale aj také, kde som zavítal prvý raz. Musím povedať, že všetko stálo za námahu. Výhľady z lúk, Veľkej Kamennej hory, trblietavé vody jazera Izra plné lúčov slnka, nádherné kamenné pole a lúky v plnom kvete. Všetko obohatilo moje vnútro o ďalšie pekné pocity. Mohol som precítiť nádheru a krásu prírody pod Veľkým Miličom a trocha obohatiť poznatky o históriu opevnenia na obranu pred fašizmom. Lúky plné kvetov v nádhernej farebnej kráse doviedli k dokonalosti zážitok z dnešnej túry.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek