Homôľka, rokliny Voroblik a Parkáň

Trasa

Lipovce, ústie Lačnovského kaňona – Kopytovská dolina – Šindliar – sedlo pod Príkrym hrbom – Homôľka – Suchá dolina – Kopytovská dolina – roklina Voroblik – Lačnov – sedlo Magura – Buče – sedlo Buče – Mindžová – roklina Parkáň – Mindžová – sedlo Mindžová – Nad Sošňom – Lipovce

Homôľka

Zaparkoval som na rázcestí pred vstupom do Lačnovského kaňona a o 7.00 h som vyrazil na prechádzku. Presunul som sa na okraj obce Šindliar a začalo stúpanie. Sú tu strmé svahy a zvážnica so značkou idú hore po spádnici. Tvrdý stupák končí až v sedle pod Príkrym hrbom.

Prešiel som lúku a zapol som navigáciu. Je tu kriakovitý lesík s malinčím a s popadanými stromami, v ktorom je zopár skaliek. Na jednej by mal byť latinský nápis s letopočtom. Snažil som sa a skaly som obehal, ale nápis som na žiadnej z nich nenašiel. Podarilo sa mi nájsť iba skalné okno. Nie je pravé, je však dosť hlboké.

Od okna som zbehol do doliny. Bolo to trochu náročnejšie, pretože je tam na strmom svahu celkom slušný prales. Predieral som sa cez húštiny a robil som hluk, aby som vyplašil prípadné medvede. Až som prišiel na zvážnicu, na okraji ktorej som našiel nádherný hríb. Neďaleko mal dvoch kamarátov, tak som ich všetkých prehovoril, aby mi naskákali do batoha. Doma som ich usušil, nebol v nich jediný červík, budú do kapustnice.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instragrame ]

Roklina Voroblik

Zbehol som do doliny na modrú značku. Na rázcestí som prešiel cez potok po starom, deravom moste, a druhou dolinou som vystúpil k chatám. Na ceste išla oproti mne pekná mladá dievčina, mníška. Asi novicka.

Za chatami som minul ohradu s koníkmi a prišiel som k vstupu do rokliny Voroblik. Tá je parádna. Začína betónovým prehradením, nad ktorým vidno prvé vodopády. A keď sa pozriete lepšie, na skale si všimnete reťaz so stúpačkami.

V rokline je istenie, ale nečakajte nič masívne. Na jeden prah sa treba šplhať po voľne visiacej reťazi, nad jednou sériou kramlí reťaz chýba, treba sa tam pridŕžať skaly, ale najdramatickejší bol prechod cez veľký obrí hrniec. Hrniec bol plný vody, nad ktorou viselo konopné lanko. Našťastie, vo vode bolo brvno a krížom bol zvalený kmienok suchára. Brvno sa vo vode otáčalo, no akosi som to prešiel bez toho, aby som sa okúpal.

Po chvíli sa roklina rozšírila do dolinky. Zboku sa zjavuje zvážnica, čo umožnilo ťažbu dreva. Chcel som pokračovať dnom dolinky ďalej, ale tam na jar voda vymlela obrovskú jamu. Keďže sa zdalo, že skaly končia, vystúpal som strmým svahom na hrebienok a prišiel som na lúku. Branisko mám za sebou, predo mnou je Bachureň a dolu je dedinka Lačnov.

Roklina Parkáň

Minul som okraj dediny a stúpal som lúkami, ktoré zarastajú jalovcami a lesíkmi. Vystúpal som do sedla Magury a kráčal som lúčnatým hrebienkom. Ten je rovný ako priamka. Členitejší je až v okolí sedla Buče.

Prišiel som na Mindžovú a podľa návodu z Internetu som zamieril na severozápadný okraj lúky. Tam začína značený chodník, vedúci do rokliny Parkáň, ktorá sa nachádza asi 200 metrov od hranice lesa. Ono sú to vlastne dve rokliny a sú umiestnené kolmo na svah. Teda vedú od západu na východ. Horná roklina je v strede prerušená, dolná je menšia. Rokliny sú samozrejme suché. Vypadajú, ako keby tu niekto naťahoval svah a ten praskol.

Prešiel som sa po chodníčku na koniec dolnej rokliny. V trhlinovej jaskyni je neveľké okno, napriek tomu je v nej poriadna tma. Poprechádzal som sa po skalách a nato som sa vrátil. Najviac sa mi páčil prechod dnom hornej rokliny.

Nasledoval návrat do Lipoviec. Zo svahu Mindžovej pekne vidno Stráže pri Prešove ("prešovské sopky") a Slanské vrchy. Pod kopcom som zabočil na modrú značku, ktorá sa mi na lúkach stratila. Poľnou cestou som však bez problémov prišiel priamo ku kostolu. O 14.30 h som sa vrátil k autu a mohol som ísť domov.

Záver

Mala to byť pohodová prechádzka, no prechod rokliny Voroblik bol poriadne adrenalínový. Najmä preto, že bol potok plný vody a skaly boli šmykľavé. Celý deň ma naháňali oblaky, ale nakoniec iba krátko drobno spŕchlo. Keďže lúky v Bachurni neboli pokosené, za mokra by bolo putovanie po nich nepohodlné.