Trasa

Studienka, osada Vlčie Jamy – osada Holbičkovci (Holbičky) – osada Tančibokovci (Tančiboky) a späť

V jednu peknú novembrovú sobotu sme sa vybrali aj s naším parťákom Vladom na objaviteľskú výpravu popri záhorskej rieke Rudava. Od horárne Vlčie Jamy sme vstúpili do vojenských lesov v blízkosti územia vojenského obvodu Záhorie. Pred vstupom na územie je povinné sa presvedčiť, či vo vojenskom priestore nie je vyhlásený dočasný alebo trvalý zákaz vstupu. Prechádzali sme borovicovou plantážou, kde sú stromy zoradené v rovnakých radoch ako zápalky, pôsobili na mňa monotónne. Územie je charakteristické borovicovými lesmi na viatych pieskoch.

Z chodníka sme odbočili k peknému zákutiu malého močiara, jesenné slnečné lúče osvetľovali vodičku a okolie skrášľoval sýtozelený mach. Pomaly sme sa dostali k meandru rieky Rudavy. Cítila som sa ako na dobrodružnej výprave a naše objavovanie zákutí Rudavy mohlo začať. Sadli sme si na starý peň a rozjímali sme sa nad krásou nespútanej riečky a jej brehových porastov. Voda pôsobí upokojujúco a človek môže nechať svoje myšlienky voľne plynúť. V priezračnej vode s červeným odtieňom presvitalo pieskové dno, popadané stromy cez rieku navodzovali divoký ráz územia. Pozorovali sme obhryzené stromy od tunajšieho obyvateľa - bobra.

Holbičky

Kráčali sme popri toku rieky a obdivovali sme jej rozmanitosť. Dostali sme sa na veľkú lúku, ktorá bola ohradená elektrickou oplôtkou. Po ceste pokrytej pieskom (územie viatych pieskov) sme sa blížili k osade Holbičkovci (Holbičky). V letnom období by som si vyzula topánky a kráčala bosá po príjemnom podklade. Dravce ladne krúžili na azúrovo modrej oblohe. V osade sa nachádza pár domov, niektoré sú postavené v tradičnom štýle charakteristickom pre oblasť Záhoria. Nachádza sa tu malé jazierko s posedením. Miestneho obyvateľa sme sa spýtali, ako sa dostaneme k osade Tančiboky (Tančibokovci). Ochotne nám poradil a poprial pekný deň. Za osadou ma upútalo pekné močiarne zákutie s rôznymi riasami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pokračovali sme borovicovou plantážou, v ktorej by sa dalo kľudne aj stratiť, až sme sa ocitli pri väčšom jazere, kde boli rybári. Cesty sa tu rozvetvovali a my sme sa rozhodovali, ktorou sa vydáme. Od jazera sme sa dostali na lúku, z ktorej sme uvideli domy osady Tančiboky. Dostali sme sa k Rudave, ktorú sme museli preskočiť, aby sme sa dostali na druhý breh. Chalani skočili priamo do čiernej rašeliny a ja som sa rozbehla a preskočila rieku, vyhla som sa rašelinovému kúpeľu. Rieka má tmavé čierne dno typické pre močaristé oblasti.

Tančiboky

Lesnou cestičkou sme sa dostali do osady Tančibokovci alebo tiež Tančiboky. Osada ma zaujala krásnymi domčekmi v habánskom štýle. Upútal ma pekný domček so zaujímavými trámami okien a dreveným plotom, na ktorom boli zavesené keramické hrnčeky. Malá osada blízko Rudavy pôsobila malebne. Zo samoty sme sa opäť dostali k divokej rieke Rudava. Každý jej úsek nás príjemne prekvapil a kochali sme sa pohľadom na jej divoký tok. Popadané stromy vo vode vytvárali prírodné prehrádzky a pridávali tak na nespútanosti vodného života. Predierali sme sa cez kriačiny, až sme sa dostali k rieke. Kmene vyvrátených a machom obrastených stromov ležali vo vode. Vtáčiky štebotali a my sme obdivovali papradie. Ťahavý brečtan, ktorý ozdoboval okolité stromy a farebné jesenné lístie vytvárali úžasnú džungľovú atmosféru.

Kráčali sme hustou vegetáciou, na druhej strane rieky bol úzky kaňon v strmom svahu. Na tomto peknom mieste sme ukončili našu výpravu popri neustále sa meniacej riečke, ktorá nám ukázala svoje nádherné krásy. Cítila som sa tu ako uprostred zelenej oázy v tajomnej džungli. Je to pre mňa cenné územie a prírodný skvost divokej rieky na Záhorí.

Tešila som sa, že rovnakou cestou pôjdeme aj naspäť. Z osady sme išli druhou cestou (správnou). Upútal nás úchvatný močiar posypaný buľvami močaristých tráv. Voda sa ligotala v slnečných lúčoch a oblaky sa odrážali vo vodnej hladine. Oblasť ako v ruskej tajge. Papradie bolo vysokánske hádam meter. Dravec okolo nás preletel vznešene s mohutnými krídlami a sadol si na konár stromu. Nachádzali sa tu zaujímavé rastliny a podmáčané bochníky tráv zdobili vodnú hladinu.

Osady patria k obci Studienka. Ide o samoty Juríkovci (Juríky), Sojákovci (Sojáky), Holbičkovci (Holbičky) a Tančibokovci (Tančiboky), rozložené pozdĺž rieky Rudava. Rozloženie osád a hlavne ich vzdialenosť určovali potreby mlynskej prevádzky, a to spád tečúcej vody v Rudave. Názvy osád boli vraj odvodené od mien prvých osadníkov. Obyvatelia osád sa živili poľnohospodárstvom a prácou v mlyne. V každej osade na nachádzal mlyn (Nízkeho mlyn, Tančibocký mlyn...).

Chránený areál Rudava - ramsarská lokalita a územie európskeho významu NATURA 2000

Rudava pramení v Lakšárskej pahorkatine pod vrcholom Dubník (289 m) západne od obce Bílkovce Humence v nadmorskej výške 238 m. Má dĺžku 45 km. Priemerná lesnatosť povodia dosahuje 60 %. Ide o ochranu biotopov európskeho významu najmä lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek.

Vzácny druh európskeho významu - drobná orchidea hľuzovec Loeselov tu má najbohatší výskyt v rámci celého Slovenska. Z druhov európskeho významu sa tu vyskytujú tri vzácne druhy vážok: vážku Leucorrhinia pectoralis nájdeme len v zachovalých slatinných rašeliniskách, klinovka hadia a pásikavec.

Rudava preteká cez najväčšiu oblasť viatych pieskov na Slovensku. Je významnou medzinárodnou mokraďou so vzácnymi slatinskými rašeliniskami. Nájdeme tu rosičku zelenú, vydru riečnu, bobra vodného, bociana čierneho, pižmovca hnedého, ktorý žije len v starých bútľavých stromoch. Odumierajúce stromy, najmä duby, sú biotopom pre roháča obyčajného a fúzača veľkého. Z ostatných chránených druhov nosorožtek obyčajný.

Náučný chodník Veľké Leváre

Nabitá krásnymi zážitkami som navrhla prechod náučným chodníkom Veľké Leváre. Chodník má desať zastavení:

1. Obec Veľké Leváre,
2. Habáni,
3. Socha sv. Floriána,
4. Trojičný stĺp a stĺp hanby,
5. Kostol mena Panny Márie a pomník padlých,
6. Koloničovsko-Wenckheimovský kaštieľ,
7. Mlyny na Rudave,
8. Šlauférňa,
9. Život na Rudave,
10. Habánsky dvor.

V obci Veľké Leváre sme si pri krásnom farskom kostole Panny Márie preštudovali informačnú tabuľu náučného chodníka. Dostali sme sa k Habánskemu dvoru (múzeum), ktorý bol v roku 1981 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Ide o ucelený súbor habánskych ľudových stavieb zo 17. až 19. storočia, kde sa robili fajansové výrobky (keramika) habánskych majstrov. Habáni (novokrstenci) sa vyznačovali komunitným spôsobom života so spoločným vlastníctvom. Obdivovali sme súbor habánskych domov.

Zostúpili sme k rieke Rudava, ktorá tečie popri domoch, z ktorých majú obyvatelia postavené betónové mostíky cez rieku, no Rudava tu nepôsobí slobodne.

Z úzkej cestičky popri domoch sme vyšli ku krásnemu barokovému kaštieľu z roku 1723 s rozľahlým anglickým parkom. Veľmi pekná stavba, ktorú dali postaviť nad Rudavou Koloničovci, vtedajší zemepáni Veľkých Levár. Predstavovala som si, aké by to bolo fajn sa prechádzať po parku a pozrieť si vnútorné priestory kaštieľa. Ide o jednoposchodovú trojkrídlovú barokovú stavbu s viac ako 70 miestnosťami. Momentálne je zatvorený a stráži ho vlčiak.

Z ďalších zaujímavostí obce spomeniem pranier - stĺp hanby z 18. storočia, ktorý slúžil na trestanie. Na vrchole stĺpa je ruka, ktorá drží meč a kopiju - symboly hrdelného práva. Ďalej je to socha sv. Floriána – patróna hasičov a ochrancov pred ohňom a brusiareň (ľudovo šlauférňa), ktorá slúžila na brúsenie nožov a kôs.

Teším sa na ďalšie spoznávanie krás nespútanej rieky Rudavy.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek