Čo pre Vás znamenajú Tatry? Je to Vaše rodisko alebo aká bola Vaša životná púť do Tatier?

Ivan: Na príchod do Tatier z Popradu si už nepamätám, mal som len dva roky. Otec vtedy získal v Tatranskej Lomnici miesto riaditeľa Múzea TANAP-u a v budove starého múzea sme aj bývali. Isté je, že som tu prežil pekné detstvo.

Iveta: Mala som mamu z Tatranskej Lomnice, prázdniny, víkendy, to bol začiatok púte, ktorou sa mi stali Tatry domovom.

Prezraďte nám, ktoré miesta máte v Tatrách najradšej? Ktorý štít, dolinu, horskú chatu, vodopád a tatranskú osadu máte najradšej?

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ivan: Nevedel by som oddeliť štít od doliny a potoka, ktorý ňou preteká. Takže asi všetky kúty Tatier mám rád. Ale jednoznačne uprednostňujem tie menej navštevované. Ako príklad mi napadá Ťažká dolina.

Viedli Vás rodičia k pobytu a k láske k horám?

Akosi cielene určite nie. Ale vyrastali sme v prostredí, ktoré nás tam prirodzene nasmerovalo.

Vediete taktiež Vaše potomstvo k láske k horám?

Určite áno. Pohľad z okna a hory ako na dlani, to boli pre dcéry prvé kontakty a s pribúdajúcim vekom výlety a stále náročnejšie túry.

Akým športom sa venujete vo Vašom voľnom čase?

Ivan: V minulosti to bolo predovšetkým horolezectvo, podnikli sme aj niekoľko pekných spoločných výstupov, ktoré sme zavŕšili v svadobnej obradnej sieni.

Iveta: Ivo sa stále intenzívne venuje vysokohorskej turistike, skialpinizmu a cykloturistike. Pre mňa sú výlety a túry stále relaxom, pôžitkom v každom ročnom období.

Kto je u Vás v rodine najviac zapálený pre fotografovanie našich hôr?

Určite Ivan, ktorý si zábery triedi podľa lokality a aj keď nespočetnekrát bol na niektorom mieste, stále je to iné, príroda má neskutočné čaro. Keďže mladšia dcéra Katka sa venuje lezeniu a skialpinizmu, fotoaparát má tiež so sebou na zdokumentovanie výstupov.

Tatry Vás taktiež živia. Pracujete vo vlastnom vydavateľstve, ktoré vydalo od roku 1992 viacero publikácií o Tatrách.

Ivan: Áno, Tatry nás živia. Iveta pracuje ako správca penziónu a ja na vysokohorskom klimatickom observatóriu ako technik. Publikovanie a vydávanie kníh je náš koníček – poriadne drahý, a tak musí na seba aj zarobiť.

Koľko publikácii ste vydali a ktoré dielo bolo najnáročnejšie na dokončenie?

Iveta: Vydali sme dvadsaťpäť titulov, z toho dva boli preložené do poľského jazyka.

Ivan: Otec sa celý profesionálny život venoval regionálnej histórii. Pripravil množstvo materiálov, niektoré z nich bolo treba len dať do knižnej podoby. Ale mnohé informácie treba dopĺňať a aktualizovať. Napríklad, keď sme vydávali knižku o Štefanovi Zamkovskom, strávil som celý týždeň v archíve dohľadávajúc niektoré detaily súvisiace so znárodnením a jeho núteným odchodom z chaty. Výsledkom hľadania v množstve materiálov bolo len niekoľko krátkych viet. V súvislosti s vydávaním kníh si pamätáme hlavne na milé stretnutia s autormi a inými ľuďmi, ktorí nám boli nápomocní.

Okrem vydávania kníh sa venujete výrobe pohľadníc. Je v dobe elektronických vynálezov stále záujem turistov o zasielanie pozdravov klasickou poštou?

Na konkurenciu v podobe e-mailov, neskôr SMS a MMS Slovenská pošta reagovala zvýšením cien. Kedysi sa takmer všade s pohľadnicami predávali aj poštové známky. Dnes sa ich posiela niekoľkonásobne menej, mnohí ľudia si ich kupujú len do vlastnej zbierky. Ale napriek tomu pohľadnice editujeme aj naďalej, je to naša srdcová záležitosť.

Okrem vlastných publikácií prispievate aj do iných médií. Kde všade sa môžeme stretnúť s Vašou publikačnou činnosťou?

Ivan: Iveta šíri informácie o Tatrách pomerne nezvyklým spôsobom. Vytvorila niekoľko audiovizuálnych pásiem s rôznou tematikou, ktoré prezentuje záujemcom v hoteloch, penziónoch, školách... Ja som veľmi rád, že občas môžem svoje fotky a texty prezentovať na stránkach Krás Slovenska, Tatier a Tatranského dvojtýždenníka.

Aké knižné novinky chystáte v tomto roku?

Stále je rozpracovaných niekoľko tém, niektoré dokonca roky dopĺňame, potom niečo – nová informácia, nájdený materiál – tú-ktorú tému posunie a už sa ľahšie dokončí nová kniha. Takže je to aj pre nás samých veľakrát prekvapenie.

Existujú ešte záhadné miesta alebo nevysvetlené príbehy z Tatier, ktoré máte rozpracované? Možno by Vám vedeli pomôcť naši čitatelia. Podeľte sa s nami s nejakou informáciou, ktorú možno vedia doplniť.

Iveta: Nevysvetliteľné a záhadné sú pre mňa niektoré udalosti súvisiace s privatizáciou a nekoordinovanou výstavbou v národnom parku.

Ivan: To viacerým, ale otázku si smeroval inde. Vždy ma poteší, keď niekde v horách naďabím na stopy, ktoré tam v dávnej minulosti zanechali ľudia. Môžu to byť pozostatky starého chodníka, banská štôlňa, základy už zabudnutej chaty... Nedávno som sa motal v lese pri Lendaku. Hľadal som a našiel som pozostatky nákladnej lanovky z Podspád do Lendaku, na ktorú nadväzovala lesná železnica do Spišskej Belej. Zvážali nimi drevo v medzivojnovom období. O výstavbe a prevádzke železnice a lanovky som našiel hodne informácii, ale nič o demontáži, prípadne čo sa stalo s koľajovým zvrškom, vagónmi, či parnou lokomotívou...

Ďakujem za rozhovor a za redakciu prajem veľa tvorivej energie do ďalšej publikačnej činnosti.

Vidíme sa v Tatrách!

Fotogaléria k článku