Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Miestami les vyzerá naozaj čarovne
Miestami les vyzerá naozaj čarovne Zatvoriť

Túra Za tajomnom do Tribeča

Po prečítaní literárneho diela Trhlina od Jozefa Kariku, zatúžil syn po výlete na miesta spomínané v knihe. Chcel natočiť video na svoj youtubový kanál. Tak sme sa vybrali prejsť pár miest a skúsiť nájsť čo-to tajomné v pohorí Tribeč.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+849 m stúpanie, -847 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 15.09.2017
Pohoria
Tribeč (CHKO Ponitrie)
Trasa
Voda
Pustovníkova studňa, Zlatno (vodovod pred kostolom)
Doprava
Zlaté Moravce (vlak, bus) - Zlatno (bus)
SHOCart mapy
» č.1081 Tribeč (1:50.000)

Trasa

Zlatno – Kľačany, horáreň – Sekanina (Sekanová, VN Tribeč) – Veľký Tribeč – Malý Tribeč – Medvedí vrch – Mišov vrch – Javorový vrch – Zlatno

Kostra v jame

Keďže sme mali doobeda ešte nejaké povinnosti v Nitre, vyrazili sme až poobede zo Zlatna. Najprv sme išli červenou do Kľačian. Cestou sme videli pomníček, asi partizánom, je celkom udržiavaný. Kúsok ďalej sme si všimli jamu so zvyškami zrúteného stropu. Ťažko povedať, čo tu bolo, na dom je to malé, na bunker sa mi drevo videlo primladé. Na okraji rástla pekná bedľa, nechali sme ju tam. Na dne jamy boli nejaké zvyšky rozbitého skla (dosť hrubého, na okrajoch zahnutého). Trocha som sa v tom porýpal, zistil som že pod sklom je nejaké vrece a keď som ho potiahol, vysypali sa z neho kosti – chrbtica s rebrami. Najprv sme sa zľakli, že z človeka, ale boli z nejakého zvieraťa, ostatné kosti sa na ľudské nepodobali. Ale na úvod celkom dobré do videa (nakoniec to do videa nedal, lebo google to identifikoval ako násilie a video by muselo byť 18+). Koho by to zaujímalo tu je.

Kľačany a Kompanova lúka

Prichádzame na lúky v okolí horárne Kľačany, pri horárni sa pasú ovce, ale ľudí nevidno. Po vstupe do lesa fotíme schátranú studňu a ďalej pokračujeme mimo značky po lesnej ceste k usadlosti, ktorú sme si všimli na mape v lokalite Sekanina (Sekanová). Cestou prechádzame okolo niekoľkých, dreveným plotom ohradených lúk či rúbanísk (je ich v Tríbeči ozaj veľa). Zmyslu oplotenia nechápem, nevyzerá to ako lesná škôlka. Ale majú svoje čaro, sú porastené vysokými stepnými trávami...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Usadlosť nás prekvapí svojimi rozmermi. Je to hodne veľká, zrekonštruovaná budova, neďaleko je pár hospodárskych budov. Lúky v okolí sú pokosené, rybník, resp. vodná nádrž Tribeč v blízkosti (veľmi pripomínajúca Štiavnické tajchy) tiež vyzerá zrevitalizovaná.

Popri potoku vedie k budove asfaltka, kúsok ňou ideme a na križovatke lesných ciest sa vyberáme doľava. Pozerám do telefónu, v mapy.cz sú zaznačené aj lesné cesty či chodníky, ktoré na iných mapách nie sú, takže jednou z nich sa vyberáme hore. Aby sme si nemuseli toľko nadchádzať. Je to ale skôr chodník pre zver, miestami sa dá rozoznať len s navigáciou, už je asi dlho nepoužívaný.

Prechádzame niekoľkými malebnými miestami s krásnymi výhľadmi na západnú časť pohoria, na juh i na Považský Inovec a asi aj Štiavnické vrchy v diaľke. Prichádzame na lesnú cestu idúcu približne po vrstevnici, ale predsa len mierne hore a vyberáme sa po nej doľava až prídeme na červenú značku, ktorou potom pokračujeme. Tu je tiež pár pekných výhľadov. Konečne sme na hrebeni, čo je poznať podľa kôp skál na vŕškoch a les je tu starší, krajší a divokejší.

