Ráno vyrážam autom dosť skoro, čo pre mňa nie je veľmi príznačné. Jediným dôvodom na to je, že dúfam v letnú rannú inverziu. Najprv sa cestou klasicky zastavím na Vabci, urobím pár záberov a zisťujem, že už mi pripeká na hlavu. A to hodiny neukazujú ani len 7 hodín. Pokračujem na sever a v údolí Popradu sa skutočne ponáram do rannej hmly. Táto pasáž trvá len veľmi krátko, najprv cesta kopíruje rieku a oproti Medzibrodiu sa stáčam doľava a začínam stúpať dolinou riečky Wierchomlanka, resp. rozťahanou dedinou Wierchomla Wielka. Po pár minútach sa ranná hmla začína rozpadať a ocitám sa nad ňou. Onedlho som v dedinke Wierchomla Mała a dopredu netuším, ako to tu bude s parkovaním. Zlotky nemám, keby niekto kasíroval, mám pre istotu nachystané nejaké kovové euráče. Poliaci s ich príjmom nemajú žiadny problém.

Prichádzam ku „hlavnej križovatke“ a pred ňou po pravej strane je parkovisko zo zámkovej dlažby, tu parkujem. Nikto ma neskasíroval, nikde ani nohy, evidentne je tu mimosezóna alebo ešte všetci spia. Trochu nižšie bolo aj väčšie parkovisko. Ako čoskoro zisťujem, že som dal auto dobre, pretože vyššie v dedine sú len privátne parkoviská. Cesta je veľmi úzka a v zime to tu musí byť parkovací masaker.

Cez dedinu hore k bacówke

Pešiu túru teda začínam tu, vlastne pod objektom „Chata pod Pusta“. Hneď pod ňou sa stáčam doľava a v podstate ihneď nachádzam czarny szlak, teda čiernu turistickú značku, na Slovensku nepoužívanú. Týmto „szlakom“ by som sa mal dostať až hore na horské lúky a chatu. Tu niekde je dolná stanica sedačkovej lanovky, no nevidím ju. Cesta je zarezaná dosť hlboko v doline potoka, hlavu vykrúcam hore. Onedlho čítam množstvo informačných tabúľ o vlekoch, je tu upozornenie, že zle zaparkované autá budú odlifrované až do Nového Sonču (Nowy Sącz). Pozerám na mapu vlekov, určite sa tu dá dobre zalyžovať.

Začínam stúpať v sviežom rannom vzduchu, prechádzam okolo všakovakých privátov a domčekov, až ma to vypľuje na lúky, kde je doslovný pavučinový raj. Je tu množstvo krásnych pavučín, fotím a topánky mám onedlho úplne premočené od rannej rosy. Celkom som sa tu zdržal, je čas pokračovať lesným úsekom hore. V lese je dosť chladno, dávam si mikinu. Cesta je výborne značená, nie je kde poblúdiť a už som na pokosených horských lúkach. Nikde ani živáčka, po pár minútach otočím hlavu doľava hore a vidím chatu. Môžem ísť k nej krížom cez lúku, ale idem normálne po chodníčku, mám more času. Pod hrebeňom sa otáčam späť a vidím, že po rannej hmle nie je ani stopy. Cesta na hrebeni je vyjazdená, blatistá a s mlákami. Idem preto po lúke. Výhľady odtiaľto sú v podstate len na západ a dominuje im Radziejowa. Tatry nevidím, sú v opare.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Bacówka nad Wierchomla

Postupne prichádzam k horskej chate (bacówka / schronisko), ktorá sa mi páči. Nie je to žiadna megalomanská stavba, necitlivo zasadená do prírody. Drevená chata má dve poschodia a zasklenú terasu. Okolo sú lavičky na sedenie, malá drevená sauna, dva kryté prístrešky, hojdačka a preliezačky pre deti. Je tu malé parkovisko pre (asi) ubytovaných hostí a personál. Idem dovnútra na kávu, aj keď zloté nemám. Mladá čašníčka po vyslovení mojej požiadavky odvetí: „Niema problem s euro,“ vyrátala mi to na 1,5 €. Myslím, že úplne prijateľná suma. Samozrejme tu varia, napr. polievky, pirohy, zemiakové placky, praženicu s hubami. Alebo sa treba opýtať, čo majú práve navarené. Najdrahšie jedlo na cenníku boli pirohy za 15 zlotých, to znamená, že sú tu veľmi prijateľné ceny. Po vypití kávy ku mne prišla miestna mačka, ktorá šálku vylízala. Asi miestna umývačka riadu...

Od bacówky na Runek a späť

Po oddychu som sa rozhodoval, kam ďalej. Po hrebeni ide modrá značka na kopec Runek. Tak som si povedal, že idem tam, aspoň prekonám hranicu nadmorskej výšky 1000 m. Presnejšie bude to 1080 m, v takej výške je Runek. Potom sa dá ísť červenou až na Krynickú Javorinu (Jaworzyna Krynicka), veď uvidím kam až dôjdem. Prípadne červenou sa dá pokračovať opačne na Halu Łabovsku, kde je tiež chata. Nad touto verziou však dnes neuvažujem.

Pár metrov za chatou som ešte našiel v kríkoch schovanú jurtu. Toto som tu teda vôbec nečakal. Po krátkom lesnom úseku sa ocitám na ďalšej obrovskej horskej lúke, je radosť si to takto prechádzať. Po lúke nasleduje opäť les, blíži sa Runek, no nad hlavou sa zlovestne zaťahuje a aj hromy začali biť. Na vrchole som sa najedol a ďalší, podľa smerovníka hodinový pochod na Jaworzynu chtiac-nechtiac zamietam. Citeľne sa vďaka vetru ochladzuje a začína padať dáždik. Študujem si aspoň miestne značenie, sú tu rôzne mapky s vyznačením trás, kde všade sa odtiaľto dá ísť.

Vraciam sa k chate a v lese si ešte povinne nazbieram do sklíčka čučoriedky. Snáď nimi doma niekoho poteším. Ako na potvoru sa zase vyčasuje, ale kašlem na to a nevraciam sa. Opätovne som pri chate, sadám si pod ňu na lavičku s najkrajším výhľadom a konečne vidím Tatry. Síce je to len oparový obrys, ale značí to, že na jeseň sa sem ozaj oplatí vybehnúť. Dole sa mi ešte nechce ísť, ľudia si tu okolo mňa lebedia, vládne tu totálna pohoda. Tak sa rozhodujem, že pôjdem po modrej ešte opačným smerom, smerom k vrchu Pusta Wielka.

Prechod letnými horskými lúkami prerušujem pri hornej stanici sedačkovej lanovky. Lanovka premáva, myslel som, že v lete je mimo prevádzky. Aj mi bolo čudné, že stretávam toľko ľudí idúcich oproti mne smerom k chate. Už mi je to jasné. Vyvezú sa hore, hrebeňom zájdu k chate a potom naspäť. Je tu nejaký bufetík, nič ale nekupujem.

Pokračujem ešte smerom na juh po modrej, stále po lúkach. Páslo sa tam stádo oviec a na ceste bol pútač k blízkej bačovke, kde kadečo predávajú. Ja som ale išiel trochu do kopca, kde bola konečná ďalšieho vleku. Tu som zhodnotil, že mi poriadne pripeká na hlavu a je najvyšší čas na návrat do doliny. Ak by som ale pokračoval, došiel by som k hornej stanici vlekov zo Szczawnika, dediny v ďalšej doline. Veď aj samotný názov lyžiarskeho strediska je Dve doliny – „Dwie doliny Muszyna – Wierchomla“.

Vraciam sa k hornej stanici lanovky a priamo popod ňu začínam klesať. V podstate idem dole po zjazdovke. No a kde sa robia zjazdovky? Na najstrmšom mieste predsa. Doparoma, to som si vybral trasu na zostup. Nohy dostali pekne zabrať. Cestou dole som naďabil na ďalšie ovečky schovávajúce sa pred páliacim slnkom a pár drevených kolíb. Našťastie sa nakoniec zjavila dolná stanica lanovky. A tu som zistil, že lanovku postavila slovenská firma Tatrapoma z Kežmarku, jej dĺžka je 1588 m, prevýšenie je 308 m (588,5 m dolná stanica, 896,5 m horná stanica). Letný spiatočný lístok (hore – dole) stojí 20,- PLN, deti do 12 rokov platia 10,- PLN a deti do 4 rokov sú zadarmo. Rodinné lístky s deťmi sú ešte lacnejšie. Ceny skutočne prijateľné. Zbieham na asfaltovú cestu a po pár metroch som pri aute. Ešte si poobzerám peknú kaplnku, ktorú som si ráno nevšimol. Cestou späť sa zastavujem v dedine pri peknom drevenom kostolíku sv. Michala Archanjela z roku 1821.

Záver

Ide o nie veľmi náročnú túru v pokojnom a tichom prostredí hôr a horských lúk. Akurát treba byť pripravený na úvodný a záverečný trochu strmší výstup/zostup. Trénovaný turista to zvládne v podstate bez problémov, pre menej zdatných alebo aj pohodlnejších je variant vývozu sedačkovou lanovkou. Bačovka (chata) je veľmi príjemným miestom na relaxovanie, určite som tu nebol posledný raz. Výlet preto radím do kategórie pre všetky vekové skupiny. Pri plánovaní túr odporúčam nazrieť do poľskej turistickej e-mapy, keďže sú v nej zaznačené aj mnohé iné trasy, čo umožní mnou opísanú trasu rôzne predĺžiť alebo upraviť podľa svojho gusta. Úplne na záver dodám, že časť mnou prejdenej trasy je samotnými Poliakmi zaradená medzi 5 najkrajších trás v navštívenom pohorí Beskid Sądecki (Sadecké Beskydy).

Užitočné odkazy

• mapa-turystyczna.pl
• wierchomla-schronisko.pl
• mynaszlaku.pl - 5 najkrajších trás v Sadeckých Beskydách
• www.wierchomla.com.pl

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek