Národný park Great Smoky Mountains leží v južnej časti Apalačských vrchov na hraniciach štátov Tennessee a North Carolina. Zaberá plochu približne 800 štvorcových míľ s najvyššou nadmorskou výškou o niečo presahujúcou 2000 metrov. Oblasť bola pôvodným domovom indiánskeho kmeňa Cherokee, ktorých dosť surovým spôsobom vystriedali bieli prisťahovalci. Samotný park bol založený z príspevkov veľkého množstva dobrovoľných darcov, ktorým sa po mnohých prieťahoch a pármiliónovému finančnému daru od Rockefellerovcov podarilo odkúpiť kus po kuse pozemky od súkromných vlastníkov. Vďaka svojmu vzniku na báze verejnej zbierky je to asi jediný národný park v USA s úplne bezplatným vstupom.

Mne sa zatiaľ podarilo absolvovať dve túry do Smoky Mountains. Cieľom prvej, kratšej z nich, bol skalnatý masív Chimney Tops, hojne navštevovaný vyhliadkový bod južne od turistického centra Gatlinburg. Prevažne listnaté lesy, horské potoky i celkový ráz parku nie sú pre našinca na prvý pohľad prekvapujúce – veľmi pripomínajú slovenskú prírodu. Pri dlhšom pohybe si však človek postupne uvedomí rozdiely: cestou obdivujeme rastlinstvo a kvetenu exotických tvarov a farieb, lesný porast je oveľa hustejší než u nás, vďaka mierne subtropickému podnebiu a prebiehajúcemu letu zároveň je tu mimoriadne teplo a hlavne vlhko, asi ako v nevetranej sprche. Práve vysoká vlhkosť meniaca naše vreckovky a tričká na mokré handry sťažuje postup.

Najväčším rozdielom oproti Slovensku je však samotný park a jeho štatút. Dlhé desiatky rokov je to územie prakticky bez zásahov človeka, žiadny lesný traktor, elektrický stĺp či vymleté koľaje v lesných cestách tu nenájdeme. Práve vďaka tomu má porast okolo vyslovene pralesovitý charakter, turistické „traily“ sú nespevnené a značené drevenými rázcestníkmi len na významných križovatkách - dobrá mapa je naozaj nutnosťou. Neubránim sa smutným paralelám s tatranskými „drevoťahanicami“ či veľkolepou komerčnou výstavbou v našej domácej zbojníckej krajinke. Po mnohých rokoch turistiky mám prvý raz pocit, že som v národnom parku, teda v nedotknutej prírode, kde je človek naozaj iba na návšteve. A na divokom charaktere okolia nemení nič ani fakt že ide o jedno z najnavštevovanejších chránených území v Amerike vôbec. Desať miliónov ľudí ročne – to už ochrana prírody nie je len o návštevnom poriadku a pravidlách, ale aj o mentalite jednotlivca a jeho prístupe k okoliu.

Flóra divej prírody je krásna, ale i tak ma vždy najviac fascinuje jej fauna. Tá zo Smoky Mountains dokáže naozaj vyraziť dych. Vedel som, že v parku žije približne 1600 divých čiernych medveďov (teda približne dva na štvorcovú míľu), ale nanapadlo by ma, že ich stretnem hneď na prvej túre vedľa nanajvýš frekventovaného chodníka, ako sa nerušene povaľujú v húštine. Adrenalín stúpa, my stojíme na chodníku, oproti nám ďaľšia skupinka turistov a len pomaly nachádzame odvahu prejsť spoločne cez inkriminované miesto, kde nás od šeliem nedelí viac než 6 metrov.... Podarilo sa, adrenalín však neopadá a len narýchlo fotím maca v húštine, fotka však veľmi kvalitná nie je, veď v takej chvíli sa ťažko sústredí. K stretnutiam s medveďmi dochádza v „Smokies“ často a nedá sa tomu vyhnúť. Zriedkavé nehody sú zväčša zapríčinené nedisciplinovanými pokusmi o kŕmenie mierumilovne vyzerajúcich zvierat, smrteľný prípad je evidovaný len jeden. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od stretu s hnedým medveďom sa pri čiernom neodporúča ani pokoj, ani „hranie sa na mŕtveho“ v prípade konfrontácie. Oficiálne rady správy parku odporúčajú pri blížiacom sa medveďovi aktívnu obranu, hádzanie kameňov, krik, protiútok palicou a podobne. Tieto zvery sa totiž človeku príliš nesnažia vyhýbať a ak sa cieľavedome približujú, znamená to len jedno: čakajú od vás či priamo z vás potravu. V ten deň sme videli celkovo štyroch medveďov, vrátane matky s mláďaťom a to už bola slušná štatistika aj na miestne pomery.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Druhý výlet s týždňovým odstupom predstavuje výstup na Gregory Bald. Ide o jeden z mála vrcholov v parku bez súvislého stromového porastu. Odmenou za namáhavejší celodenný výlet je v skorom lete úchvatný pohľad na lúky posiate kríkmi divých krížených foriem azaliek. V tomto prípade fotky len ťažko vystihnú realitu, no i tak sa pokúšam zachytiť aspoň pár záberov. Znenazdajky sa objavujú dve lane jeleňa bielochvostého a úplne nenútene začínajú spásať trávu medzi oddychujúcimi skupinkami turistov. Fotoaparáty cvakajú, nastavujem moju digi škatuľku na „movie mode“ a snímam z bezprostrednej vzdialenosti 2-3 metrov bez toho, aby zvieratá javili nejaké známky nepokoja. Skutočne neuveriteľná a krásna bodka za výletom.

Great Smoky Mountains nie sú parkom, ktorý by návštevníka ohúril hlbokými kaňonmi, bizarnými útvarmi či výhľadmi zo skalnatých vrcholov a je pravda že monotónne chodníky stúpajúce zdanlivo nekonečným dusným pralesom bez výhľadov môžu po čase pôsobiť dosť stereotypne. Myslím však, že uvedené črty sú bohato vyvážené nečakanými a pre našinca úplne novými možnosťami kontaktu s nenarušenou prírodou a hlavne životom v nej. Tak či onak, je dobré vedieť, že ak už človeka zaveje náhoda, práca či iný osud do tejto inak ospalej časti Spojených štátov, nemusí to ešte nutne znamenať turistický pôst.

Všeobecné užitočné informácie možno nájsť na stránkach National Park Service.