Svet Z Kanady na Aljašku (4) – Valdez - Fairbanks
Berie ma postarší pár z Kalifornie v solídne napratanej dodávke - na zadnom sedadle mi po celú cestu robí spoločnosť kajak. Cesta späť po rozbitej ceste ubieha relatívne rýchlo a bez väčších drám. Nechám sa vyložiť v Squirell Creek. Kempom sa prehnala búrka a len tak tak som stihol postaviť stan. Po búrke sa ešte snažím uloviť miestnych obyvateľov rieky, ale márne. V noci stále husto pršalo, takže ráno je balenie stanu naozaj veľkým potešením.
Skoro ráno začínam stopovať priamo pri kempe. Po ani nie pol hodine ma naloží vlasatý a zarastený týpek, ktorému sa márne snažím odhadnúť vek. Porozpráva mi, ako prišiel na Aljašku v 70–tych rokoch a pracoval na výstavbe transaljašského ropovodu, ktorý sa kľukatí ako had z Prudhoe Bay na severe až do Valdez v úctyhodnej dĺžke 1 287 km. S nemým úžasom sledujem impozantné ľudské dielo zasadené do impozantného diela prírody. Nepreniknuteľné, hlboké lesy sa striedajú so zasneženými štítmi a ľadovcami.
Najvyšším bodom dnešného dňa je Thompson Pass s nadmorskou výškou 855 metrov. Toto miesto drží aljašský rekord vo výške napadnutého snehu počas jednej zimy - 2 474 cm a taktiež vo výške snehu napadnutého za deň – 160 cm. Šoférovanie v zimných podmienkach tu musí byť naozaj dobrodružné, ak nie nemožné. Pri klesaní zo sedla sa ponúkajú výhľady na hlbokánsku dolinu vyformovanú ľadovcom a protiľahlé zasnežené pohorie Chugach. Klesanie je veľmi rázne a po pár minútach so zaľahnutými ušami schádzame do samotnej doliny s riekou Lowe. Ako sa neskôr dozvedám, počas jednej zimy spadla do doliny obrovská lavína a zasypala cestu a rieku, dôsledkom čoho vzniklo jazero a prístup do mesta Valdez bol na niekoľko týždňov odrezaný. Môj šofér sa ešte posťažuje na prezidentských kandidátov a po zaujímavej ceste ma vysadí v centre Valdez.
Čarovné mestečko Valdez leží na brehu Princ William Sound v Aljašskom zálive a je obklopené mohutnými horami a ľadovcom. Pri zemetrasení (9,2 stupňa) a následnom tsunami bol pôvodný Valdez úplne zničený, pričom vyhaslo tridsať ľudských životov. Po nešťastí bolo mesto znovu vybudované na bezpečnejšom mieste. Omrknem prístav s nespočetným množstvom kotviacich plavidiel, kde miestni rybári filetujú svoje ranné úlovky a drzé čajky s neznesiteľným škrekom bojujú o zbytky rýb. Na obed si v lokálnom bistre dám burger s cesnakovo rozmarínovými hranolkami a okukujem dianie v mestečku. V miestnych veľmi dobre zásobených potraviných, otvorených od pol šiestej do polnoci, dokúpim zásoby a plyn.
Po parádnom obede začínam stopovať hneď za mestom. O pár minút ma berie dosť divný chalan v ešte divnejšom aute. Hovorím mu, že mierim do Fairbanks (cca 600 km), na moje veľké prekvapenie odpovedá: „OK, zaveziem ťa tam.“ Bez okolkov ma ale zavezie k miestnym zaujímavostiam: cintorín prvých osadníkov, výhľad na ľadovec; miesto, kde chodí kúpať psy... Následne si ide zobrať obed (čipsy a kolu) k sebe domov. Štvrť veru nemá ďaleko od osád na východnom Slovensku. Po príchode späť do auta zisťuje, že musí byť o 20 minút späť v práci. Vysadí ma necelý kilometer od miesta, kde ma naložil a na druhý pokus sa snažím dostať z mesta.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Na novom a nie úplne najlepšom mieste sa zdržím hodinku, potom ma berie mladý francúzsky pár. Najprv ma vysadia pri Blueberry Lake a odšliapem si to až na Thompson Pass, kde ma opäť naložia. Cestujem s nimi až po starý známy Glenallen. Z informačné centra si zoberiem nového sprievodcu s mapami, nakoľko som si ho zabudol v poslednom aute. Pár hodín ešte neúspešne postávam okolo cesty s palcom hore. Nakoniec to však pre dnešok zabalím a pešo sa poberiem do najbližšieho kempu - Dry Creek, kde strávim noc s miliónom komárov.
Skoro ráno začínam opäť stopovať priamo pred kempom. Ako som očakával, nejde to ako po masle, ale po nejakej hodinke mi zastavuje staručičká biela dodávka so značkami New York s ešte starším šoférom. Pánko sa vracia späť domov zo svojich ciest po Aljaške. Mám pred sebou ďalší dôkaz, že peniaze a ani vek nie sú prekážkou v cestovaní... Prekážkou v cestovaní a hlavne v stopovaní je skoro žiadna premávka. Môj posledný Newyorčan ma vyloží pri Sourdough Creek, kde ropovodné potrubie križuje nádhernú rieku. Očarí ma to tu natoľko, že sa tu rozhodnem ostať na noc. Stanujem pri malom potoku, kde sa zaslúžene okúpem. Na ďalší deň mám v pláne sa konečne dostať do Fairbanks.
Vstávam skoro a na dobrej nálade mi neuberajú ani mraky komárov. Po chvíľke ma naložia traja týpci, ktorí dostávajú prednášku o farmárčení a vyvraciam mnohé mýty o farmárskych praktikách. Vyhodia ma v Paxon, kde je križovatka na Denali Highway a starý nefunkčný penzión. Postavím sa pred križovatku, ak by niekto išiel na Denali, čo sa samozrejme nestalo... Táto časť je veľmi málo obývaná a premávka je tu mizerná. Prejde niekoľko hodín, kým ma zoberie mladý vlasáč s fičúrskymi fúzikmi a s dobrým hudobným vkusom. Smeruje až do Fairbanks, kde študuje geológiu na univerzite. Takže to mám po ceste aj s výkladom. Míňame zasnežené trojtisícovky a niekoľko ľadovcov. Vidím svojho prvého losa, spokojne prežúvajúceho v jazierku pri ceste. V okolí Delta Junction sú dve vojenské základne, hlavne letecká je obrovská. Nakoľko je pokročilá hodina, nechám sa vyhodiť v kempe pri Chena Lakes. Od Delta Junction neskutočne husto leje, takže staviam stan v daždi a strávim v ňom nasledujúcich 36 hodín!!! Keďže mi nedáva zmysel stopovať v daždi.
Zobúdzam sa do ticha, čo znamená, že konečne prestalo pršať a môžem vyraziť. V rýchlosti sa najem a pobalím. K prvému stopovaciemu miestu musím šliapať nejakú pol hodinku. Hneď na prvý pokus ma berie nasrdený ujco, ktorý celú cestu nadáva na svojho šéfa. Vyhodí ma na okraji mesta Fairbanks, a tak si to šiniem na opačný koniec, kde sa nachádza kemp, v ktorom chcem stráviť noc. Po ceste omrknem centrum mesta a skanzen s tematikou zlatej horúčky.
Keďže počasie nie je prívetivé, veľa budov je zavretých. Pokračujem do supermarketu, kde dokúpim zásoby. Pred vchodom sa pýtam jednej pani, kde je najbližšia práčovňa, nakoľko moju prítomnosť je cítiť... Je to na opačnej strane mesta, zhodou okolností som už tadeto išiel. Pani ma tam zavezie na aute a dá mi rady, kde sa najlepšie stopuje na smer Denali. Operiem si veci - na svojich cestách po svete som bol v množstve práčovní, ale táto bola fakt obrovská. Je to paráda, mať opäť čisté veci a suchý spacák... Nakoniec mením plány a nebudem tu nocovať, nakoľko sa mi fest nechce opäť šliapať cez celé mesto – idem stopovať.
Dôjdem na miesto, ktoré mi odporučila pani a po pár minútach mi zastaví Indián na malom mopede a chce ma zobrať na lepšie miesto. S mojim mega vakom by to nebol zrovna najlepší nápad. Takže si počkám na veľmi zbožného pána, ktorý ma vysadí na výpadovke za mestom.
