Komjatná

Keď som v roku 1989 ako študent išiel “hrebeňovku” Chočských vrchov a Šípskej časti Veľkej Fatry, zeleno značený chodník z Komjatnej na Ostré (Ostrô) ešte neexistoval. Z dediny som zišiel kamsi k Magovcom a na hrebeň som sa štveral hore strmým svahom po stopách od kráv. Bolo mokro, v topánkach mi čvŕkala voda a strmina nemala konca. A keď som vyšiel na hrebeň, čakalo ma ešte liepanie sa na strmý kopec s bralom, na Ostré. Výšľap na kopec bol v mojich spomienkach čosi ako nočná mora. Teraz som však zistil, že sa hore dá vyjsť po novo vyznačenom chodníku, pričom na trase je skalné okno a zaistený úsek. A tak som sa rozhodol, že si výstup na vrchol zopakujem. Tentokrát snáď bude zaujímavejší.

Podľa odporúčania Routeplanneru som sa do Komjatnej vybral cez Švošov. Je tam asfaltka, ktorá je deravá ako rešeto. Často som musel ísť na dvojke. Myslím, že sa do Komjatnej treba vybrať od Valaskej Dubovej. Zaparkoval som na križovatke pri smerovníku a vybral som sa na prechádzku.

Hrdoš

Zbehol som dolu dedinou a vybral som sa poľnou cestou. Zle. Mal som si vybrať pravú, išiel som však doľava. Po chvíli som omyl zbadal, nechcelo sa mi však vracať. Tak som sa predral húštinou v dolinke. Po krátkom zápase s kríkmi a so žihľavou som našiel cestičku od zveri, ktorú som sledoval.

Vyšiel som na chotár medzi Žaškovom a Komjatnou. Z hrebienka sa otvárajú krásne výhľady na Šípsku Fatru, Chočské vrchy a na Oravu. Značiek tu nie je veľa, ale keď človek vie, ktorým smerom má ísť, tak nezablúdi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Strmou lesnou cestou som vyšiel do sedielka na lúčku. Kvitli na nej záľahy jesienok. Na lúke treba ostro zabočiť doprava a presunúť sa na severovýchodný svah kopca. Nasleduje ďalšie strmé stúpanie, teraz len úzkym chodníčkom.

Chodníček príde ku skale s veľkým skalným oknom. Za pomoci reťaze sa dá cezeň prejsť. Značka však pokračuje napravo, kde sa strmým žľabom štverá na vrcholovú skalu. Aj v žľabe sú nejaké reťaze.

Zo skaly je pekný výhľad na Komjatnú s okolím. Avšak vyhliadok je na hrebeni Hrdoša viac. V južnej časti je vyhliadka na západ, na Šíp. Priamo na vyhliadke je ohnisko, ktoré je v dosť exponovanej polohe.

Ostré (Ostrô)

Za vyhliadkou na Šíp je terén opäť trochu členitejší. Značiek tam veľa nie je, treba sledovať chodník. Významovú odbočku na Ostré si možno všimnúť podľa žltej značky. Smerovníky tam nie sú.

Nasleduje záverečný výšvih strmým zemitým svahom. Včera pršalo, preto sa na chodníku šmýka. Posledné metre výstupu na skalu sú zaistené reťazou. Z Ostrého (1067 m) sú čiastočné výhľady všetkými smermi. Údolím Váhu na Ružomberok, na Kečky pod ktorými som pred 28 rokmi stanoval, na Komjatnú, za Valaskou Dubovou vidno Veľký Choč, na severe Kubínsku hoľu, na severozápade spoza Šípu vykúkajú Stoh s Veľkým Rozsutcom a na juhu vidno kopčeky Veľkej Fatry.

Na vrchole som si oddýchol a čosi som zjedol. Nato som sa rovnakou trasou vrátil späť. Keďže som išiel vychádzkovým tempom, prechádzka mi trvala tri hodiny.

Záver

Kopec Ostré leží hneď vedľa hlavného ťahu, asi dva kilometre od Váhu. Nie je tak známy ako Šíp, no myslím si, že výstup naň je atraktívnejší. Naviac, môžete si byť istí tým, že na chodníku nestretnete ani nohy.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek