Túlačky medzi Turčianskou Štiavničkou, Podhradím a Sklabinským Podzámkom

Nad serpentínami sme v lese objavili zvláštny miestny smerovník, ktorý posielal na Katovu skalu. Na nej som kedysi dávno bola a páčila sa mi. Tak mi napadlo, že zorganizujem pre Klub železničných cestovateľov Zvolen túru, ktorá by spojila dve pekné lokality. Naplánovali ju na september 2016.

Medzitým som však pokračovala v plnení môjho dlhodobého zámeru – návšteva všetkých slovenských hradov - podľa Encyklopédie slovenských hradov ich máme 161. Mám ich zatiaľ navštívených len 96. V júni 2016 sme sa vybrali na Sučiansky hrad, ale keďže to bolo krátke, odskočili sme si aj na Katovu skalu. A tak som obe lokality v krátkom čase nejako popreplietala.

Túra číslo 1 – marec 2015

Sučany – Sučianska skala – Turčianska Štiavnička – Teplické serpentíny – vyhliadka Kríž – Pohanská modla – Turčianska Štiavnička

Krásne slnečné marcové ráno nás vítalo na stanici v Sučanoch. Naplánovaný máme peší prechod do Turčianskej Štiavničky so zastávkou na Sučianskej skale, ktorá sa nachádza v južnej časti obce. Hoci skala nie je zakreslená na mapách, oplatí sa ju vidieť. Na skale kedysi dávno bolo hradisko, teraz je tu posedenie, malá jaskyňa, lezecké cesty pre skalolezcov a veľmi pekný výhľad.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Od Sučianskej skaly ide poľná cesta popod vedenie vysokého napätia a tá nás priviedla na okraj Turčianskej Štiavničky k cintorínu, kde stojí vari najkrajší dom smútku na Slovensku. Je to totiž rodinná hrobka Révayovcov, postavená v 19. storočí v neogotickom slohu.

Krásny Révayovský kaštieľ v obci, známy z filmového Jánošíka, sa dá obdivovať len spoza plota. Kaštieľ bol v reštitúcii vrátený potomkom Révayovcov, ktorí ho však predali. Následne išiel z rúk do rúk, až sa dostal do rúk Tatiany Ľvovny Pilatovej. No žiaľ, jej aktivity skončili vybudovaním plota. Okolo kaštieľa sa rozprestiera krásny anglický park s oranžériou, ale aj ten je neprístupný.

Chvíľu sme kráčali cestou smerom na Sklabinský Podzámok a zastavili sa pri pekne upravenom minerálnom prameni s altánkom. Vďaka prameňu dostala obec názov. Napili sme sa dobrej vodičky, prehodili pár slov s oteckom, ktorý tam bol s malým synom. Keď počul, kde sa chystáme, hneď nám začal vysvetľovať ako sa tam dostaneme. Poučení sme sa vybrali chodníčkom a potom lesnou cestou k nášmu cieľu.

Čoskoro stojíme pri prvom jazierku. Na jeho brehu je lavička a informačná tabuľa, ktorá nám oznamuje, že serpentíny dal vybudovať gróf Révay, aby priviedol dostatok vody do krásneho zámockého parku a aj prosba: „Prosíme vás, v jarku a v zátočinách nevyberajte žiadne skaly - každá má svoj význam! Nič neupravujte, iba pohľadom vnímajte krásu, ktorá sa vám ponúka!“ Krásne dielo bolo však vyše 50 rokov nefunkčné, až v roku 2002 obec Turčianska Štiavnička z vlastnej iniciatívy a za pomoci dobrovoľníkov serpentíny opravila a vrátila do pôvodného stavu.

Voda do jazierka priteká cez umelo vybudovaný vodopád, na ktorom sa vytvárajú penovce. Od jazierka kráčame serpentínkami proti prúdu zurčiaceho potôčika až k hornej sústave jazierok a neustále obdivujeme hrádzky, maličké zátočiny, drevené žľaby, mostíky, dômyselne umiestnené kamene a hlavne neskutočne ostré zákruty, ktoré nútia potôčik každú chvíľu tiecť v protismere. Od posledného jazierka vedie doprava strmý chodník ku krížu a vyhliadkovej skale. Zo skaly je krásny pohľad na sever Turčianskej kotliny a na Malú Fatru.

Na hrebeni, ešte pred skalou nás čakalo prekvapenie. Na mladom buku sú pribité dve smerové tabuľky. Jedna šípka posiela na Kríž a druhá posiela na Katovu skalu. Hneď nás to lákalo ísť na ňu, no mali sme pripravený iný plán. Turčianska Štiavnička má totiž ešte jednu zaujímavosť a preto sme sa lesnou zvážnicou vrátili k obci.

V južnej časti obce, na lokalite Pod Duninom, je vybudované uprostred lúky „pohanské kultové miesto“. Sú tu štyri obrovské balvany, do ktorých je vytesané runové písmo a v strede stojí drevená modla s tvárami štyroch slovanských bohov – Perúna, Dažboga, Lady a Mokoši. V neďalekom poraste je socha bohyne Živy. Je to zaujímavé miesto. Každý rok v júni sa tu koná oslava letného slnovratu pod názvom Staroslovanská vatra. Zdá sa, že Slováci aj napriek vyše tisícročnej tradícii kresťanstva, stále nesú v sebe dedičstvo starých Slovanov.

Užitočné odkazy:

• www.hosucany.sk,
• http://slovakianguide.com/sk/sucianska-skala,
• Turčianska Štiavnička,
• slovakianguide.com/sk/kastiel-a-arboretum-v-turcianskej-stiavnicke,
• slovakianguide.com/sk/teplicke-serpentiny,
• slovakianguide.com/sk/slovanska-modla-v-turcianskej-stiavnicke,
• www.folklorfest.sk/3701-staroslovanska-vatra-turcianska-stiavnicka-2015/.

Túra č. 2, jún 2016

Podhradie – Hradská dolina – Smrekové (Sučiansky hrad) – lúky Brložnica pod Prieložnicou – Katova skala – Sklabinský Podzámok – hrad Sklabiňa – Sklabinský Podzámok

Ako som spomenula, obieham hrady na Slovensku. Najviac ma zaujímajú nenápadné zrúcaniny, ukryté hlboko v lese. Tajomno, uvedomenie si pominuteľnosti akéhokoľvek ľudského snaženia a nádherná príroda vôkol dávajú životu iný rozmer.

Jún 2016 bol dosť horúci a v takom počasí vyhľadávam túry, ktoré idú čo najviac lesom. Padlo rozhodnutie ísť na Sučiansky hrad. Odviezli sme sa autobusom z Martina do Podhradia. Zvyšky Sučianskeho hradu stoja na vrchu Smrekové, zvanom tiež Vrchmúr. Kopec sa vypína rovno nad obcou a je celkom strmý. Na krátkom úseku treba prekonať 400 výškových metrov.

Značka nás viedla peknou Hradskou dolinou povedľa Hradského potoka. Dolina je pekná, ale cesta bola rozbahnená, zničená po ťažbe dreva. Stúpanie dolinou je pozvoľné, ale potom chodník prudko zabočí na sever a to je strmák až ku hradu. Raritou je tu jedna reťaz, vďaka ktorej sa môže zaradiť k tzv. zaisteným cestám. Na vrcholovej plošine stoja nepatrné zvyšky hradných múrov, provizórne, dosť schátrané posedenie a smerovník s krátkou informáciou o hrade.

Zelená značka na hrade končí, a tak sme rozmýšľali, čo ďalej. Keďže v septembri mám viesť celú skupinu na Katovu skalu a od Sučianskeho hradu je vzdialená „čo by kameňom dohodil“, rozhodli sme sa tam zájsť. Značený chodník síce lokality nespája, ale lesných ciest je tu dosť a s mojou polovičkou, „osobným navigátorom“, sa nikdy nestratím.

Z hradu sme chvíľu schádzali južným smerom pekným skalnatým hrebienkom, no potom sme sa prehupli na druhú stranu Hradskej doliny a lesnou cestou vyšli na lúku Brložnica severne pod Prieložnicou (dnes viem, že aj Prieložnica je zaujímavý kopec). Na lúke Brložnica stojí pekná chata s posedením a bývalý senník, upravený na malú chatku. Príjemne sa tu oddychovalo, ale bolo treba ísť ďalej. A tak sme pokračovali lesnou cestou a tá nás priviedla pod masív Katovej skaly a Dvorísk, kde sme sa napojili na červenú značku, ktorá spája Podhradie so Sklabinským Podzámkom. Ňou sme vyšli na vrchol Katovej skaly. Na vrchu Katova skala a Dvoriská bolo od mladšej doby bronzovej veľké hradisko, ktoré malo dĺžku skoro 500 m. Na samotnom brale Katova skala stál v stredoveku malý vežový hrádok.

Krásne vápencové bralo Katova skala je opradené povesťami. Je z neho pekný výhľad na Veľkú Fatru, Lúčanskú Fatru a Turčiansku kotlinu. Je zaujímavé tiež botanicky. Vo vápencovom brale sa ukrýva niekoľko jaskýň patriacich do Sklabinského krasu.

Teraz nás čakal prudký zostup do Sklabinského Podzámku. V mieste, kde značka križuje lesnú cestu, je prudký zráz, cez ktorý uľahčuje zostup priložený drevený rebrík. S podobným umiestnením rebríka som sa na Slovensku ešte nestretla (snáď podobné je len pod Znievom na Ondrášovskom NCH).

V Sklabinskom Podzámku prekvapilo pekné relaxačné miesto za Kantárskym potokom vybudované ako indiánsky tábor. Do odchodu autobusu času veľa, krčma zavretá a tak sme si odskočili pozrieť hrad Sklabiňa. Hrad bol postavený pravdepodobne v 13. storočí, začiatkom 17. storočia postavili Révayovci v treťom predhradí renesančný kaštieľ. Obývaný bol do roku 1944, kedy ho hitlerovské vojská podpálili a odvtedy je v ruinách. Bola som tam už v roku 2007 a vtedy malo OZ Donjon, ktoré sa hrad snažilo sanovať, problémy s obcou. Odvtedy sa asi nič nezmenilo, lebo hrad je v podobnom stave, len viac zarastený.

Vedľa hradu, v hospodárskej budove, je Múzeum hradu Sklabiňa a predajňa kozieho syra. Spokojní, ale trocha unavení slnkom sme nasadli na autobus a odviezli sa do Martina, kde sme si konečne dali zaslúžené pivko.

Užitočné odkazy:

• Sučiansky hrad,
• Katova skala,
• Katova skala,
• Hrad Sklabiňa - OZ Donjon,
• Pozoruhodné depoty zo Sklabinského Podzámku
• www.turieconline.sk › Blogy › Dr. Milan Horňák
• www.muzeum.sk/?obj=hrad&ix=hsk,
• www.spoznaj.eu/sklabina-hrad-vylet.php.

Túra č. 3, september 2016

Sučany – Sučianska skala – Turčianska Štiavnička – Pohanská modla – Prameň – Teplické serpentíny – vyhliadka Kríž – Katova skala – Sklabinský Podzámok

Ako som spomínala, Teplické serpentíny ma tak očarili, že som túru ponúkla Klubu železničných cestovateľov Zvolen. Tí ju zaradili na september.

Keď sme v sobotné ráno pricestovali vláčikom do Sučian, bola hustá hmla. Tajne som dúfala, že sa rozplynie, kým vyjdeme na Sučiansku skalu, ale žiaľ, zapĺňala celú kotlinu. Ukázala som im aspoň jaskyňu a pokračovali sme poľnou cestou k Turčianskej Štiavničke. Mala som obavy, aby som niekoho nestratila v hustej hmle a či bez môjho „osobného navigátora“ vôbec trafím do Turčianskej Štiavničky. Dopadlo to dobre! V obci sme si pozreli hrobku Révayovcov, Múzeum Jána Kostru, ktorý sa tu narodil a kultové miesto pod Duninom. V hmle som lokalitu ledva našla, hoci je len pár desiatok metrov za dedinou.

Tu sa však už slniečko začalo predierať cez hustú hmlu, a tak som verila, že kým prídeme na Kríž, budeme mať aspoň aké – také výhľady. Pri prameni minerálnej vody sme sa občerstvili a vydali sa hore Teplickými serpentínami. Tie sa všetkým páčili a prítomní dedkovia a babky hneď vedeli kam najbližšie zoberú svoje vnúčatá na výlet. Vyšli sme ku krížu a aj keď výhľady neboli nič moc, konečne sme mali hnusnú hmlu pod sebou.

Potom sme len v smere šípky pokračovali lesnou cestou, traverzujúc masív vrchu Dvoriská a Katova skala. Keďže sme prechádzali tiež rúbaniskami, mali sme občasné výhľady na Malú Fatru. Záverečným strmým priesekom sme sa dostali na hrebeň a o chvíľu sme boli na červenej značke, ktorá nás priviedla na samotné bralo Katovej skaly.

Užili sme si obmedzené, ale celkom slušné výhľady, porozprávali si povesť viažúcu sa ku Katovej skale, pozreli jaskyňu a pomaly sa dali na návrat. Časť skupiny išla rýchlejšie, aby si ešte stihli pozrieť hrad Sklabiňa. Ostatní sme sa presunuli do indiánskeho tábora, ktorý sa rozkladá na telese zrušenej Révayovskej železničky a počkali na nich. Žiaľ, aj teraz bola krčma zatvorená a tak pivko bolo až v Martine.

Záver

Teplické serpentíny sú krásne dielo človeka, dokonale zladené s okolitou krásnou prírodou. Sú návratom do hravých detských čias, a tak určite si tu prídu na svoje nielen deti, ale aj všetci, ktorí ešte majú kus dieťaťa v sebe.

Zdatní turisti sú schopní pospájať všetky tri túry a určite by to zvládli aj za jeden deň, ale takto sa mi to páčilo – pridať si k známemu ešte niečo nepoznané.

Sučiansku skalu a Teplické serpentíny vrelo odporúčam najmä rodinám s deťmi. Sučiansky hrad a hrad Sklabiňa záujemcom o históriu a Katovu skalu turistom hľadajúcim výhľady.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek