Vorderkaser Klamm

Ako prvú som si pozrel roklinu Vorderkaser Klamm. Nachádza sa medzi Leoganger a Loferer Steinberge, len pár kilometrov južne od Loferu. Z hlavnej cesty medzi Loferom a Saalfeldenom treba odbočiť na juhozápad do širšej dolinky. V nej je veľa miest na oddych. Po dvoch kilometroch prídete na veľké parkovisko pod kasou. Za vstup do rokliny sa platí 4,50 € (máj 2017).

Za pokladňou treba trochu vystúpiť a drevené mostíky si to zamieria do skaly. V nej je puklina, z ktorej vyteká voda a vodopádom padá do doliny. Mostíky sa vtesnajú do rokliny, ktorá je široká asi dva metre. Pod mostíkmi duní voda, ale veľmi ju nevidno. Fascinujúci je pohľad nahor. Vidno tam úzky pásik neba a obrovské balvany, zakliesnené medzi skalné steny.

Roklina je pomerne krátka. Zrazu sa puklina rozšíri a chodník zamieri na skalnú vyhliadku. Zostup je označený ako “Orchideenweg”, avšak v máji tam kvitli iba vtáčie prilby biele. Prekvapilo ma, že hora naproti rokline patrí “Bavorským lesom”.

Liechtenstein Klamm

Druhou roklinou, ktorú som si pozrel, bola Liechtenstein Klamm. Pôvodne som ju nemal v pláne, ale po fiasku nad Huttschlagom, keď som ľahšiu feratu vyšiel iba s vypätím všetkých síl a na náročnejšiu som jednoducho nemal, som si potreboval vylepšiť náladu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Roklina v Zlatých horách (Goldberg Gruppe) bola sprístupnená v roku 1875 donáciou kniežaťa von Liechtenstein. Odvtedy nesie jeho meno. Keďže bola sprístupnená dávno, turistický chodník ide trochu staromódne. Na mnohých miestach je zasekaný do skaly a v závere ide dokonca tunelom. Za vstup sa platí 6,- € (máj 2017).

Roklina ide takmer horizontálne. Je širšia ako Vorderkaser Klamm, ale aj oveľa dlhšia. Z mostíkov dobre vidno potok na dne rokliny. Miestami sa roklina trochu rozšíri a potom sa opäť zúži. Na širších miestach do nej preniká slnečné svetlo a na vodnej triešti sa tvoria dúhy.

Zaujímavý je záver rokliny, pretože kaňon končí slepou stenou. Voda do neho padá z výšky mohutným vodopádom. Oproti vodopádu sú lavičky, na ktorých si môžu návštevníci oddýchnuť. Teda, ak nájdu miesto na sedenie. Liechtenstein Klamm je totiž najnavštevovanejšou roklinou Salzburska. Roklinu som navštívil v sobotu na obed, takže ľudí v nej bolo neúrekom. Zvyšné rokliny som si pozrel “mimo špičky”, preto som cez ne prešiel v podstate sám. Veľkú premávku v Liechtenstein Klamme spôsobuje aj to, že sa od vodopádu treba vrátiť späť rovnakou trasou.

Po návrate z výletu čítam, že roklina bola celú sezónu 2017 uzavretá, pretože sa do nej tri hodiny po mojom odchode zrútilo 300 ton skál. To bolo teda tesné. Našťastie, obišlo sa to bez vážnych zranení.

Seisenberg Klamm

Tretia roklina leží v Berchtesgadenských Alpách (Berchtesgadener Alpen), v podcelku Steinernes Meer. Nachádza sa za dedinkou Weißbach bei Lofer, len pár kilometrov juhovýchodne od Loferu. V rokline som bol v nedeľu doobeda. Ráno som sa vybral na feratu Weiße Gams (D) a hneď ako otvorili pokladňu, hrnul som sa do rokliny. Za vstup sa platí 5,- € (máj 2017). Pred pokladňou sú klietky s kosmáčmi a nižšie je zážitkový chodník, po ktorom treba ísť naboso.

Seisenberg Klamm má podobný charakter ako neďaleká roklina Vorderkaser Klamm. Pôsobí ako hlboká puklina v skale, avšak puklina miestami prudko mení smer. Začína dosť zvláštne. Na ľavej strane je chodník a na pravej náhon na pílu. Kaňon je divoký, až keď náhon z pravej strany zmizne. Uprostred riečiska sa zjaví veľký balvan a za ním sa človek ponorí do tmy. To preto, lebo do rokliny takmer nepreniká slnečné svetlo.

Nad roklinou sa môžete otočiť a vrátiť sa do Weißbachu, alebo môžete zájsť kúsok ďalej k reštaurácii. Ja som sa vybral na Litzlkogel (1625 m) a do Weißbachu som prišiel až podvečer.

Strowollner Schlucht

Štvrtou roklinou, je Strowollner Schlucht. Tiesňava je maličká, pripomínala mi zmenšenú verziu Sokolej doliny v Slovenskom raji. Roklina nie je spoplatnená a miernym problémom je parkovanie. Keď som si pozrel mapu, chcel som parkovať na križovatke pod roklinou, lenže to nešlo. Tak som prehodil pár slov s majiteľkou neďalekého statku a milá pani mi dovolila parkovať u nej na dvore.

Prešiel som cez lesík a prišiel som k rokline. Dolu skalou padá potok v sérii vodopádov a popri nich sa šplhajú hore drevené schodíky s masívnym zábradlím. Pekné miesto. Vybehol som popri vodopádoch a lesom som sa vrátil späť. Celá prechádzka mi trvala ¾ hodiny, hoci na smerovníkoch udávajú, že trvá hodinu.

Záver

V širšom okolí Zell am See sú tiež ďalšie rokliny, no o dvoch z nich chcem napísať zvlášť. Kitzloch Klamm je totiž zaujímavá náročnou ferratou a Stoissgraben je skôr užšia dolinka zaujímavá úžasnou kvetenou.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek