Trasa

Ondrašová, dolina Bystrica – Ondrašovské skaly – Chlieviská – Zniev – ruiny hradu Zniev – Mokrá dolina (Vädžer) – Ondrašová

Ondrašovské skaly

Keďže ma v súčasnosti zaujímajú skalné okná, pôvodne som si chcel pozrieť iba bralo nad Ondrašovou. Avšak po porade s Ďurim som si prechádzku predĺžil, pretože jedno skalné okno je aj v masíve Znievu.

O 7.15 h som zaparkoval na okraji cesty nad Ondrašovou a vybral som sa do hôr. Sprvu som išiel po ceste, lenže tá bralo obchádza. A tak som zahol do lesa a strmým svahom som vyšiel k prieseku. Lemoval ho elektrický ohradník.

Hrebienkom som prišiel do Ondrašovských skál. Minul som provizórny prístrešok a prišiel som na vyhliadku. Nevedie sem značený turistický chodník, napriek tomu je na vyhliadke lavička. A pár metrov od vyhliadky je stredne veľké skalné okno. V skutočnosti ide o trojité okno, pretože zboku sú v skale ďalšie dve diery.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vyliepal som sa na bralo, pričom som minul druhé okno, ktoré je malé, a pokračoval som skalnatým hrebienkom. Všimol som si vežu s tenkou špárou, no vyhliadkam bránia stromy. Prešiel som cez vrchol brala a zbehol som na jeho severnú stranu. Hore na skale vidno ďalšie malé okienko a dolu pod ním miniatúrnu jaskyňu. Skala je tu deravá ako rešeto. Bralo končí náhle, ale ešte prv je štvrté skalné okno. Posledné okno je najväčšie, napriek tomu sa mi trojité okno páčilo viac.

Cez Chlieviská

Za bralom som išiel chvíľu po luxusnej zvážnici a vybral som sa hore pekným hrebienkom. Priviedol ma na Chlieviská (1024 m), na najvyšší bod pohoria Žiar. Pod triangulačnou tyčou som zjedol desiatu a zamieril som na Zniev. Išiel som hlavným hrebeňom pohoria po slabo vychodenom chodníku, ktorý sa občas strácal.

V sedle pod Znievom som opäť videl zvláštne značky. Tvorí ich dvojica vodorovných pásov, tmavozelený a biely. Takýmito značkami sú značené nielen zvážnice, ale aj niektoré chodníky. Nedá sa však na ne spoľahnúť, pretože hoci sú miestami nahusto, inde na dlhých úsekoch chýbajú.

Pod vrcholom Znieva je o skalu opretý rebrík. Na neznačenom, málo vychodenom chodníku to človeka prekvapí, no rebrík tu bol už pred 11 rokmi, keď som išiel hrebienok opačným smerom.

Zniev

Zo Znieva (985 m) ja nádherný výhľad západným smerom. Najľahšie sa dá rozoznať malofatranský Kľak. Na vrchole kopca je zopár nízkych múrikov, ale Znievsky hrad stál nižšie. Tam je múrov viac. Z lúčky pod hradom mi ruiny pripomínali Štefánikovu mohylu na Bradle. Opevnený areál bol rozľahlý, hoci samotný hrad bol maličký. Pár metrov pod rozvalinou je jaskyňa (informácia pre squatterov).

Kúsok pod hradom je náznaková kaplnka zasvätená Sv. Margite Uhorskej, ktorá sa na Znievskom hrade narodila. Kaplnka je však moderná, nezaujala ma. Kúsok poniže je nádherná vyhliadka na Kláštor pod Znievom a na polovicu Turca. Hôrka (635 m) z vyhliadky vyzerá ako nevýrazná zalesnená planinka.

Poslednou atrakciou Znievskeho kopca je skala pod ohybom chodníka. Pod previsom je skryté asi meter vysoké skalné okno. Dnes v poradí piate.

Lane

Zbehol som na zvážnicu a vracal som sa k autu. Keď cesta zahla do sedla pod Znievom, šibol som do Mokrej dolinky (Vädžer). V lese na ľavej strane to zaprašťalo a cez dolinku prebehovali lane. Začal som si pískať. Lane zastali, chvíľu zapózovali a nato utekali ďalej. Boli len pár metrov odo mňa, zjavne človeka v týchto miestach nečakali.

Zostúpil som do Turčianskej kotliny na lúky. Naľavo je oplotený les strážený kamerovým systémom, asi tam chovajú papaláše podtatranské, tak som zahol doprava. Minul som chatovú osadu a o 12.30 h som sa vrátil k autu. Spravil som si obed a išiel som domov.

Záver

Keď som bol prcek, chodievali sme do Žiaru na huby. Na prechádzky po horách sme chodievali do Krivánskej časti Malej Fatry a do Veľkej Fatry. Zdá sa však, že aj Žiar má turistovi čo ponúknuť. Bonusom je, že tu ani počas slnečnej nedele nestretnete veľa ľudí. Ja som natrafil iba na dvoch cykloturistov na zvážnici, ktorou som sa vracal k autu.