Kúpele Lúčky sú východiskom nielen pre turistov smerujúcich na Veľký Choč, ale aj na veľa pekných vychádzok v okolí. Cestu spestrujú výhľady na hrebeň Nízkych Tatier. Dnes sa vyberieme z Lúčok na Liptovský hrad, pri raňajkách formujeme družstvo, poobede vyrážame. Je krásne slnečné popoludnie, ako stvorené na jarno-letnú vychádzku.

Trasa

Lúčky, kúpele - jazierko Močidlá nad Kalamenmi - chata Záblatné - Liptovský hrad - sedlo pod Kráľovou - chata Záblatné - jazierko Močidlá - Lúčky, kúpele

K jazierku Močidlá s termálnym prameňom Medokýš

Pri kúpeľnej dvorane odbočíme doprava a o chvíľku podľa drevenej tabuľky vchádzame do lesa najspodnejším možným chodníčkom (sú tam tri). Chodník smerujúci do doliny, v ktorej je jazierko Močidlá s termálnym prameňom Medokýš nad obcou Kalameny, ma uchvátil už pri prvej prechádzke. Vysoké ihličnaté stromy mu dávajú vážnosť a práve sa zelenajúce listnáče pridávajú radosť z rozbehnutej jari, sem-tam kvitnúce divé jablone pridávajú akoby ženskú krásu. Pod nohami chodník vystlaný napadaným ihličím ponúka pohodlnú vychádzku. A pomedzi stromy sa núkajú prekrásne výhľady na lúky okolo, domčeky v doline či pasúce sa stádo oviec. Celú krásu chráni z úctivej vzdialenosti nízkotatranský hrebeň s poslednými zvyškami snehu. Je tu aj niekoľko lavičiek. A na moje prekvapenie, náučné tabule o Cyrilovi a Metodovi a o Veľkej Morave. Krásnu cestičku opustíme po pol hodinke, prejdeme okolo jazierka Močidlá a sme pri smerovníku so žltou značkou. Ponúka okruh na Liptovský hrad.

Na hrad Liptov

Zvolíme si smer najprv po asfaltke dolinou potoka Kalamenianky. Kráčame do kopca príjemnou asfaltkou v tieni vysokých stromov. Po ľavej ruke máme potok, po pravej úbočie plné jarnej kveteny. Pri potoku je viacero zákutí na piknik. Po možno 20 minútach je vpravo odbočka plná dreva a blata, sem máme odbočiť? Žltá značka na strome nás uisťuje, že áno. Radosť v skupine klesá, do blata sa nám veľmi nechce. Vpravo medzi stromami vidíme úzky chodník, tešíme sa, že sa nemusíme čvachtať v blate. Postupujeme pomaly, chýba nám mačeta, tak musíme preliezať kusy stromov, podliezať haluziny kríkov a veru to nie je žiadne kochanie sa prírodou. Na jednom úseku rozmýšľame či vľavo alebo vpravo, značka sa nám skrýva, pocitovo velím vpravo a o chvíľku sme na Prednej poľane, ktorá sa rozvinie do celej krásy. Chvalabohu, že tu nie je žiadna ťažba, iba krásne sedlo Poľana. Zastavujeme na chvíľku a kocháme sa pohľadmi okolo seba.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zasa nevidíme značku, no iba jeden smer sa javí, že by tam hore snáď mohol byť hrad. Vykročíme krížom lúkou a naozaj o chvíľku vidíme značku na strome na jej okraji. Pozeráme, že veru zasa do poriadneho kopca, kráčame trochu vyššie a stromy i kvietky okolo ešte opatrne vítajú pani Jar. Vystúpime do časti ešte pod hradom, no výhľady na Liptovskú Maru sa už otvárajú. Posledný úsek nás dovedie akoby nad hrad, na najvyššie miesto hradného kopca. Máme ho pod sebou ako na dlani, vrátane ľudského mraveniska. Väčšina turistov sem vyšla cestou, ktorá bude pre nás zostupová a teraz piknikuju v hradnom areáli, kde sa len dá. No my sme chceli urobiť okruh a užiť si peknú Poľanu a výstup z inej strany.

Liptovský hrad

Ďalšie názvy sú Liptovský starý hrad alebo Sielnický hrad. Je najvyššie položeným hradom na Slovensku vo výške 993 m, na kopci Sestrč. Vznikol po tatárskom vpáde okolo roku 1260. Môžeme obdivovať iba zbytky ruín v ich zakonzervovanej podobe. Hlavne pre deťúrence je to veľký objaviteľský zážitok.

Urobíme si vrcholové fotky, kocháme sa výhľadmi na všetky strany, neviem, či viac obdivovať Veľký Choč, či Liptovskú Maru, alebo nízkotatranský hrebeň. Dopĺňame stratenú energiu, urobíme pár záberov a už sa hotujeme ďalej. Areál hradu opúšťame po rebríku, pokračujeme po červenej značke otvorenou zvážnicou až po sedlo pod Kráľovou.

Presedláme na žltú značku a veľkým krásnym lúčnatým úbočím Domisko, obdivujúc výhľady, schádzame k jazierku Močidlá. Jazierko je plné kúpaniachtivých pocestných, a tak ho šup-šup obchádzame a vchádzame na chodník späť do Lúčok, ktorým sme sem prišli. Je ľudoprázdny, voňavý a ponúka príjemný chládok. Do kúpeľného parku prichádzame akurát, aby sme si vypočuli krátky program folklórneho súboru Lúčan, ktorý sprevádza stavanie mája.

A už sa ponáhľame na večeru, po nej si doprajeme jedno zarosené pivko ako odmenu. Kto má viac času, môže po túre pookriať v termálnom Aqua parku, prejsť sa kúpeľným parkom k Lúčanskom vodopádu, či si pozrieť Lúčanské travertíny.

Záver

V Lúčkach a okolí sa dá príjemne stráviť čas rôzne, podľa výkonnosti, chuti iba sa túlať či sa nechať trošku porozmaznávať v teplej vode.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek