Trasa

Kyjov – sedlo pod Minčolom – Minčol – predvrchol s krížom a späť

Keďže máme poobede ešte nejaký program, volíme najjednoduchšiu alternatívu, teda hore a dole po rovnakej trase. Pri stúpaní autom na Pusté Pole sa dostávame do čistejšieho vzduchu, čiže nálada sa pomaly vylepšuje. Auto nechávame v dedinke a poza múr jedného domu sa po značke dostávame na lúky za Kyjovom. Po pár minútach stúpania máme pri pohľade späť Kyjov ako na dlani, s panorámou Levočských vrchov na obzore. Najviac ma prekvapí a poteší, že odtiaľ, doslova pár metrov nad strechami domov, vidíme časť Tatier. Vpravo od Simín, druhého najvyššieho vrcholu Levočských vrchov, vytŕča Lomnický štít s jeho celou družinou štítov. Už teraz sa teším na výhľady zhora, len nech vydrží dohľadnosť.

Úvodná časť túry vedie skupinou horských lúk predelených skupinkami stromov a obkolesených nádhernými, neporušenými zmiešanými lesmi, ktoré v tejto časti jesene žiaria mnohými farbami. Musím priznať, že kým na iných, aj onakvejších túrach, je úvodná pasáž povinná jazda, veľmi často fádna až nepríjemná, tak tu jednoznačne ide o príjemné prekvapenie dňa. Malebné zvlnené lúky vytvárajú pred nami samé o sebe krásne scenérie a s postupným naberaním výšky poskytujú za nami čoraz krajšie výhľady smerom na Levočské vrchy a Tatry. Každá lúka ponúka výhľad v inej perspektíve s postupným vynáraním sa tatranských končiarov. Výhľady sú v podstate rovnaké, a predsa každý iný. Keď sa konečne dostávame do súvislého lesa, som paradoxne rád. Z neustáleho otáčania sa musí človeku zakrútiť hlava. Prostredná, najdlhšia časť výstupu vedie lesom, v ktorom teraz dominuje červenohnedá farba a s každým silnejším závanom vetra nám z korún stromov opadávajú na hlavy listy.

Pohodlná lesná cesta nás nakoniec privádza na menšie lúčky, z ktorých z prvej vidíme lúčnatý vrchol s krížom, kám máme namierené. Na druhej stretávame prvých dvoch turistov, schádzajúcich dole. Ešte posledný krátky úsek lesom a dostávame sa k rázcestníku sedlo pod Minčolom, kde sa pripájame na žltú značku. Bočíme doprava a v podstate lúčnym hrebienkom mierime na blízky vrchol.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Všade okolo nás sú čučoriedkové porasty, v lete tu musí byť doslova hostina. A čo je hlavné, smerom na Tatry je stále dobrá viditeľnosť, takže fotoaparát dostáva zabrať. Z tejto výšky ide o úžasný pohľad, o to viac, že rôzne tvarované stromy a kry umožňujú vytvárať najrôznejšie kompozície. Škoda, že nižšie položené horizonty sú zadymené oparom a napríklad Kráľova hoľa naľavo od Tatier sa v podstate ani nedá pekne odcvaknúť. Napravo od Tatier, v Ľubovnianskej kotline, identifikujem aj cez opar Ľuboviansky hrad, za ním je vidieť žiariace Tri koruny a v diaľke na obzore sa dokonca črtá obrys Babej hory, čo je 112 km. Ten sa nám však počas nášho pobytu na vrchole doslova strácal pred očami a pri zostupe ho už nebolo vidno.

Po zvečnení všetkých miestnych solitérov s Tatrami v pozadí sme konečne mohli vystúpiť na samotný vrchol. Ten je zrejmý vďaka neprehľadnuteľnému betónovému pilieru, na ktorom zub času zanechal výrazné stopy. Ináč je minčolský vrchol celkom rozľahlý, dosť plochý a celý južný obzor úplne zakrýva okraj lesa.

Z tohto dôvodu pokračujeme ďalej po značke po vrcholovom hrebeni smerom na juhovýchod a asi po pol kilometri sa ocitáme na druhom minčolskom vrchole, či skôr predvrchole. Ten je o čosi nižší, chýbajú tu však stromy a preto poskytuje kruhový výhľad. S výhradou, že severovýchodný obzor prekrýva susedný, hlavný vrchol Minčola. Od kríža je krásny pohľad juhovýchodným smerom do takpovediac vnútrozemia pohoria Čergov, kam pozýva lákavá cestička vedúca lúčnatým hlavným hrebeňom. Zaujímavý je postreh, že hrebeňový chodník (ktorým vedie značka) mieri presne k Veľkej Javorine na horizonte Čergova a tým vizuálne prepája dva najväčšie čergovské vrcholy. Samozrejme, dominantným je pohľad na neďaleké Tatry ponad Levočské vrchy, podobný tomu z hlavného vrcholu. Škoda len oparu, na celom južnom obzore sa črtajú iba hmlisté obrysy jednotlivých pohorí, od Slanských vrchov až po Nízke Tatry.

Na Minčole dnes fúka vietor a tu obzvlášť, preto sa vraciame opäť na hlavný vrchol, kde si v závetrí nachádzame miesto na obed. Po ľavej ruke máme Tatry a Pieniny, pred sebou celý severný obzor s blízkym Malým Minčolom a s ostatnými čergovskými kopcami hrdzavej farby, za ktorými sa v opare črtajú viac či menej zreteľne najrôznejšie poľské vrchy.

Sedíme v závetrí v polmetrovej zlatožltej tráve a vychutnávame si zaslúžený obed s úchvatným výhľadom. Vietor do krajiny pridúva stále viac oparu a viditeľnosť sa postupne mení na typickú jesennú. Vedel by som si predstaviť aj čistejší obzor, no v podstate sme mali šťastie a z minima sme vyťažili maximum. Takže na návrat sa vyberám v zásade spokojný, na rozdiel od výstupu. Aj deti teraz žiaria spokojnosťou, dole to ide samo. Mašírujeme rovnakou cestou, na dolných lúkach tak môžeme obdivovať scenérie, ktoré boli ráno priamo oproti slnku. Asi jediná, no zásadná výhoda návratu po totožnej trase. Nad Kyjovom ešte zbadáme bradlá či bradielka vystupujúce z lúk, ktoré som ráno prekvapený pohľadom na Tatry prehliadol.

Zhodnotenie

Váhanie, či písať článok, bolo dosť dlhé, nakoľko túr cez Minčol je na Hikingu popísaných viacero a zaujímavejších. Nakoniec prevážila skutočnosť, že najvyšší vrch Čergova je vynikajúci výhľadový vrchol, ktorý poskytuje okrem krásnej neporušenej prírody tiež nádherné výhľady do okolia. Dnešný článok by chcel zvýrazniť práve tento fakt a doplniť tak paletu informácií, ktoré by sa mohli prípadnému záujemcovi o výstup na Minčol zísť.

Video z túry