Extra: Turistické značenie – Poľsko

Fotky (37)

Popis fotky

Horské smerovníky Zatvoriť

Extra Turistické značenie – Poľsko

24. 1. 2018

Turistické značenie v Poľsku sa podobá slovenskému: používa sa značka, ktorá pozostáva z troch pásov (dva biele s farebným uprostred) a smerovníky majú rovnaký tvar. Hlavný rozdiel je v tom, že v Poľsku sa pri značení turistických chodníkov používa aj čierna farba, používa sa tiež zalomená značka a vzdialenosť je udávaná alebo v kilometroch, alebo je to časový údaj. Slovenský turista by tak nemal mať viac problémov s orientáciou na poľských horách, než jeho poľský kolega.

Z celkovej rozlohy Poľska sotva 2,5 % tvoria hory a 75 % tvoria nížiny. Hory sa nachádzajú na juhu Poľska. Najvyššie sú Tatry (patria do Karpát), výškou najnižšie sú Góry Świętokrzyskie (Svätokrížske hory), ktoré sú geomorfologickým celkom (najvyšší vrchol je Łysica 612 m). V Poľsku je viac než 72 000 km turistických značkovaných ciest rôznych druhov, viac než tri štvrtiny z nich tvoria pešie trasy (szlaki piesze). Presne čísla však nikto nepozná, lebo každý rok pribúdajú nové trasy (teraz predovšetkým cyklistické), chýba tiež evidencia všetkých existujúcich trás.

V Poľsku sa značkárska činnosť realizuje podľa inštrukcií PTTK pre značenie turistických trás (PTTK - Polskie Towarzystwo Turystyczno-Krajoznawcze, je poľský turistický zväz, obdoba Klubu slovenských turistov). Okrem PTTK sa značením zaoberajú samosprávy národných parkov (sú zodpovedné za turistické chodníky na svojom území), spolky, združenia či súkromné firmy (na objednávku napr. samosprávy obcí) a pod.

Značka

Hlavná turistická značka pozostáva z troch k sebe priliehajúcich vodorovných pásov: dvoch bielych a vodiaceho vo farbe červenej, zelenej, modrej, žltej alebo čiernej. Poľská značka má obdĺžnikový tvar s rozmermi 9 x 15 cm. Existujú dva druhy značky - zákruty: prvá je šípka - má biely podklad, v strede je umiestnená farebná šípka, je namaľovaná v mieste zákruty; druhá má tvar zlomenej čiary, pozostáva s troch pásov, dvoch bielych a stredného farebného, je namaľovaná pred miestom zákruty.

Značka na začiatku a na konci cesty má kruhový tvar a pozostáva z vonkajšej bielej časti a vnútornej farebnej časti, jej priemer je 10 cm. Biely výkričník, ktorý je ukladaný nad značkou, znamená, že v týmto mieste turista musí dať pozor, lebo bude musieť náhle odbočiť alebo je to miesto, kde môže mať problémy s orientáciou.

Iné značky:

trojuholník (biely, v strede menší farebný) - vrchol alebo vyhliadka;
polkruh (biely, v strede menší farebný) - zdroj vody;
štvorec (biely, v strede farebný) - trasa vedúca k zaujímavému miestu, ktoré nie je viditeľné od cesty, ktorou sa pohybuje turista;
domček na bielom podklade - miesto, v ktorom turista môže nájsť nocľah.

Značky by mali byť namaľované každých 200 metrov, tam kde sú problémy s orientáciou – častejšie, v oblasti hôr v tomto prípade rozmer značiek môže byť aj väčší. Väčšinou sú namaľované (na stromoch, kameňoch, stĺpoch atď.), časom sú nahradené plastovými (pripnuté napr. k stromu).

Pôvodne farby značiek mali svoj význam: červená - hlavné trasy, hrebene, diaľkové trasy, najatraktívnejšie; modrá - dlhá trasa, ale nie hlavná cesta; zelená - trasa k určitým miestam, regionálna; žltá - spojkové trasy a trasy, ktorými turista môže dôjsť k inej trase; čierna - len krátka trasa, ktorou turista môže dôjsť k inej trase.

Smerovník

Smerovníky majú rovnaký tvar a farbu ako smerovníky na Slovensku - biele tabuľky v tvare šípky s hrotom označeným farbou trasy. Ich rozmer je 15 x 45 cm. Smerovníky sú drevené, kovové alebo plastové. Sú na nich uvedené: cieľ, vzdialenosť v hodinách (horské smerovníky) alebo v kilometroch (nížinné smerovníky), názov klubu PTTK, ktorý sa stará o trasu. Smerovníky sa inštalujú na začiatku a konci trasy, aj v miestach spojenia ciest, prípadne v miestach, kde je väčšia návštevnosť a v ktorých sa turista môže bezpečne zastaviť.

Tabuľky umiestené na vrcholoch majú žltý podklad, ich rozmer je 15 x 35 cm a turista tam nájde informácie o názve vrchu a jeho výške. Okrem žltých tabúľ existuje viacero starých tabúľ, často drevených s rôznym tvarom. Na križovatke turistických ciest sa inštalujú tabuľky s názvom len v prípade, keď má miesto svoj geografický názov.

V niektorých horských oblastiach sa vyskytuje aj zimné tyčové značenie. Tyče sa osádzajú na miestach, kde sa môžu objaviť problémy s orientáciou. Zimná trasa nie vždy kopíruje letný chodník. Napr. v prípade trasy k chate v Doline Piatich Poľských plies v Tatrách tyčové značenie je umiestnené vzadu za chatou.

Ostatné trasy

V Poľsku sa ešte nachádzajú značkované trasy:

lyžiarske trasy (szlaki narciarskie): pásová značka, postranné pásy sú oranžové, oranžový smerovník s piktogramom lyžiara, hrot v hlavnej farbe značky;
cyklistické trasy (szlaki rowerowe): značka - biely štvorec, v hornej časti piktogram bicykla, v dolnej časti kruh vo farbe označenia trasy, smerovník - biely, v hornej časti piktogram bicykla;
jazdecké trasy (szlaki konne): značka - biely štvorec, biely smerovník, oba s piktogramom hlavy kôňa;
vodné trasy (szlaki kajakowe): informačná tabuľa (názov cesty, dĺžka, varovné značky).

Trasy pre severskú chôdzu sú značené podľa inštrukcie Poľskej asociácie Nordic Walking (Polskie Stowarzyszenie Nordic Walking). Značka: biely štvorec s piktogramom walkera vo farbe zelenej (trasa s nízkou obtiažnosťou), červenej (trasa s priemiernou obtiažnosťou) a čiernej (trasa s vysokou obtiažnosťou).

V Poľsku sa vyskytujú aj pútnické, archeologické, náučné a kulturologické trasy. Značia ich často rôzne inštitúcie, spolky a združenia a majú rôzne vlastné značky.

Cez Poľsko prechádzajú európske ďaľkové trasy: E3, E8, E9 a E11.

Turistické mapy

V Poľsku sa vydavateľstvu horských map venuje pár vydavateľstiev, z ktorých sú najviac známe Sygnatura, Compass a Euromapa. Mapy Sygnatury (s väčším rozmerom, v mierke 1 : 25 000 alebo 1 : 15 000) obsahujú veľmi dobre popísané trasy a podrobnejšie geografické údaje. Problémom je uvedený čas potrebný na prejdenie jednotlivých úsekov trasy - vždy je dlhší, dokonca o hodinu, podľa obyčajných turistov, ktorí len občas idú na turistiku. Sygnatura grupuje svoje mapy v "rodinách" (súboroch), napr. mapy z oblasti Tatier tvoria Tatranskú rodinu a majú zelený okraj, a z oblasti Beskýd tvoria Beskydskú rodinu a majú fialový okraj. Compass a Euromapa (v mierke 1 : 50 000) má presnejší čas, ale trochu menej geografických údajov.

Pravidlá a realita

Aj v Poľsku, ako na celom svete, nie vždy teória a prax chodia spolu rovnakou cestou. Význam farieb značiek je dávno sugesciou. Smerovníky často majú len rovnaký tvar, ale nie všetky majú biely podklad. Tabuľky s názvom vrcholu nie sú vždy žlté a nie vždy majú správny rozmer i tvar. A pretože poľská fantázia nepozná hranice, niektorí tvorcovia menia typickú turistickú značku a namiesto troch pásov namaľujú napr. biely štvorec s červeným srdcom uprostred a cyklistické trasy značia ružovou (!) farbou.

Vyplýva to z toho, že v Poľsku nemáme štátny dokument (technicknú normu) ako značiť turistické trasy, iba inštrukcie nášho turistického zväzu (40 strán, popísané pravidlá značenia), ktoré sú obligatórne len pre značkárov PTTK. Keď sa značením trás zaoberá napr. nejaký spolok, môže, ale nemusí dodržiavať popísané pravidlá. Nektorí, ako správy národných parkov, ktoré značia turistické chodníky na svojom území, realizujúc činnosť podľa inštrukcie PTTK, robia len drobné obmeny, napr. TPN (Tatry) má menšie a biele tabule s informáciou o výške. Poľská asociácia Nordic Walking vytvorila svoju inštrukciu značenia trás, ale dodržiava pravidlá týkajúce sa peších trás popísané v inštrukciách PTTK.

Problémom sú tzv. súkromné iniciatívy, ktoré sa často objavujú tam, kde chýbajú značkári a turistické kluby alebo peniaze, a „pracujú“ vandali. V týchto miestach značkársku činnosť realizujú obyvatelia blízkych obci alebo milovníci hôr, ktorí sami hľadajú riešenie. A tak na poľských vrcholoch turista nájde "tabule“, ktoré majú s tabuľami PTTK spoločne len to, že sú žlté.

Iný problém je so zimným tyčovým značením. Tyče sú často ničené a značkári nechcú míňať ďalšie peniaze na nové. TPN značí len dva úseky, oba vedúce k horským chatám: nad hornou hranicou lesa sa nevyskytuje žiadne ďalšie zimné značenie a je to spôsob obmedzenia počtu turistov v zimnom období.

Problémy sa však týkajú predovšetkým menej navštevovaných oblastí. Najpopulárnejšie lokality sú dobre a veľmi dobre označené a slovenský turista by sa nemal v našich horách stratiť. A keď sa stratí, stačí ak sa opýta poľského turistu - my sme vždy veľmi radi, že môžeme pomôcť.

Zaujímavosti

Prvým označeným turistickom chodníkom na území dnešného Poľska bola trasa Jaszczurówka (dnes časť Zakopaného) - Morskie Oko (Morské oko). Označil ju v roku 1887 Walery Eljasz-Radzikowski – maliar, fotograf, autor tatranských knižných sprievodcov, jeden zo zakladateľov Tatranského spolku (Towarzystwo Tatrzańskie - organizácia spájajúca milovníkov Tatier; spolok ako prvý v Poľsku značil turistické chodníky a vystaval turistické chaty).
Najvyšší bod v Poľsku je vrchol Rysov vo Vysokých Tatrách (2499 m), najnižší – miesto v blízkosti dediny Marzęcin (Żuławy Wiślane, severné Poľsko), nachádza sa tam bod, ktorý je 2,07 m pod úrovňou mora. Najvyšší kopec, ktorý sa nachádza celý na území Poľska je Kozi Wierch (Kozí vrch, 2291 m) vo Vysokých Tatrách na trase Orlej prte (Orla Perć).
Najatraktívnejšie a najnavštevovanejšie poľské kopce sú: Giewont a Rysy (Tatry), Sokolica a Trzy Korony/Tri koruny (Pieniny), Turbacz (Gorce), Babia Góra/Babia hora (Beskidy Zachodnie), Wielka Racza/Veľká Rača (Beskid Żywiecki), Czantoria/Čantoryje (Beskid Śląski), Śnieżka/Snežka (Sudety) a Halicz/Halič (Bieszczady).
Najdlhšia turistická horská trasa v Poľsku je Główny Szlak Beskidzki (Hlavná beskydská magistrála). Jej dĺžka je 519 km a čas potrebný na jej prejdenie je približne tri týždne. Existuje od roku 1935.
Za najnáročnejší horský turistický chodník v Poľsku sa považuje Orlia prť (Orla Perć) vo Vysokých Tatrách. Jeho prechod trvá 6 - 8 hodín. Trasa funguje viac ako 110 rokov (od roku 1906). Do roku 2016 na trase zahynulo pri nešťastiach bezmála 140 osôb, čo je pätina všetkých smrteľných obetí na poľskej strane Tatier.
Najdlhšia (23 619 m) a najhlbšia (824 m) jaskyňa v Poľsku je Jaskinia Wielka Śnieżna (Veľká Snežná jaskyňa), nachádza sa v Červených vrchoch (Czerwone Wierchy) v Západných Tatrách v masíve Malolúčniaka (Małołączniak).
Najväčšia púšť je Pustynia Błędowska (nachádza sa na území Sliezského a Malopoľského kraja), s rozlohou cca 34 km² je najväčšou púšťou v Európe a jednou zo štyroch púšti v Poľsku. Prebieha ňou turistická trasa Szlak Pustynny (Púšťová trasa) s dĺžkou 28,5 km.
V roku 2012 TPN (Tatrzański Park Narodowy - poľský TANAP) na vrcholoch a v sedlách namontoval tabuľky s názvom a nadmorskou výškou. Tabuľky sú taam vďaka Slovákom, lebo poľskí turisti, ktorí sa pohybovali po slovenských Tatrách alebo po hraničných chodníkoch, pozerali na slovenské smerovníky a žiadali podobné smerovníky na poľskej strane Tatier. Argument bol: "Ak Slováci majú, aj my chceme mať." Vtedajší riaditeľ TPN rozhodol, aby na stĺpoch so smerovkami boli namontované aj tabuľky s názvom a informáciou o nadmorskej výške.
Na území poľských národných parkov a prírodných rezervácii je zakázaný vstup so psom. Slovenský turista, ktorý by chcel ísť do poľských hôr so psom, mal by si najprv overiť, či je to možné. Pokuta v tomto prípade môže stáť aj 500,- zlotych (bezmála 120,- eur)!