Opavská rozhľadňa

Opava – Opavský vrch – Noviny

Občas máva človek deň, keď sa mu darí načo siahne, alebo má šťastie na dobrých ľudí. Večer po návrate do Dudiniec som skonštatoval, že som mal práve taký, výnimočný deň.

S malou dušou som nastupoval do autobusu na trase Tišnov – Rimavská Sobota. Ak mi šofér nezastane v Opave, kde linka nestojí, tak sa budem musieť vracať zo zastávky Čebovce-rázcestie 4 km. Bol tak zlatý, že mi prisľúbil zastaviť v Opave a ako som zistil pri spiatočnej ceste do Dudiniec, ochotne tak urobil každému.

Hneď pri zastávke začína žltá TZT k rozhľadni na Opavskej hore. Udávaných 40 minút som bez veľkej námahy skrátil na 20 minút. Rozhľadňu je hneď vidieť a na rozdiel od článkov na internete, mne sa zdala trasa dobre a viditeľne značená. Na lúke kosil traktor trávu, slniečko pripekalo a vôbec to nevyzeralo na polovicu októbra.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vykročil som po asfaltke k ruinám družstva a potom doprava do lesa po lesnej ceste. Stúpala vcelku pohodlne okolo kopca. Prišiel som na rázcestie, kde je kovová tabuľka s údajom 1,2 km. Odtiaľto ide úzky chodníček, z ktorého sú pekné výhľady. Stále som očakával nejaké strmé výšvihy, o ktorých som sa dočítal na internete, ale takýchto chodníčkov ide na bratislavský Kamzík neúrekom.

Ani som sa nenazdal a stál som na lúke pod rozhľadňou. Je to celodrevená šesťposchodová stavba. Na jednotlivé poschodia vedie široké schodište so zábradlím, a tak je výstup bezproblémový. Rozhľadňa je stabilná aj vo vetre. Na jednotlivých medziposchodiach by sa pohodlne vyspalo vždy desať ľudí.

Výhľad z hornej plošiny je úchvatný – 360º. Nesnažil som sa rozpoznať jednotlivé pohoria, prečítajte si ich v odkaze, ale vraj býva vidno aj Gerlachovský štít. Len som sa kochal a ten, kto vybral kopec pre rozhľadňu, vybral úžasné miesto.

K rozhľadni sa dá dostať aj na bicykli, s kočíkom či dokonca autom. Cesta k nej odbočuje z hlavného ťahu I/75 kilometer nad Opavou a osobne som sa rozprával s dvomi posádkami áut, ktoré tam v ten deň boli.

Na lúke sú lavičky, stôl a ohnisko. Priam ideálne miesto na rodinný piknik. Zistil som, že som časovo na tom tak dobre, že by som mohol stihnúť pozrieť si rozhľadňu na Prašnom vrchu nad Hrušovom. Chvíľu som dumal nad tabletom, kade sa vybrať a napokon som sa rozhodol vrátiť sa na rázcestie v lese a pokračovať na Čelovce, pričom som si neuvedomil, že autobus do Hrušova stojí na rázcestí Čelovce. Myslel som si, že do Hrušova ide po ceste medzi Čelovcami a Hrušovom. Miestni mi potom vysvetlili, že to je len bývalá asfaltka medzi dvomi družstvami.

Kráčal som lesnou cestičkou, ktorá sa držala vrstevnice, a tak som sa rozhodol zbehnúť lesom kolmo doľava. Naďabil som na okraji lúky na manželskú dvojicu dôchodcov-hubárov, ktorí tam boli autom. Ponúkli sa mi, že ma zoberú do Čeloviec a keď sa dozvedeli, že chcem ísť do Hrušova, tak ma zaviezli až na rázcestie nad Hrušovom. Tam sa mi vzápätí podarilo stopnúť traktor, a tak som v kabíne, sediac s motorovou pílou medzi nohami, bol čoskoro pod Prašným vrchom.

Hrušovská rozhľadňa

Cesta do Hrušova pod Holizňou – Prašný vrch – Stráň – Hrušov

Vyskočil som z kabíny, zamával traktoristovi a vykročil som hore lúkou. Vzápätí som ľutoval, že nemám fotoaparát so zoomom. Líška asi 20 m predo mnou lovila na lúke myši. Smiešne vyskakovala na všetkých štyroch do výšky. Napokon ma asi zbadala a vbehla do lesíka.

Už pri stúpaní lúkou som mal pekné výhľady. Rozhľadňa na Prašnom vrchu je tiež celodrevená, asi 15 m vysoká. Schody sú troška strmé a netradične stúpajú šikmo na os. Z vyhliadkovej plošiny je pekný výhľad a dokonca je vidno rozhľadňu na Opavskej hore. Miesto je tam maximálne pre troch ľudí.

Dlho som sa hore nezdržal, chcel som chytiť autobus z Hrušova. Vybral som sa po modrej značke, ale nejako som prehliadol jej odbočenie k samote a vyšiel som na kopec so slnečnou elektrárňou. Nuž, namiesto ovečiek či kravičiek tu vládne zelený hit súčastnosti.

Plot ma nepustil, a tak som ho obišiel, predral sa krovím na cestu a bol som opäť na modrej, ktorá ma doviedla pod kopec Stráň. Keď som zistil, že je na ňom Kalvária a kaplnka, opustil som myšlienky na autobus a vykročil som naň. Prišiel som ku bráničke, lebo Kalvária je oplotená, otvoril som si ju a kráčal som hore. Jednotlivé zastavenia sú prázdne, múriky neomietnuté. Pred kaplnkou sú tri kríže a je od nej krásny výhľad do kraja a na Hrušov.

Vrátil som sa na lúku a alejou z nej cez les som došiel na asfaltku nad Hrušovom. Zistil som, že neďaleko vedie Náučný chodník obce Hrušov, a tak som po ňom zbehol k pieskovému lomu a neomylne si to nasmeroval do rómskej osady. Prešiel som cez ňu bez úhony a napokon po konzultácii s dvomi hojdajúcimi sa školáčkami som dorazil do krčmy. Zistil som, že mám hodinu čas do odchodu autobusu, objednal som si kofolu a konečne som sa pustil do balíčka, čo som dostal namiesto obeda.

Keď som sa najedol, došiel som na zastávku autobusu pred obecným úradom. Chcel som pečiatku do cancáku, ale hoci ešte mali úradné hodiny a bol som vo všetkých kanceláriách, vrátane starostovej, nikde nikoho nebolo. Nuž som si aspoň pozrel amfiteáter, kde býva známy festival Hontianska paráda.

Napokon som sa so školákmi, ktorých autobus rozvážal po jednotlivých samotách, odviezol na rázcestie Čelovce, nastúpil do tišňovského autobusu, ktorý sa vracal do ČR a spokojný s dnešným nádherným dňom konštatoval: Mal som šťastie na dobrých ľudí a aj vďaka nim som prežil prekrásny deň.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek