Štyridsať kilometrov údolím z Walchenu do Krimmlu ubehlo ako voda a začali sme hľadať parkovacie miesto. Na parkovisku najbližšie k vodopádom nefungoval vydávač žetónov, a tak sme to museli otočiť a vrátiť sa nižšie do dediny. Bola nedeľa, nikde nikto, komu by sa dalo zaplatiť parkovné. Rovnako bola zatvorená hlavná budova pri parkovisku, kde sa dajú okrem suvenírov kúpiť vstupenky do Krimmelského vodného sveta. Areál je spravidla otvorený od 1. mája do 28. októbra a človek má možnosť kúpiť si kombinovanú vstupenku sem aj ku vodopádom, vrátane parkovného. My sme prišli 30. apríla.

Krimmelské vodopády

Prešli sme podchodom popod cestu a nasledovali zvuk vody. Pred nami sa objavila zvláštna kovová stavba s veľkým meradlom prietoku vody. Koniec apríla, v Alpách sa po výdatnej zime topí sneh a výsledkom je takmer maximálny prietok vody v rieke Krimmel Ache, a teda aj vo vodopádoch. Hneď vedľa je nenápadný stánok, kde sa predávajú lístky. Zaplatili sme 4,- € a pokračovali sme v dobrodružstve.

Našou prvou zastávkou bol spodok vodopádov, kde sme si pripadali doslovne ako v sprche. Nepredstaviteľná masa vody padala z výšky 140 metrov do doliny, narážala na skaly a trieštila sa do širokého okolia. Keď sme sa nabažili pohľadu na demonštráciu sily prírody a vyfotili sa zo všetkých možných svetových strán, vrátili sme sa späť na hlavný turistický chodník. Je pomerne široký a zákrutami sa vinie stále vyššie a vyššie. Každý si ide svojím vlastným tempom, problém vyhýbať sa nastáva len pri preplnených vyhliadkach – a tie sú snáď za každou druhou zákrutou.

Pomaly kráčame ďalej, užívame si výhľady a dúhy, ktoré sa tvoria nad vodou dopadajúcou do doliny, a ani nevieme ako, sme pri hostinci Schönangerl. Náš najslabší článok sa oddeľuje a ide oddychovať na skaly pri potoku. S Aďou ďalej pokračujeme širokou lesnou cestou k vrcholu vodopádov. Čaká nás ďalšie prevýšenie 140 metrov, akurát na kratšej vzdialenosti. Cesta je stále dostatočne široká, kľukatí sa popri potoku a vodopáde, ale je strmšia. Kde-tu sa zúži, narážame dokonca na jedno menšie snehové pole, ktoré zasahuje na chodník.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na vrchole nie je taký dav ľudí, stretávame len pár detí s rodičmi, a rozhodujeme sa kam ďalej. Sú štyri hodiny popoludní, 140 metrov pod nami nás čaká kolegyňa a na najbližšiu chatu je to dve hodiny pešo dolinou. Prejdeme aspoň prvých pár desiatok metrov, aby sme sa pokochali jej úvodom, a vraciame sa nazad. V reštaurácii si chceme dať kávu. No je ešte zatvorená – stále nezačala hlavná sezóna. Kočky si teda aspoň v bufete kúpia nanuky, na chvíľu si sadneme a po dojedení sa vydávame na pomerne rýchly zostup k parkovisku.

Gerlosstrase

Nastupujeme do auta a mierime na Gerlosstrase, platenú horskú cestu, z ktorej vyhliadok vidieť Krimmelské vodopády v ich celej kráse. Na jej vrchole platíme 9,50 € za prechod a pokračujeme v ceste späť do Walchenu. Počasie nad Zillertálskymi Alpami nasvedčuje tomu, že do rána bude pršať. No neprekáža, v tomto ročnom období sa počasie v Alpách mení rýchlosťou vetra a dážď aspoň prečistí vzduch.

K histórii a faktom okolo vodopádov pred desiatimi rokmi napísala užitočný článok Jitka. A tak, aby som sa neopakovala, dovolím si pridať odkaz na článok Chodníkom Krimmelwasserfallweg.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek