Trasa

Oščadnica, námestie – Javorské – za Lieskovou – Tri kopce – Skalité

Blízkosť okresného mesta a tiež frekventovanej dopravnej tepny smerom na Poľsko má výhodu v dobrom pokrytí verejnou dopravou. Tak vlakovou ako aj autobusovou. Letmý pohľad do cestovného pokriadku prezrádza, že ani opačný smer nie je márny a návrat verejnou dopravou nebude problematický a ani nebude potrebné sa fixovať na konkrétny čas.

Na Javorské cez Kubušovcov

Prechádzam moderným námestím, panuje tu letargia skorého sobotného doobedia. Na moje prekvapenie je miestna cukráreň otvorená, a tak neváham, pred túrou sa posilním punčovým rezom a espressom. Nezdržiavam sa dlho. Prejdem cez mostík a stúpam asfaltkou do kopca. Očividne len pred chvíľou dopršalo, je vlhko a chumáče hmly sa prevaľujú lesom. Smrekový les tu vonia ako kedysi v Tatrách pred kalamitou. Dojem kazí jedine asfaltka.

Stúpanie je čoraz strmšie a cesta sa začína kľukatiť. Prechádza popri terasovitých políčkach, ktoré teraz slúžia asi ako pasienky, rastie tam len tráva. Asfaltka našťastie pri osade Dolní Kubušovci končí, trasa žltej značky sa stáča doprava a už dusám po úzkej kamenistej zvážnici. Po pravici mám pekný výhľad na Oščadnicu a Kysucké Beskydy, ktoré ju obkolesujú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Tesne pred osadou Horní Kubušovci stretávam baču s border kóliou a stádom oviec. Pri osade je malé sedenie pri ohnisku s mapou Kysuckých Beskýd staršieho vydania. Tlač je vyblednutá od slnka, zišlo by sa ju vymeniť a konštrukciu natrieť. Hoci logicky by som čakal pokračovanie po chodníku popri mape, značka odbáča na zvážnicu doľava. O pár desiatok metrov je však odbočka. Značkár zrejme obchádzal neďaleký dom, aby turisti neskončili na niekoho dvore.

Onedlho som mimo malebného lazníckeho osídlenia a ďalej stúpam zvážnicou, tentoraz zarastajúcim rúbaniskom, akých je po Slovensku neúrekom. Zvážnica nie je veľmi pohodlná, kamene sa hýbu pod nohami. Takto prídem až na Javorské s malebným, no suchým ihličnanom. Tu pokračuje žltá značka nevýrazným hrebienkom doľava. Na strome je však tabuľka so šípkou ukazujúca smerom dole rúbaniskom a na nej nápis “Spojnica na červenú turistickú trasu 200 m”. Pozriem do mapy a vyzerá to výhodne, tak poslúchnem tabuľku a nevýraznou cestičkou idem dolu. Asi po 100 metroch sa vytráca a trmácam sa len tak krížom. Netrvá to dlho a som opäť na zvážnici a na najbližšom strome je skutočne červená značka.

Cez Beskydok a popod Lieskovú

Onedlho prídem k miestu, kde mám v mape naznačený prameň povyše zvážnice. Prameň tu nie je, no pramenná stružka vyteká priamo na zvážnicu, z ktorej si robí vlastné koryto a tak sa ľavá koľaj premieňa na potok. Tu by stálo za to spraviť aspoň zachytenie prameňa do žliabku s následným odtokom vody mimo zvážnice. Predpokladám, že pred ťažbou dreva to tak nejako bolo, lebo zvážnica ešte nevyzerá veľmi poškodená sústavným pôsobením vody.

Cez pasienky Košarísk sa mierne zvlneným terénom blížim k osade Beskydok. Hoci značka vedie po zvážnici, často ju opúšťam a idem po lúke kúsok od nej, pretože zvážnica je po nedávnom daždi ťažko priechodná. Z Beskydku by bolo možné sa ľahko vrátiť do Oščadnice cez osadu Rovné, je tu o tom aj malá tabuľka pod turistickými smerovkami. Na rozkvitnutej lúke si dávam krátku pauzu s občerstvením, pofotím fotogenickú drevenicu, hoci svetlo skorého popoludnia má ďaleko od ideálu.

Od Beskydku mierne stúpam riedkym ihličnatým lesom striedajúcim sa s malými lúkami. Tie sú asi pozostatkom pasenia. Na rázcestí pod Lieskovou sa pripája zelená značka, smerujúca z osady Švancarovci – je to ďalšia z možností vrátiť sa do Oščadnice. Trochu si tým smerom odskočím, po pár desiatkach metrov sa otvára pekný výhľad na okolité Beskydy. Odfotím a šup nazad.

Blížim sa k Lieskovej, ktorú značka len traverzuje. V začiatku traverzu je novodobá drevenica. V jej blízkosti je tesne po výrube statných stromov a navyše aj po vypaľovaní. Mal som dojem, že táto technika je prežitok pre jej zjavnú nebezpečnosť. Počas túry to nie je prvý raz, už tesne nad Oščadnicou bolo vidieť z lesa stúpať hustý dym.

Po traverze Lieskovej prichádzam na veľkú lúku, okrajom ktorej klesám až k rázcestiu Tri kopce. Tesne pred ním ma prekvapí zvážnica osadená betónovými panelmi. A k tomu drevosklad.

Zostup do Skalitého

Pri rázcestí Tri kopce začína zostup do Skalitého. Celý čas vedie turistická značka po spevnenej ceste. Najprv po panelovej, neskôr rozbitej asfaltke. Trasu navyše takmer stále prekrývajú stromy, takže výhľady sú obmedzené. Občas sa mi však zadarí vybočiť na lúku, odkiaľ sa naskytne široký výhľad na údolie Skaličianky, v ktorom je Skalité. Výraznou dominantou je tiež diaľnica D3, konkrétne úsek Svrčinovec – Zwardoń (PL). Keď zleziem do Skalitého a prechádzam úzku cestu – niekdajší hlavný ťah na Poľsko – napadne mi, že tunajší obyvatelia si museli vydýchnuť, keď otvorili tento úsek diaľnice.

Železničná stanica je kúsok a čakanie na vlak do Čadce (odkiaľ pôjdem autobusom do Oščadnice) si krátim obhliadkou okolia stanice, fotením a na záver v čakárni dorazím zásoby z batoha.