Veľký Tribeč

Prechádzame hradiskom pod Veľkým Tribečom. Sú tu dodnes pekne zreteľné valy, popri jednom stúpame na vrchol. Na vrchole stretáme jediných ľudí počas celej túry, ide o partiu cyklistov, ktorí si to sem vyšliapali asi po modrej. Slušný výkon. Je tu vrcholová kniha, kríž, no výhľady nie sú.

Pokračujeme na Malý Tríbeč, ale zo sedla pod Tribečom si ešte odskočíme pozrieť Pustovníkov prameň. Je obnovený (tabuľka oznamuje, že zásluhou Stráže prírody CHKO Ponitrie), pekne upravený s drevenou búdkou, hrnčekom a kahancom. Ale na pitie to nevyzerá, voda tu stojí a sú v nej rozkladajúce sa zvyšky rastlín. Je sucho, nič neodteká... Neďaleko sú zvyšky obydlia asi posledného pustovníka na Slovensku (býval tu v 30-tych rokoch 20. storočia, zmizol počas vojny) aj s popisom (článkom a fotkou z novín) na informačnej tabuli.

Na Javorový vrch okolo muflónov a ďalej do Zlatna

Pôvodne sme mali v úmysle sa odtiaľto vrátiť po červenej do Zlatna, ale rozhodneme sa pokračovať na Medvedí vrch a potom po zelenej až na Javorový vrch (ďalšie miesto spomínané v knihe).

Hrebeňový úsek je veľmi pekný, striedajú sa staré malebné bučiny s temnejšími smrečinami, medzitým sú rúbaniská s výhľadmi raz na jednu, raz na druhú stranu pohoria. Dole vidíme nejaké veľké mesto, asi Topoľčany. Prechádzame okolo veľkých mravenísk a na vrcholoch nevýrazných kopcov (je to stále hore – dole) sú kopy skália, väčšinou s naukladanými kamennými mužíkmi. Pred Mišovým vrchom, v sedle Trojchotár (k. ú. Velčice, Solčany, Práznovce) hrebeňovú značku križuje cyklotrasa k Čiernemu hradu. Je to k nemu 1,1 km podľa tabule, tam sme už pred časom boli, takže nás nezláka a pokračujeme smerom na Javorový vrch.

Približne predposledný kopec pred Javorovým vrchom má na vrchole väčšiu kopu skál, vyzerá najzaujímavejšie a kúsok za ním v lese stretáme stádo muflónov. Nevšimli si nás a dalo sa priblížiť až na pár krokov k nim, dokonca sme stihli fotiť a natáčať, len škoda, že mne medzitým došla baterka na mobile, tak len na synovom telefóne. Musia sa tu zdržovať ozaj často, lebo aj na fóre Hikingu i v článkoch z oblasti viacerí spomínali, že ich tu videli. Pod Javorovým vrchom prechádzame okolo ďalšej z mnohých ohradených kavyľových lúk Sršlenina, resp. rúbanísk a sú tu pekné výhľady. Miesto je naozaj fotogenické.

Samotný Javorový vrch ma trocha sklamal, žiadna tajomná atmosféra - bohužiaľ, len kôpka kamenia a búdka s vrcholovou knihou a lesy okolo sú hodne prerúbané. Tak sme aspoň zjedli náš veľmi skromný proviant a ďalej len po žltej naspäť do Zlatna. Cesta ide zväčša cez les po zvážnici, zhruba v tretine je odbočka na chatu Lesov SR – Žľaby (nešli sme sa pozrieť) a v dvoch tretinách „Pod obrázkom“ je križovatka s cestou na Čierny hrad (tiež žltá). Popri potoku, kde sa ešte aj dnes občas niekto pokúša ryžovať zlato, sa vraciame do dediny.

Fotogaléria k článku

Najnovšie