Z Walchenu vyrážame okolo poludnia. Počasie sa tvári ustálene, oblaky sú vysoko nad horami, obloha je krásne modrá. Nočný dážď prečistil vzduch. Plán je vyviezť sa lanovkou k Weißsee, poprechádzať sa okolo jazera vychutnávajúc si výhľady na alpské štíty a dať si obed v Berghotel Rudolfshϋtte.

Prechádzame mestečkom Uttendorf a vchádzame do doliny Stubachtal. Rakúšania dolinu považujú za jednu z najkrajších v celom Národnom parku Hohe Tauern. Na dĺžke približne 17 kilometrov tu nájdete osemnásť jazier, dvadsaťpäť ľadovcov a dvadsaťpäť typických alpských pasienkov. Asfaltová cesta, ktorá vedie od Uttendorfu (804 m) k spodnej stanici lanovky Enzingerboden (1480 m), bola vybudovaná v rokoch 1921 – 1926. V rokoch 1997 – 1999 prešla kompletnou rekonštrukciou. Po celej jej dĺžke sa môžete kochať pohľadmi na ľadovcové štíty Álp, ale aj na strmé zalesnené kopce v jej bezprostrednej blízkosti. Pred tým, než odbočíme zo zeleného údolia k Enzingerboden, míňame drevenú chatu Vorhoflam, pri ktorej je odbočka k vodopádom. Na ich konci, ako inak v Rakúsku, je malá elektráreň.

Po dvanástich či trinástich 180° stupňových zákrutách sa dostávame k Enzingerbodenu. Nikde nikoho, žiadni turisti, všetky pohostinstvá zatvorené. Cestou hore sme boli celkom radi, že sme v protismere nestretli žiadne auto či autobus, no tu už nám to začína byť podozrivé. Lanovky sa nehýbu. Potešíme sa však oznamom na tabuli pri parkovisku, že lanovka premáva do dvanástej a potom znova od jednej. Je trištvrte na jednu, a tak sa rozhodneme počkať. Bohužiaľ, po príchode k budove lanovky zisťujeme, že lanovka bude znovu spustená 23. 6. 2018. Rekonštrukcia je v plnom prúde.

Môj pohľad sa upriamuje na sedielko, kde za stromami končia stožiare lanovky. Nie je to ďaleko (aspoň vzdialenosťou nie). Vyrážame širokou štrkovou cestou popri potoku trochu strmo hore. Výstup do sedla nám netrvá viac ako hodinu. Pohľad späť do doliny a na jazero Speichersee Enzingerboden 280 výškových metrov pod nami nám vyráža dych. Prechádzame skalnou bránou ku GrϋnSee a zisťujeme, že pohľad do doliny nebol to najlepšie, čo nám Alpy pre tento deň pripravili.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Počasie je výborné, sem-tam sa nad horami mihne nejaký oblak a vďaka tomu, že GrϋnSee je obklopené štítmi, utícha aj vietor. Že stále pofukuje vidíme len podľa snehu, ktorý sa víri okolo vrcholkov HoherKasten. Prechádzame sa popri jazere a ľutujeme, že sme vyrazili až okolo obeda. Keby bolo menej hodín, mohli sme pokračovať ďalšiu hodinu a pol od medzistanice lanovky až k pôvodnému cieľu našej cesty – Wieβsee.

Rovnako zaujímavým cieľom by bola aj vodná nádrž Tauernmoossee. So svojimi 1100 metrami kľukatej priehradnej steny je najdlhšou priehradou v Európe. Od mája do októbra robia Rakúšania k priehrade túry so sprievodcami. Spravidla sa realizujú každý utorok a štvrtok pre 10-členné skupiny. V prípade záujmu o túru je potrebné nahlásiť sa deň vopred do 15.00 h v turistickej kancelárii Uttendorf / Weißsee na telefónnom čísle +43(6563)8279-0. Cena túry so sprievodcom je vrátane lanovky 16,- € za dospelého a 8,- € za deti vo veku 6 – 14 rokov (deti do 6 rokov sú zadarmo). Ak máte miestnu turistickú kartu, cena je o 1,- € nižšia.

Zhruba po hodinke sa vraciame rovnakou cestou na parkovisko, sadáme do auta a vydávame sa panoramatickou cestou dolu dolinou do Uttendorfu a Walchenu. Prezerajúc si fotky vo foťáku, robím si v mysli malú poznámku, že na toto miesto sa ešte vrátim.

Pre viac informácií odporúčam pozrieť: