Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohľad na lazy Zaježovej
Pohľad na lazy Zaježovej Zatvoriť

Túra Priečne bralo, Javorie a Kalinské kremence

Ako Zvolenčanke mi je pohorie Javorie blízke. Aj polohou, veď z juhu a západu doslova podopiera Zvolen, a aj tým, že je pomerne málo navštevované a na turistických chodníkoch len málokedy stretnete človeka. Vždy ma však štvalo, že na najvyšší vrch Javoria, nevedie značený chodník. Nič proti armáde, nič proti vojakom, ale prečo si dočerta museli privlastniť kus krásnej prírody!?

Vzdialenosť
17 km
Prevýšenie
+703 m stúpanie, -734 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 23.07.2017
Pohoria
Slovenské stredohorie: Javorie
Trasa
Voda
minerálny prameň Viera
Doprava
Zvolen (vlak, bus) - Zaježová (bus)
Vígľašská Huta-Kalinka (bus) - Vígľaš (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Južnú časť pohoria s peknými skalnými útvarmi totiž zaberá Vojenský výcvikový priestor Lešť a tým pádom je pre normálneho človeka neprístupná! Našťastie, najvyšší vrch pohoria, s rovnomenným názvom Javorie, leží na hranici vojenského priestoru a aj keď tam značka nevedie, dá sa naň ísť.

Trasa

Zaježová – Polomy – lúka Čirkove zeme pod Malým Javorím – Priečne bralo – Homôľka – Javorie – Blýskavica – prameň Viera – Lohyňa – Kalinské kremence – Vígľašská Huta-Kalinka

Na zastávke v Zaježovej nás vystúpilo 10 plus Evkin pes. Teda pes Evkinho syna, ktorého mala momentálne v pestúnskej starostlivosti. Pes sa nám o chvíľu postará o starosti, ale neskôr i o zábavu.

Zamierili sme si to smerom cez osadu Polomy. Tu v jednej budove bývalého gazdovstva sídli Vzdelávacie centrum Zaježová. V ňom poriadajú rôzne podujatia – remeselné kurzy, školy v prírode, kurzy tanca, meditácie a podobne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ešte pred osadou Korienky sme odbočili na lesnú cestu doprava, ktorá nás priviedla na peknú horskú lúku Čirkove zeme. A tu nastal problém. Keny, Evkin pes, ktorý išiel poslušne vedľa Evky, zrazu zmizol. Evka pískala, my sme volali a nič. Evka to nevzdala a zrazu ako sa stratil, tak sa zjavil. Upachtený, vysilený pribehol... Okamžite išiel na vôdzku!

Lúka sa nám síce veľmi páčila, aj výhľady z nej na osady Zaježovej, ale boli sme radi, keď sme ju prešli, pretože slniečko začalo parádne pripekať a vzduch začínal byť veľmi prehriaty. V lese sa nám dýchalo oveľa príjemnejšie.

Kráčali sme lesnými cestami, dobre vychodenými chodníkmi aj menej vychodenými estičkami. Jednoducho sme sa držali hrebeňa, ktorý prakticky kopíruje hranice vojenského obvodu. Keď sme prišli k Priečnemu bralu, začali sa objavovať prvé skalné útvary. Vysoké andezitové veže a steny sú otočené do vojenského priestoru, ako keby oddeľovali vojenský obvod od okolitého sveta.

Javorie

Občas sa nám z hrebeňa ukázali obmedzené výhľady na severnú časť Javoria a Poľanu. Na Homôľke sme uvideli ďalšie skaly. Príjemným lesným chodníkom sme kráčali, chránení lesným tieňom, po hrebeni. Miernym stúpaním sme prišli na vrchol Javoria. Na vrchole je malá lesná čistinka a triangulačná tyč, na ktorej je priviazaný papier v igelite s názvom vrchu – JAVORIE 1044 m. Dosť úbohé!!!

Na vrchole sme sa chceli najesť, ale nedalo sa! Privítali nás tu protivné a otravné muchy, ktoré sa tu rojili v neskutočných množstvách. Doslova útočili na nás, ako keby nám dávali najavo, že ony sú strážkyne vojenského priestoru a my tu nemáme čo robiť. Tak sme sa len odfotili a dali sa hladní na ústup.

Lesnou cestou sme zišli na Panský vŕšok s peknou horskou lúkou a tu sme sa konečne najedli. Neoddychovali sme však dlho, lebo obloha sa začala zaťahovať a sfarbovať do siva a už to vyzeralo, že včerajšie pesimistické predpovede meteorológov sa naplnia.

Kráčali sme k osade Blýskavica a blýskavica sa chystala aj nad našimi hlavami. Našťastie bola z toho len malá osviežujúca prehánočka. Prišli sme do osady, kde domáci usilovne pracovali v záhradke. Prehodili sme s nimi pár slov a poradili nám skratku na Slatinské Lazy.

Prameň Viera

Asfaltovou cestou sme schádzali k osade Lohyňa. Na jej okraji sa nachádza minerálny prameň Viera s výbornou minerálnou vodou. Koncom 19. storočia tu fungovala plnička a minerálna voda Vera (z maďarského mena Viera) sa vyvážala do mnohých krajín Európy, ba dokonca aj do zámoria. Domáci tvrdia, že je to najlepšia minerálna voda v Banskobystrickom kraji a možno aj na Slovensku. To nemôžem posúdiť, ale vodička z prameňa bola skutočne veľmi chutná.

Prešli sme Lohyňu a tu sme zistili, že do odchodu autobusu máme ešte veľa času, preto sme sa rozhodli, že kamarátom ukážeme Kalinské kremence. A navyše vo Vígľašskej Hute-Kalinke poznáme overenú krčmičku. A tak sme nepokračovali na Slatinské Lazy, ale sme zabočili doľava na Kalinku.

Keďže sme mali ísť len lúkami, Evka sa rozhodla, že dopraje Kenymu predsa len trochu voľnosti a pustila ho z vodítka. A ten sa jej o chvíľu, k nášmu veľkému pobaveniu, „odmenil“. Prechádzali sme korytom malého potôčika, ktoré kolesá štvorkoliek pekne rozbahnili. No a milý Keny nelenil a pekne sa v kúpalisku – bahnisku okúpal. Keď vyliezol, už to nebol pes, ale „prasa“. Len či ho teraz šofér vôbec pustí do autobusu?

Kalinské kremence

Na návrší Brezinka, od Kalinky JV smerom, v malom lesíku sa ukrýva prírodná zaujímavosť – Kalinské kremence. Zmienku o Kalinských kremencoch však nenájdete ani na internete, ani v mapách. Na niektorých mapách je zakreslený aspoň kríž.

O zaujímavej lokalite som sa dozvedela len z nepredajnej publikácie Ing. Štefana Macka, ktorú ešte v roku 1987 vydal Odbor kultúry vo Zvolene a OV Slovenského zväzu ochrany prírody a krajiny vo Zvolene. Lokalita mala byť vyhlásená za chránenú prírodnú pamiatku, ale doteraz sa tak nestalo. Zaujalo ma to a keďže sa snažím spoznať všetky zaujímavé miesta vo svojom okolí, Kalinské kremence som nemohla vynechať.

Kremence sú sekundárne kvarcity, ktoré vznikajú hydrotermálnou činnosťou pri dozvukoch sopečnej aktivity. Kalinské kremence tu majú tvar mohyly. Vyvolávajú dojem, že je to dielo ľudských rúk. Dojem umocňuje tiež na vrchole postavený liatinový kríž.

Lokalita je dosť zarastená a lepší pohľad na ňu je mimo vegetačného obdobia, ale určite stojí za pozretie. Preto pridávam aj zimné fotky z januára 2015. Po kremencoch sme trošku polozili a potom z návršia rovno do nám známej krčmičky.

Cestou sa Evka ešte usilovala v potôčiku skultúrniť psíka, ale vzdala to a zavolala radšej synovi, aby prišiel pre nich autom. My sme si posedeli skoro 2 hodinky na terase krčmičky pri pivku, káve a ruskej zmrzline a pozerali ako krááásne prší.

Záver

Bola to príjemná túra pekným lesom, horskými lúkami a malebnou krajinou v okolí Zaježovej a Vígľašskej Huty-Kalinky. Aj keď na Javorie nevedie turistická značka, oplatí sa naň vyjsť.

Fotografie: Danka Tomášiková, Alenka Bencová, Evka Párničanová a Igor Valkovec

Fotogaléria k článku

Najnovšie