Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Lúky za Súdovcami
Lúky za Súdovcami Zatvoriť

Túra Tri túry okolím kúpeľov Dudince

V záverečnom článku o mojich túrach v okolí Dudiniec by som rád eventuálnych návštevníkov kúpeľov upozornil na možnosť peších túr do naozaj najbližšieho okolia Dudiniec. V plnej nahote sa tu ukazuje náš vzťah ku kultúrnym pamiatkam, zanechaných predkami, ich vzťah k podobným pamiatkám v minulosti, ale aj krásne príklady, ako sa to dá robiť inak. Túry sú naozaj nenáročné a vhodné pre každého.

Vzdialenosť
46 km
Prevýšenie
+825 m stúpanie, -839 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
3 dni
Obdobie
jeseň – 09.10.2017
Pohoria
Podujansko: Podunajská nížina - Podunajská pahorkatina - Ipeľská pahorkatina
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 295 m n. m. Ipeľská pahorkatina - asfaltka pri Kamennom vrchu
  • Najnižší bod: 122 m n. m. Tupá
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
Lišov (vodovod)
Nocľah
Hotel Rubín v Dudinciach
Doprava
Dudince (bus) - Tupá (bus)
Dudince (bus) - Súdovce (bus)
SHOCart mapy
» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

1. deň

Tupá – Horné Semerovce – krypta Stainlein Saalensteinovcov – Vilma – Kráľovičová – Hokovce – Dudince

Po liečebných procedúrach som sa v pohode naobedoval, a keďže týmto smerom chvalabohu chodia autobusy často, odviezol som sa do obce Tupá. Vystúpil som z autobusu a cez most ponad Štiavnicu som prešiel na hrádzu popri nej. Našiel som tu, pravdepodobne zrazenú, líšku.

Po hrádzi nevedie žiadna značená cyklocesta, ani turistická značka, to som sa len ja rozhodol trošku si pozrieť možnosti a prečo ich miestni neponúkajú. Išlo sa mi pohodlne, určite tade do susednej dediny chodia aj miestni. Keď som prišiel na úroveň Horných Semeroviec, zabočil som doľava a snažil som sa dôjsť do zámockého parku s kaštieľom, vraj národnej kultúrnej pamiatky. No, videl som už kadejaké ruiny na Slovensku, ale toto bola sila.

Názov park sa tomu, čo je za plotom, rozhodne nehodí. Je to obyčajný prímestský les a navyše sa v ňom pasú ovce s bačom a psami. Z kaštieľa je ruina bez strechy, okrem toho sú v lesíku ešte ruiny nejakej pivnice a na malom návrší bol asi voľakedy altánok. Rybník je vyschnutý a parku dominuje stavba z dosiek a kobercov. Či to je sídlo bezdomovcov alebo to postavili pre deti, nevedno.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Šťastlivo som sa vyhol všetkých bobkom po ovciach, vrátil som sa na koniec obce a poľnou cestou som začal stúpať za svojím druhým cieľom - kryptou. Cez kukuricu som videl v ohrade pštrosy, a tak som sa išiel na tieto, tak trošku netradičné zvieratá v našich končinách, pozrieť. Ide evidentne o veľkochov. Kúsok ďalej je kaplnka s krížom a pamätná doska s menami všetkých súčasných i bývalých majiteľov vinohradníckych pivníc nad obcou. Na konci uličky je za múrom obrovská vila s vyhliadkovou vežou. Keďže to vyzeralo na súkromný pozemok a nie reštauráciu, radšej som tam nešiel.

Ku krypte je síce na mape nakreslená cesta, no v skutočnosti som išiel okrajom poľa a lesíka. Musel som sa zasmiať upozorneniu pred včelínmi – Pozor včely! Snáď aj slepý by zistil, že vliezol včelám do ich rajónu a už by bolo neskoro.

Keď sa mi to už nezdalo, namieril som si to kolmo dolu do lesa a vďaka Lokusu v tablete som našiel ďalšiu ruinu. Má síce ešte strechu, ale vnútro je bez akéhokoľvek vybavenia, dverí a počmárané. Tak tu sa asi výstavy nebudú dať tak skoro robiť.

Od schodov sa dala lesom vytušiť aká-taká cestička, a tak som sa po nej vybral. Našiel som ešte jeden náhrobok s nemeckým menom a spadnutým krížom a ocitol som sa na kolmej lesnej ceste. Nuž som sa vybral po nej doľava, akoby lesným tunelom. Vyšiel som na poľnú cestu, po ktorej bola vyznačená cyklocesta. Na pole si práve chlapík doviezol vo veľkom vreci osivo. Sám si ho ramenom dvihol do výšky, vypustil do sejačky a mohol pokračovať v sejbe. Tak tomu hovorím totálna mechanizácia a efektivita!

Došiel som po poľnej asfaltke do Hokoviec, časť Kráľovičová. Už som tu bol, len som nebol v celom parku. Ulicou rodinných domov som došiel na koniec a vošiel do divočiny a nie parku. Predieral som sa, až som našiel cestičku a doviedla ma k zrenovovanému kaštieľu, novopostavenému penziónu s bazénom a sochami na trávniku. Tak to je parádny rozdiel v starostlivosti o kaštieľ a delí ich len pár kilometrov! Od kaštieľa som sa vybral popri hlavnej ceste, prešiel do samotných Hokoviec, prešiel ponad riečku Štiavnicu a vrátil sa do Dudiniec.

2. deň

Súdovce rázcestie – Súdovce – Opatové Moravce – Kostolné Moravce – Staré vinice – Dudince

Kolegyňa ma poprosila, aby som jej kúpil v Súdovciach makový olej. Privítal som toto ako možnosť spoznať zase niečo nové. To som ešte netušil, že tam chodí autobus len raz za deň a nemať v tablete cestovné poriadky, tak sa tam asi nedostanem, lebo na zastávke o takej obci ani nechyrovali.

Aj tak som zle vystúpil, 2 kilometre pred obcou na rázcestí. Šofér sa síce čudoval, ale nepovedal mi, že zachádza do obce a potom sa zase vracia a ide na Lišov. Tak som si to odšliapal po asfaltke a začal hľadať, kde je výrobňa olejov.

Na námestíčku som našiel nenápadnú smerovku, a tak som pokračoval doprava, hore dedinou. Kúsok za dedinou som na dome objavil tabuľku s nápisom – Lisovňa dnes uzatvorená. Príliš som sa nepotešil, no to už na mňa volala pani z horného domu, že čo hľadám. Keď som jej to povedal, pozvala ma ďalej, lebo to bola majiteľka lisovne, pani Šimčíková. Poukazovala mi ich celú prevádzku, a tak som na vlastné oči videl, ako sa robí extra panenský, za studena lisovaný olej z výlučne miestnych zdrojov. Práve robili z repky olejnej a ja som si to pomýlil s makom. Vraj ročne spracujú 20 ton a to na skoro normálnom, len motorom poháňanom mlynčeku ako na mak. Ponúkla ma ešte bazovou limonádou a porozprávala mi o histórii obce.

No a tu som sa presvedčil, že aj naši predkovia mali svojský prístup k pamiatkam. V roku 1884 získal miestny park okolo kaštieľa Semberyovcov titul najkrajšieho v Uhorsku. Pozemkovou reformou sa dostal celý objekt do rúk slovenských kolonistov zo severnej Trenčianskej stolice a oni park vyrúbali. Zachoval sa len strom ginka dvojlaločného, ktorý s 260 rokmi je asi najstarším na Slovensku. Z kaštieľa tiež nezostalo nič.

Tak som kúpil kolegyni olej, poďakoval sa za ochotu a vybral sa z obce popri potoku Veperec. Došiel som k rybníku, a keďže poľná cesta končila v pooranom poli, vystúpal som zatrávneným svahom. Otvorili sa mi prekrásne spätné výhľady na Štiavnické vrchy. Napokon som aj tak musel prejsť cez poorané pole, aby som sa dostal na cestu cez Opatové Moravce. Na trávniku pred križovatkou s hlavnou cestou ma zaujala obrovská socha Včielky Maje. V Hontianskych Moravciach každého určite zaujme pri zastávke autobusu, jediný široko-ďaleko, pravoslávny kostolík postavený súkromníkom na vlastnom pozemku.

Pokračoval som do Kostolných Moraviec a poza katolícky kostol som poľnou cestou vyšiel do polí. Chcel som sa dostať na asfaltku do Starých viníc, a tak som musel poľnú cestu opustiť a kráčať pooraným poľom vedľa remízky. Napokon som musel zostúpiť do dolinky Porošín okolo bezmenného ľavostranného prítoku Veperca, štvornožky sa vyštverať hore a dôjsť poľom na asfaltku. Potom to už bola pohoda s peknými výhľadmi na Dudince a južné výbežky Krupinskej planiny. Nedošiel som až do vinohradov nad Dudincami, ale som zbehol poľnou cestičkou k prvým domom Dudiniec.

3. deň

Súdovce – Staré vinice – Kamenný vrch – Lišov – Striebornica – Prostredný vrch – Stará hora – Staré vinice – Dudince

Po návrate na hotel, som si na mape zistil, že by sa dal zo Súdoviec spraviť ešte jeden okruh do Dudiniec, a tak som sa na ďalší deň odviezol až do dediny. Vykročil som pomedzi domy smerom na Staré vinice. Najprv popri ďalšom bezmennom ľavostrannom prítoku Veperca, potom hore do svahu lúkou. Zrazu som zistil, že vo svahu lesnej cesty sú v tufe vysekané vínne pivnice. Ich zmysel som pochopil, keď som vyšiel z lesa na rovinu a tam boli zrazu všade vinohrady! Poľná cesta ma doviedla za vinohradmi na obrovskú lúku obklopenú lesom. Bol z nej perfektný výhľad na vŕšky v okolí Dudiniec. Napokon som došiel na lesnú asfaltku, z ktorej išla dolu do Lišova úplne novučičká asfaltka. Kúsok naľavo sú od nej skalné obydlia, ale tam som dnes nechcel ísť.

V Lišove som sa pristavil pri Galérii masiek a hneď sa mi ponúkla pani od vedľa, že zavolá majiteľov. Nemal som zase až tak veľmi času a pokračoval som ďalej hore dedinou. Za ňou som odbočil doprava na lúky a vyšiel na Striebornicu. Pomedzi polia sa tiahnu remízky a kým sa dalo ísť pomedzi stromy, tak som išiel tade, no napokon som musel na pole. Časom zase boli polia oddelené poľnou cestou a tá ma doviedla na poľnú asfaltku z Hontianskych Tesárov, ktorá ide poliami až do Dudiniec či Sudiniec, Terian. Je z nej parádny výhľad na Štiavnické vrchy, ako aj výbežky Krupinskej planiny v okolí Dudiniec či za nimi. Všade naokolo behali srnky, poletovali havrany, videl som tiež kunu a užovku. Ide tadeto aj značená cyklocesta, takže kto sa rád bicykluje, má možnosť.

Ruiny bývalej Agrofarmy na úrovni Starej hory už zlikvidovali. Počas celých dní som samozrejme nikoho nestretol. Jednak boli pracovné dni, jednak sa pacienti z Dudiniec na takéto vychádzky nevyberajú. Ak, tak maximálne na bicykli do okolitých obcí. V TIC tiež veľa pre propagáciu zaujímavostí z najbližšieho okolia Dudiniec nerobia. Tak ak článok niekoho inšpiruje, budem rád.

Užitočné odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie