1. deň

Prievidza - Záhradky – Púšť – Markušová – Uhlisko – Tri studničky – Jedna studnička – Handlová – Pstruháre – Remata, Chata Poniklec

Na moje prekvapenie vlak z Bratislavy do Prievidze bol vo Veľkonočný piatok v podstate prázdny. Podarilo sa mi zbaliť na štyri dni do jednodňového ruksaku a tak som skoro z 30-kilometrovej trasy nemal obavy. Počasie navyše, napriek predpovediam meteorológov, sa ukázalo slnečné, a tak som po vystúpení z vlaku v Prievidzi vykročil s predpokladom peknej túry.

Sprvu som sa nedržal zelenej, chcel som si trošku pozrieť centrum. Zaujalo ma súsošie sv. Cyrila a Metoda. Po prekročení riečky Handlovky ma čakal vcelku nezaujímavý asfaltový úsek von z mesta až k podjazdu popod E-572. Tu som sa zvrtol doľava a po úzkej asfaltke pomedzi záhradky som došiel k rekreačnému zariadeniu Púšť. Stromy boli ešte bez listov, tráva sa tiež ešte nezelenala a tak ma potešili prvosienky, ktoré vykukovali spomedzi suchých listov.

Konečne som sa dostal do lesa a na lesnú cestu. Moja radosť však dlho netrvala, lebo bola celá rozrytá od nákladných aut, miestami tam dokonca bol vysypaný stavebný odpad! Doslova som sa prebrodil bahnom k lesnej asfaltke a zostal som zarazený stáť pred tabuľou s upozornením, že vstupujem na vlastné nebezpečenstvo na podrúbané územie. Nuž, ale keď tade vedú značku, tak to snáď nebude také zlé.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Aspoň, že som konečne kráčal mimo bahna. Postupne som vyšiel na svahy Markušovej a konečne som mal pekné výhľady. Zaujali ma skalné útvary a prekvapilo ma, že tie bližšie ku mne vyzerali ako starý betón, z ktorého trčia malé skaly. Skončilo stúpanie a z lesa som vyšiel na lúky. Križovala ich asfaltka a za ihličnatými stromami som videl nejaké stavby. Na moje prekvapenie to bol veľký areál patriaci baniam. Len tuším, že by to mohlo byť vetranie baní? Rozhodol som sa tu naobedovať a stretol som cyklistu, jediného človeka v ten deň v lese.

Posilnený lepeňákom som sa pustil do stúpania a prišiel som na lúky Uhliská, kde sa zelená križuje so žltou. Pri klesaní ma zaskočil ľad na chodníku. Veru som si musel dávať poriadne pozor, lebo aj zem bola zmrznutá. Do toho sa lesom zrazu začalo niesť túrovanie motora a nejaký inteligent sa silou mocou chcel zeleným džípom vyškriabať ľado-bahnom hore lesom. Radšej som zašiel do lesa, lebo som sa bál, že ho to ešte nebodaj hodí stranou na mňa.

Prekrižoval som asfaltku, z ktorej mu bolo zaťažko pokračovať pešo a došiel som k dvom altánkom, kolotoču a studničke. Za socializmu si tu baníci vybudovali malé rekreačné stredisko, kde chodievali s deťmi. Zostal tu len kolotoč a obnovená studnička. Odtiaľto ide žltá značka na Malý Grič.

Ocitol som sa na Turisticko-náučnom baníckom chodníku. Prekročil som niekoľko potôčikov a bol som na lúkach, kde je prameň Jedna studnička a kúsok ďalej obnovená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. To som už videl pod sebou Handlovú. Vstúpil som do nej po Nálepkovej ulici, prešiel popod železničnú stanicu a bol som na pekne upravenom námestí. Išiel som okolo Banského múzea, no počas Veľkonočných sviatkov bolo zatvorené.

Keď som pomaly opúšťal Handlovú, stúpajúc ku krytej plavárni, rozosmiala ma poznámka zo skupinky mladých, pekne oblečených Rómov: "Aha, aký špinavý gadžo!" Nuž, bol som pekne zablatený!

Žltá značka prechádzala areálom, kde v stajniach mali koníky. Vonku sa pásli kozičky, somáre. Miestni tu korzovali s kočíkmi, psami. Panelová cesta ma vyviedla na lúky s krásnymi výhľadmi. Lesom som prišiel k železnici v mieste, kde je tunel a práve tade prechádzal vláčik.

Pokračoval som doľava od železnice a posledný úsek do Rematy bol priam boj s totálnym bahnom. Normálne som sa potešil asfaltke, ktorá ma doviedla ku klasickej turistickej chate Poniklec. V reštaurácii už boli Ctibor s Bejkou a postupne došli aj ostatní, ktorí sa cestou zastavili na Uhroveckom hrade.

Na chate výborne a za veľmi slušné ceny varia. Žiaľ, 20 % zľava z ceny ubytovania pre členov KST, propagovaná v Kalendári podujatí KST na rok 2018, nie je pravda. Vybavenie izieb a sociálne zariadenia sú trošku sparťanské, nie veľmi vhodné pre dlhšie, rodinné pobyty, ale my, skromní turisti, sme to vydržali.

2. deň

Chata Poniklec – kameňolom – Hájska skala – Ráztočnianske lazy – lúky pod Veľkým vrchom – RZ Mladosť – Chata Poniklec

Zobudili sme sa do lejaku a museli sme prerábať plány, čo navštívime. Mnohí sa autami vybrali do Bojníc a zostali sme len siedmi statoční, ktorí verili, že pršať prestane. A veru po 10-tej prestalo, a tak sme sa rozhodli ísť pozrieť Hájsku jaskyňu, voľne prístupnú.

Vykročili sme po asfaltke ponad Hraničný potok a za kameňolomom sme ju opustili, aby sme lesnou asfaltkou stúpali popod Borovú. Keď sme míňali malý lyžiarsky vlek na lúke pod nami, ukázala sa nám v celej kráse Hájska skala. Opustili sme lesnú asfaltku a po chodníku sme stúpali po modrej značke ku krížu. Tu modrá išla doľava hore a my sme sa vybrali po lesnej ceste popod skalu hľadať vchod do jaskyne. Hoci ku skale stúpal chodník, ten nás doviedol len k lezeckým trasám hore po skale. Nuž sme sa rozdelili a jedni išli okolo skaly doľava, druhí doprava. Pokračoval som po lesnej ceste až k bodu, kde sa z nej dalo najľahšie vykročiť doľava hore hrebeňom hory. Došiel som až k výhľadovému bodu na vrchole Hájskej skaly. Je z tade pekný výhľad do šíreho okolia. Keď som sa vynadíval, zvrtol som sa späť a klesal som popri skale až k bodu, kde pri vstupe do Hájskej jaskyne už sedel Ctibor. Postupne došli Pelé, Miro a Naďa. Ivan s Bejkou to vraj zabalili a išli ďalej po modrej.

Odvahu vstúpiť do jaskyne našiel napokon len Pelé. On jediný bol ochotný sa zablatiť a riskovať, že sa šmykne na mokrých a zablatených skalách. Keď sa ukázal aj v druhom vstupnom otvore, navigovali sme ho, ako vyjsť z jaskyne a nezabiť sa pri tom.

Vrátili sme sa hore na Hájsku skalu a poniektorí sa kochali výhľadmi, poniektorí sme obedovali. Len čo sme dojedli, začalo pršať, a tak sme seba i ruksaky skrývali pod pončá. Lesná cesta vyšla na lúky s perfektnými výhľadmi. Prestalo pršať, tak sme zhodili pončá a vybrali sa obdivovať chatu, vagón prerobený na chatu a napokon nad nimi grilovací prístrešok a za ním útulňu.

Kým som sa rozprával s jej staviteľom, hľadal som kde je studnička, ostatní odišli a zostal som sám. Mali sme v pláne ísť pozrieť ešte Jaskyňu na Lazoch, a tak som sa rozlúčil, aby som ich dobehol. Lenže ouha, spustil sa lejak a teda parádny. Pončo ma síce krylo, ale staré nepremokavé nohavice to už nezvládali a darmo som mal GTX vibramky, za chvíľu mi natieklo vrchom do nich. Nesnažil som sa už hľadať jaskyňu, ale nejako dôjsť na chatu Poniklec. Vtom som uvidel chatu na lúke a uvedomil som si, že niekde pri nej má byť hľadaná jaskyňa. Nuž som zamieril k nej a našiel som na verande dvoch miestnych turistov a po chvíľke sa z lejaku vynoril aj Miro s Naďou.

Miestni nám potvrdili, že jaskyňa je niekde za chatou, no zhodli sme sa v tom, že to nemá význam a vybrali sme sa po ceste na Rematu. Ako sme klesali, prúdy vody sa valili okolo nás.

Vcelku sme sa potešili, keď sme sa ocitli na asfaltke pri RZ Mladosť a po nejakej dobe sme boli na našej chate. Úsmev na tvári mi však zmizol, keď som zistil, že kľúč od našej izby je s Bejkou v krčme v Sklenom a na recepcii náhradný nemajú. Nuž ma kamaráti prichýlili na svojej izbe a zaliezol som do perín a prechladnutie zaháňal vínkom a skvelými koláčikmi od Svati.

Keďže pršalo aj v nedeľu ráno, ba ešte aj snežilo, zbalil som sa a odcestoval domov. Čím som bol bližšie k Bratislave, tým bolo krajšie počasie a slnečný Veľkonočný pondelok nás napokon vylákal k Čunovskej zdrži...

Zaujímavé odkazy

• Hájska jaskyňa,
• Chata Poniklec - Remata,
• Banský náučný chodník Handlová,
• Jaskyňa na Lazoch (Egrešovka),
• Remata alebo Remäta?

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek