Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Ľadopád Trenažér alebo Ľad v Slnečnej zákrute
Ľadopád Trenažér alebo Ľad v Slnečnej zákrute Zatvoriť

Lezenie Ľadopád Trenažér alias Ľad v Slnečnej zákrute

Zvoní budík. Nikoho nepoteší, keď ho počuje, lebo predznamenáva, že musí vstávať. Ako by bolo dobre ešte v teplej posteli, práve sa mi niečo snívalo. Všade je ešte tma, ale budík povedal, dnes si chcel vstávať skoro, tak tu nevylihuj a šup-šup z postele. Vonku bude dnes krásne mrazivo, na ľady a mrazivé lezenie deň ako stvorený.

Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 25.02.2018
Pohoria
Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)
Trasa
Voda
Zamkovského chata
Doprava
Starý Smokovec (vlak, bus, platené parkoviská) - Hrebienok (pozemná lanová dráha)
SHOCart mapy
» č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)
GPS súradnice
šírka: 49.16961 ° SŠ
dĺžka: 20.22525 ° VD
» Mapa

Keď sa ráno pozerám na teplomer, dáva istotu, že dnes sa ľad topiť nebude. Je krásnych mínus jedenásť stupňov (v Martine). Zimička ako stvorená, čo bude ešte v Tatrách? Sadáme do vychladeného auta, vyrážame smer Vysoké Tatry. Predpoveď sľubuje krásny slnečný deň, treba to využiť. Kilometre rýchlo ubiehajú a Tatry sú čoskoro na dohľad. Gýčová modrá obloha, slnečné ráno, len sa pri tom trochu pousmejem pri pohľade na teplomer. Keď parkujeme, teplomer ukazuje krásnych mínus devätnásť stupňov. Dnes bude trochu kosa, ale veríme, že sa cez deň trochu oteplí. Nateraz nám musí stačiť naše súkromné, vnútorné vykurovanie. To pozostáva z teplého čaju v termoske a samozohrievania sa počas kráčania smerom na Hrebienok a chodníkom na Zamkovského chatu.

Nástup pod ľad

Veľa ľudí nestretávame. Len pár schádza dolu z chaty, mierne nabalení a zrejme na ceste domov. Na chatu ale teraz neprídeme. Náš dnešný cieľ je ľad na tzv. Slnečnej zákrute, pod Zamkovského chatou. Chodník je tu zreteľne viditeľný, nie sme prví, kto sem ide liezť v zime. Po opustení chodníka ešte pár minút pokračujeme lesom.

Stop!” Práve sme došli pod ľad Trenažér alebo tiež Ľad v Slnečnej zákrute, náš dnešný cieľ. Tak prví tu dnes nie sme. Je tu už pár dvojíc, ktoré ho majú celkom obsadený. Ľad pozostáva z dvoch zamrznutých vodopádov, ktoré sú v strede oddelené skalnatou a stromami porastenou časťou, akoby vyskakujúcim pilierom v strede vodopádu. Ľavá časť je o niečo strmšia a tiež užšia. Podľa nášho subjektívneho hodnotenie asi II/4. Pravá je zase širšia a miernejšie položená, skôr stupňovitá, odhadujeme ju za II/3.

Zhadzujeme batohy, ešte spravíme prvú obhliadku ľadu a začneme vybaľovať. Pomaly treba nahadzovať veci na seba a do seba zase nalievať horúci čaj z termosky. Čakáme pokiaľ sa uvoľní niektorá časť, aby sme mohli začať liezť. Zvažujeme, že pôjdeme na začiatok pravú stranu, lebo je širšia a je tam ešte dosť miesta. Tu by sme mohli začať ťahať prvú dnešnú líniu. Pokiaľ sme sa nabalili a navešali na seba všetko potrebné, zdá sa, že sa nám pravá strana uvoľní. Tak sa aj stalo a pravá časť ľadopádu je momentálne naša. Zatiaľ je dokonca zdanlivo príjemne. Pohyb a horúci čaj spôsobuje, že sa vnútorne dobre zahrievame.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Mrazivé lezenie

Stojím tak pod ľadom a pozerám, čo ma dnes čaká. Prvú líniu dnes ťahám ja. No ale čakaním a pozeraním sa ľad nevylezie, maximálne tak začnem primŕzať k snehu a už ma nikto potom nerozhýbe. Zaženiem sa čakanom a v očakávaní, ako v mraze bude držať, ho prvýkrát zatínam. Úder ešte raz opakujem a skúšam, celkom spoľahlivo drží. Tak a idem do toho.

Čakan, mačka, čakan, mačka, pomaly stúpam hore. Ani to netrvalo dlho a prekonávam prvý ľadový stupeň. Dostávam sa na prvú miernejšiu plošinu. Miestami pod nohami vidieť presvitať spod ľadu skaly. Ako ale prídem k ďalšiemu stupňu, tak už je zase len a len ľad. Poviem si, tu by sa asi patrilo použiť nejakú ľadovcovú skrutku, keď ich mám navešané na páse. Prvé dve - tri otočky, na vyhĺbenie jamky, aby chytal závit a skrutka pekne lezie do ľadu, ako nôž do masla. Cvakám prvú expresku a vyzerá to, že ak by som teraz padol, už dolu nepôjdem. No ale na takéto úvahy nie je čas. Zase sa hlási o slovo čakan, aj nespokojné mačky už mravčia, že či tu dnes budú len stáť v ľade...

Tak si to zase sekám a pomaly naberám metre. Druhý stupeň mi príde na ťahanie príjemnejší, keď ho trochu traverznem doprava. Bolo tam pár vysekaných stupov, ako to už niekto liezol. “Čakan, mačka, čakan, mačka.” Takto pekne na striedačku to ide a pomaly pribúdajú centimetre, ale aj metre. Dostávam sa pod vrcholovú časť, kde steká jeden solídny ciageľ a nad ním vidieť reťaz na štande. Tu dnes skončím, vyššie to už nepôjde.

Striedačka

Ako to tak obhliadam, to že je dnes dobre pod nulou celkom cítim, hlavne na prstoch rúk. Mierne už majú toho dosť, pri lezení sa veľmi nemali príležitosť zahriať. Poviem si, trochu to tu uľahčím a ciageľ nateraz vynechávam. Obliezam ho miernejšou častou z pravej strany. Takto som zdanlivo rýchlejšie na štande. Zima je tu ako v ruskom filme, a preto sa dlho nezabávam. Štand je v tieni, ešte sem slnko nesvieti, tak sa len rýchlo zaistím a parťák ma spúšťa dolu.

Po zlanení sa striedame, tentokrát lezie Mišo. Ten, ako pomaly naberá výšku, postupne naberá na seba povŕtané skrutky v ceste. Párkrát sa tiež zastavuje, čo si zahrieva ruky. Raz aj zakričal, že ak si to chcem ešte vyliezť tak ma odistí ale, že je poriadna zima, že on už asi nepôjde. Predbežne som povedal, že ja si to samozrejme ešte vybehnem na “top rope” aspoň raz. Nech si vyskúšam ciageľ, čo som vynechal. Mišo sa hore dlho nezabáva, tak ešte stále je trochu chladnejšie ako by bolo dobré a už ho spúšťam dolu.

Tretí výlez

Lano je natiahnuté, prestávku si dávať ešte nebudeme, len by sme viac vychladli. Slnko sa začína pomaly príjemne opierať do ľadu a nám začína prehrievať v mraze skrehnuté končeky rúk. Rozhodnem sa, že keď je to už natiahnuté, tak si vyleziem po časti, ktorá je viac vpravo. Je niečo strmšia, je z časti iná a nech neleziem rovnakou cestou hore.

Časť žľabu, po ktorom leziem, alebo teda skôr asi žliabok, odbočka vodopádu je užšia. Miestami strmšia a je tu viac vodopádovitých skokov, šírky do maximálne jedného metra. Celkom je to pekné, tým že je lano natiahnuté, dá sa poskúšať aj niečo náročnejšie. Rovnako aj v závere môj vynechaný ciageľ, čo sa isto na mňa pozerá s myšlienkou: “Ten tu čo zase chce?” No len mu naznačím, že tu chcem po ňom vyliezť hore, nečakám ale na odpoveď a už leziem. No nakoniec to nebolo také ťažké, ako sa mi zdalo, keď som to ťahal. Keď je človek na prvom, alebo teda keď ťahá cestu, niekedy sa niektoré úseky zdajú náročnejšie ako sú.

Som hore!

Vyberám fotoaparát, je tu o poznanie teplejšie. Aspoň spravím pár, slovom dve, výhľadových fotografií. Kričím na Miša, či beriem HMS a zlaňujem alebo ešte ide? Oteplilo sa, takže odpoveď je kladná v zmysle, že ide liezť aj on. Vyliezol si podobnú variantu ako ja v pravej časti ľadu, pridal pár svojich modifikácií a je hore. Povedali sme si, že týmto dnes končíme. Zase sa začalo ochladzovať ako sa stráca slnko, ktoré nás nejaký čas zahrievalo.

Po zlanení už len balíme veci. Do druhej časti, ktorá je niečo kolmejšia, dnes nepôjdeme, aj keď je prázdna. Je tu s nami len jedna dvojica a práve prišiel pár z Maďarska, čo sa chystajú liezť. Je zima, tak len pobalíme veci a hor sa na kapustnicu na Zamkovského chatu a domov. Počasie nám dnes prialo, bolo krásne slnečno, ale poriadne chladno. Deň uzatvárame s tým, že v silnom mraze už tak skoro liezť ľady nepôjdeme.

Fotogaléria k článku

Najnovšie