... Najprv je stúpanie miernejšie cez lúky, neskôr prudšie cez les. Asi za 1,5 hod. sme v sedle. Tu sa stretávame s červenou značkou a smerovník nám hovorí, že na chatu Homôlka je to 8 hodín. Dlho sa nebavíme, len trochu vydýchneme a už sa aj poberáme červenou ďalej. Cesta je veľmi zle značkovaná, veľmi zarastená a tak občas trochu ‘kufrujeme‘. Chodník sa miestami úplne stráca. Terén je dosť zvlnený, stále hore a dole, aj na kopce bez akéhokoľvek výhladu. Teplota stúpa a v horúčave sa nám nešliape príliš dobre. Naviac sa nám míňa voda a po ceste sme na žiadnu nenarazili. Asi o 17.hod. sme v sedle pod Čiernou Horou. Máme toho už plné zuby. Hľadáme vodu, ale žiadnu nenachádzame. A tak sa rozhodujeme, že zídeme do Valašskej Belej. Spúšťame sa po žltej značke zo sedla a asi za necelú hodinku sme v dedine. Oáza v podobe miestnej krčmy nás zachraňuje pretože sme úplne dehydrovaní. Je 6 hodín večer a teplomer ešte stále ukazuje 29°C. Okolo 9. večer nasadáme na autobus a ním sme šupom na Homôlke. Nestaviame prístrešok,ale len rozbalujeme spacáky a kúsok za chatou (či skôr za horským hotelom) Homôlka spíme pod širákom.

Ráno si navaríme dobré raňajky a po modrej stúpame najprv prudko a neskôr ideme už príjemne vrchom skalnatých brál s perfektným výhladom na Javorníky a obce Dolná a Horná Poruba. Po ceste natrafíme na veľmi pekné miesto na táborenie, ale je ešte len dopoludnie a preto máme ešte fúru času a dlhú cestu pred sebou. Neskôr sa stretávame s červenou značkou a po nej schádzame až do osady Kopec. Miestní obyvatelia, veľkí srandisti, zistili, že požiar v obci je len tak asi raz za tri roky, ale smäd majú každý deň, a tak premenili miestnu požiarnu zbrojnicu na krčmu.V spojení s potravinovým obchodíkom zabezpečili 100%-né využitie tejto budovy. Nuž mohli sme vynechať takto ponúknutú možnosť? Určite nie, a preto sme si posedeli a v horúčava dvomi pivkami prispeli k tržbe. Stálo to za to. Miestni štamgasti už od rána mali borovičkové preteky a hlavne rozprávali svoje historky. No asi raz o tom napíšem knihu. Pokračujeme červenou po Kopčianskej doline. Mapa hovorí, že značka ide hore Strednou dolinou, ale je to trochu inak. Značka pokračuje zvážnicou nad touto dolinou a až asi po 1 km schádza dolu do doliny a prekračuje ju. Pozor na odbočku zo zvážnice. Ľahko ju prehliadnete. Značka sa vyšplhá až na druhú stranu doliny a vyústi na nádherné lúky s perfektnou panorámou na vrch Strážov a okolie Posedíme, pokocháme sa a schádzame okolo salaša do obce Košecké Rovné. Na salaši je možnosť nákupu super ovčieho syra. Červená značka pokračuje po asfaltke do obce Zliechov.V horúčave to nie je žiadne zábava a preto i v Zliechove využívame miestnu krčmu a doplňujeme a doplňujeme. Blíži sa večer a my ťaháme cestou smer Čičmany a potom lúkami k lyž.vleku .Pri dolnej stanici to skončíme a rozkladáme si spacáky. Varíme, robíme oheň a kecáme do hviezd.

Ráno meníme plán. Horúčava sa na nás podpísala a preto sa nevraciame na červenú, ale cestou capkáme do Čičman. Nenáhlime sa, úplne voľne sa cárame. V Čičmanoch sa príliš nezdržujeme a červenou stúpame mierne okolo lyž. areálu a zjazdoviek do sedla Javorinka. Vinou zlého značenia na lúkach trochu ‘kufrujeme‘ ale i tak sme o chvíľu v sedle Gápel. Zasa je horúčava a vody nikde. Zásoby sa nám míňajú a preto zbehneme len naľahko do Kohútovej doliny a v potoku naberáme vodu. Vraciame sa späť, pokračujeme po červenej a stúpame lesom na Čičerman. Odtiaľ už je terén krajší a občasné lúky poskytujú možnosti výhľadov. Ešte sedlo Kolenová a v sedle Ovsiar to balíme a schádzame po modrej do obce Čavoj. V krčme robíme kofolové orgie a autobusom sa napokon presúvame späť do Nitrianskeho Rudna.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]