Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Zima v Gleinalpe
Zima v Gleinalpe Zatvoriť

Túra Lavanttaler Alpen - okruh Hochalpe na snežniciach

Medvediu roklinu (Bärenschützklamm) a susedný Hochlantsch pozná veľa turistov zo Slovenska. Avšak do kopčekov západne od riečky Mur zájde iba málokto. Je tu veľa oblých lúčnatých hrebienkov a svahy sú popretkávané spleťou zvážnic. Znamená to, že pohorie je ideálne na prechádzky so snežnicami.

Vzdialenosť
25 km
Prevýšenie
+1400 m stúpanie, -1400 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 04.02.3018
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Noriské Alpy (Norische Alpen) – Lavanttalské Alpy (Lavanttaler Alpen)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1643 m n. m.
  • Najnižší bod: 695 m n. m.
Doprava
privátne parkovisko Roßstal nad dedinkou Gams

Gleinalpe

Západne od rieky Mur ležia Lavanttalské Alpy (Lavanttaler Alpen). Pohorie sa delí na viacero skupín a prvou, pri pohľade zo Slovenska, je Gleinalpe. V marci 2016 som v snežniciach prešiel cez Lenzmoarkogel (1991 m), najvyšší kopec skupiny. Problém bol, že mi nevyšlo počasie. V hustej hmle som videl sotva na pár metrov, a tak som kráčal s očami upretými na kompas. Tohoto roku som sa do Gleinalpe vrátil a počasie mi prialo viac.

Vybral som sa na Hochalpe. Je to do oblúka zahnutý hrebienok, ktorého lúčnaté vrcholy majú čosi viac ako 1600 metrov. Auto som odstavil na parkovisku Roßstall (730 m), ktoré leží v dolinke Gamsgraben nad dedinkou Gams. Parkovisko je privátne, ale peniaze za auto tam nevyberajú. Na chrbát som si vyhodil veľký batoh so snežnicami a vybral som sa dolu dolinou. Prečo dolu? Pretože sa potrebujem dostať do susedného údolia, z ktorého vystúpam na hrebeň. Nuž a keď celý hrebeň prejdem, zo sedla to bude necelá hodinka k autu.

Zvážnicami do Laufnitzgraben

Po kilometri (695 m) som zahol do skalnatej dolinky Priwallergraben. Za potokom som si všimol menšiu skalnú bránu a zistil som, že je tu viac zvážnic, ako tvrdia mapy. Nuž čo, budem sa riadiť nielen mapou, ale aj intuíciou. Cesta ma viedla hore dolinou a po čase zahla na svah. Predo mnou sa zjavila lúčka s nádhernou samotou. Z komína stúpal dym, samota je obývaná.

Nad samotou som sa prehupol cez sedlo (950 m) a začal som schádzať do dolinky Laufnitzgraben. Cesta križovala oplotený pozemok, našťastie, brány na obidvoch stranách boli otvorené. Na ceste ma dobehol mladý Rakúšan. Parkoval kúsok podo mnou a, tak ako ja, plánoval prejsť hrebeň Hochalpe na snežniciach. Bol prekvapený, že tu vidí turistu. Ešte viac ho ohúrilo, keď zistil, že som zo Slovenska. Do Gleinalpe nechodí veľa turistov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Štajerák oblasť poznal, okruh už išiel, tak som sa ním nechal viesť. V doline Laufnitzgraben (780 m) som však zistil, že sme zbehli o trochu nižšie, ako som zamýšľal. To preto, že si Rakúšan naplánoval o čosi dlhšiu trasu, ako ja. V prvom stúpaní sme sa rozlúčili, lebo jeho tempo bolo nad moje sily. Naviac, chcel som aspoň občas spraviť nejaký obrázok (fotografovanie je skvelá výhovorka! ☺).

Na hrebeň

Je nádherné slnečné počasie. Až do polovice tohoto týždňa bolo Gleinalpe bez snehu. Vo štvrtok a v piatok snežilo, a tak sú všetky konáriky obalené bielymi vankúšikmi. Mrzne, no v doline a na svahoch je bezvetrie. Jednoducho, ideálne počasie na prechádzku.

Až po lúčku nad Wieser Alm sa dalo ísť po koľajach od auta, avšak ďalej vodič nešiel. Nastal čas, obuť si snežnice. Spočiatku som nimi sem-tam drhol zem, postupne však snehu pribúdalo.

Prišiel som ku krížu Gendamerie Kreuz (1198 m). Pôvodne som si názov na mape prečítal zle a hútal som, čo tu hľadá žandársky kríž. Hneď vedľa kríža stojí smrek - matuzalem. Ďalší prastarý smrek som videl na opačnom konci hrebeňa. Nechávajú ich tu kvôli genofondu?

Prechádzka hrebeňom

Vyšiel som na ploský vrchol kopčeka Bei den drei Pfarren (1428 m). Na lúke sa do mňa oprel sviežejší vetrík a dal mi pocítiť, že hoci svieti slnko, celkom slušne mrzne. Čo najrýchlejšie som upaľoval do smrečiny, v ktorej bolo závetrie.

Na hrebeni bolo asi 30 cm nového snehu, v závejoch aj dvakrát viac. Sneh bol mäkký, preto som využíval stopy Rakúšana. Vďaka nim som nemusel riešiť ani problémy s orientáciou. Vedel som, kam ma stopy dovedú, aj kadiaľ pôjdu. Okrem nás dvoch tu od sneženia nikto na snežniciach nešiel.

Vyšiel som na Herren Kogel (1642 m). Trochu sa zatiahlo a na severe sa zjavila sivá stena, ktorá sa pomaly blížila. Začal poletovať sneh, ale prestalo fúkať. Z kopca pri troch farároch bolo pekne vidno Röthelstein a Schöckl na východe, z Herren Kogela masív Speikkogelu na juhozápade.

Vedľajší Wetter Kogel (1643 m) je o meter vyšší. Keď som naň vyšiel, ploský kopec sa mi zdal nižší ako Herren Kogel. Asi preto, že sú za ním vyššie masívy. Na vrcholovej lúke je zopár skalných trosiek, ktoré sa ponášajú na bralo na Skalisku v našich Volovských vrchoch. Na svahoch som vyplašil kamzíky. Odhrabávali sneh a z vyčistených fľakov sa snažili čosi zožrať… No, bolo to skôr šedivé až čierne ako zelené.

Zostup

Zbehol som z lúk do lesa. Keď vykuklo slnko, sneh sa topil a keď zašlo, tvorili sa cencúle. Stromy tak dostávali ľadovú výzdobu. Občas čosi zašuchotalo a zo smreku sa s kúdolom zosypala dávka snehu.

Zbehol som do sedla a zahol som na cestu. Pomaly som začínal mať dosť. Predsa len, pôvodne som plánoval o čosi kratšiu prechádzku. Ešte pár serpentín v snežniciach a na rázcestí som si ich mohol vyzuť. Už bolo na čase. Bez snežníc som si na odhrnutej ceste vykračoval ako baletka. Teda, až na batoh na chrbte.

Záver

Výlet som začínal o 7.30 h a skončil som ho o 17.00 h. Som trochu dolámaný, ale spokojný. Pred týždňom som šliapal celý deň v hmle, pred pár dňami zasa v oblakoch. Teraz mi to konečne vyšlo tak, ako treba. Boli aj výhľady, aj snehová výzdoba a aj sa človek trochu prešiel.

Fotogaléria k článku

Najnovšie