Jedna chata, viac mien

Slovensky: útulňa nad Dlhým plesom, Zbojnícka útulňa, Zbojnícka chata, Zbojníčka
Poľsky: Zbójnickie Schronisko, Schronisko w Dolinie Staroleśnej, Trupiarnia (márnica)
Maďarsky: Rablómenház, Rablómenedékház, Hosszútavi menedékház
Nemecky: Räuberhütte, Räuberhőhle (Zbojnícka jaskyňa)

Čriepky z histórie

Základom Zbojníckej chaty bola jednoduchá kamenná poľovnícka útulňa, ktorú v roku 1907 severozápadne nad Dlhým plesom postavila Štátna lesná správa z Liptovského Hrádku z predvídavej iniciatívy jej vtedajšieho riaditeľa Imricha Csíka. Ochranná chatka bola jednopriestorová, ponurá a vlhká pozdĺžneho tvaru. V roku 1910 útulňu opatrili železnou pieckou, pričňami a umožnili tak núdzový a krátkodobý pobyt aj zriedkavým turistom a horolezcom. Dvere, obloky i skromné zariadenie neobhospodarovanej útulne však vandali často ničili. V roku 1924 štát opustený bezmenný objekt ochotne prenajal ústrediu Klubu československých turistov Praha, ktorý ho po menších úpravách prenajímal v letných sezónach rôznym záujemcom (hospodárom). Tí okrem skromného ubytovania pre 16 - 20 osôb poskytovali aj jednoduchú stravu a občerstvenie. Prvým známym správcom chaty v lete 1927 bol poslucháč lesného inžinierstva a vášnivý horolezec Pravdomil Svoboda z Příbrami, neskorší známy univerzitný profesor a ochranca tatranských lesov.

Počnúc rokom 1928 tu v letných sezónach chatárčil populárny Dezider Palkovič zo Žiliny. Od začiatku roku 1933 pôsobil na chate Palkovič spoločne s Petrom Tomčíkom z Liptovského Mikuláša. Tu im ako vysokohorský nosič vypomáhal aj priateľ Štefan Zamkovský. Práve on v marci 1933 nazval dovtedy oficiálne nepomenovanú útulňu Zbojníckou chatou. Názov sa rýchlo ujal aj preto, že v jej blízkosti sú Zbojnícke plesá, Zbojnícke veže, Zbojnícke sedlo i iné lokality pripomínajúce svojimi názvami zbojníkov. V jeseni 1933 vonkajšie steny obložili drevom, vybudovali krytú verandu, pristavali sklad a chatu prispôsobili aj na zimnú prevádzku. Začiatkom 40. rokov pribudovali k chate novú vstupnú verandu. Prestavbou pôvodnej sa získali nové vnútorné priestory za spolupôsobenia Eduarda Kirchnera z Prešova. Tým kapacita spoločnej nocľahárne vzrástla na 28 lôžok. Počas vojnových rokov chatárčil Kežmarčan Zolo Pavličko, ktorý sem prišiel z dnes už neexistujúcej Chaty pod Veľkým bokom v Nízkych Tatrách. Chata prešla ďalšou rozsiahlou rekonštrukciou aj v rokoch 1984 - 1986, počas ktorej pribudlo ústredné kúrenie. Do vynovenej prevádzky bola uvedená 8. novembra 1986. Avšak 14. júna 1998 bola úplne zničená požiarom. Zásluhou nadšených priaznivcov a súčasného chatára Eduarda Záhora už o dva roky na troskách pôvodnej vznikla nová Zbojnícka chata, akú poznáme dnes.

Upravený a doplnený text o histórii pochádza z publikácie JÁNA GAŠPARA – TATRY, STARÉ POHĽADNICE ROZPRÁVAJÚ, 2002.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Stručný prehľad hospodárov chaty

1924 – 1927 viacerí sezónni hospodári (konkrétne mená nie sú známe)
1927 – 1928 Pravdomil Svoboda
1928 – 1933 Dezider Palkovič („Dežko“)
1933 – 1936 Dezider Palkovič a Peter Tomčík
1936 – 1942 Dezider Palkovič a neskôr Eduard Kirchner („Edo“)
1942 – 1946 Zoltán Pavličko („Zolo“)
1946 – 1948 Vladimír Lang („Vlado“)
1948 – 1950 František Barilla
1950 – 1961 Alexius Kőrtvélyessy („Gróf“)
1961 – 1969 František Kele
1969 – 1973 Belo Kapolka
1973 – … Ľudovít Záhor („Edo“)

Dve výročia

14. júna 2007 sme si pripomenuli 9 rokov od ničivého požiaru. O dva dni neskôr, v sobotu 16. júna na poludnie, boli návštevníci chaty účastníkmi veselej akcie. Spolu s oslavou stého roku vzniku Zbojníckej chaty boli symbolicky otvorené po zimnej uzávere vysokohorské chodníky Tatier. Do ďalšej storočnice želáme našej „Zbojníčke“ kvalitné služby bez zbojníckych cien a medzi hosťami žiadnych „zbojníkov“.

Ďalšie informácie o chate nájdete v samostatnom článku.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek