Vybrali sme si predĺžený víkend, hneď prvý v máji. Veď to by už mala byť jar v plnom rozkvete aj v tomto krásnom kraji. Na internete sme si našli ubytovanie u Koristekovcov, ktorí ponúkajú: „Pobyt ideálny pre rodiny s deťmi i pre všetkých nadšencov tradičného spôsobu života na hospodárskom dvore uprostred prírody v sviežej zeleni, pestrofarebnej jari alebo bielučkej zime.“ A to do slova a do písmena.

Cesta tam bola veselá, veď tri malé deti vzadu v aute zaručovali veselú a adrenalínovú cestu. Cesta ubehla úžasne rýchlo. V Kriváni sme si urobili mini pauzu, kde sme nabrali ďalšieho účastníka nášho výletu a potom šups ho, hore na lazy a kopce do Detvianskej Huty a z tadiaľ to už bolo len na „skok“ k nášmu párdňovému novému domovu. Samozrejme, že sme hneď tam netrafili a museli sme sa vrátiť na rázcestie, ale to vôbec nebolo na škodu, lebo sme mohli obdivovať krásu danej krajiny. Ja som to ako tak poznala, ale ostatná posádka bola nadšená tým krajom. Híkali na každom metre, ako je tam krásne. A oprávnene. Veď výhľad na Poľanu a Nízke Tatry už zaručoval „podívanou“.

Konečne sme dorazili na gazdovský dvor, kde nás veľmi milo privítala pani domáca aj so svojou rodinou. Deti hneď zaujala tečúca ľadová voda do válova pred domom. Bola ich najlepšou hrou celý čas. Veď ako ináč. A tak sa začal náš pobyt v prírode. Jar síce bola v plnom rozkvete, ale žiaľ tu až tak nie, čo spôsobilo veľké sucho na začiatku jari. A dážď si to vynahradzoval práve počas nášho pobytu. Ale aj tak nám to nebránilo v prechádzkach a túrach.

Prvý deň to bolo len tak pozretie okolia. Deti to vôbec nefascinovalo, lebo museli šliapať a radšej by boli pri zvieratkách a vode. Ale tiež si našli čo - to, čo ich zaujalo (hlavne keď dostali do rúk fotoaparát). A čo najviac zaujalo mňa? Všetko. Tá krajina je úžasná a pri dobrej viditeľnosti je to balzam na dušu. Pozerať kopec za kopcom, voňať rašiacu trávu, pozorovať pučiace stromy. Vnímať prebúdzajúcu sa krajinu. Škoda, že práve vtedy jarné mrazy urobili zlú prácu na krásne rozkvitnutých stromoch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Jeden deň nám vyšiel aj na celodennú túru. A tak sme sa vybrali z Čechániek na Hrnčiarky. Bola to krásna túra, počasie vyšlo, aj keď kopovitá oblačnosť niekedy vyzerala hrôzostrašne. Ale postupne sa to vytratilo a tak sme mohli pokojne kráčať až do cieľa. Z Čechániek je to smer na Dobročské vrchy. Polovicu úseku sa ide vrchmi čechánskych lazov a potom sa cesta vinie dolu kopcom priamo na Hrnčiarky. Je úžasné pozorovať staré drevenice, aj keď väčšina je v chátrajúcom stave. Ale tie opravené sú krásne. Človek by hneď jednu prijal.
V Hrnčiarkach sme zišli celkom dolu pod horu na tzv. Krtiny, kde sme si s deťmi urobili krásny deň a opekali. Deti sa nevedeli došantiť v krásne rozkvitnutej lúke. Naozaj je to raj. Len cesta naspäť bola trochu náročnejšia.

Z Čechániek sa dá robiť veľa túr. Napríklad: trasa Dobroč - Hrnčiarky, Táňovo - túra s vyhliadkou na vodnú nádrž Málinec, Výstup na Bykovo (1111 metrov) vzdialené 6 km, výstup na Poľanu (CHKO Poľana 24 km), Kaľamárka nad Detvou (26 km - praveké hradisko, cvičné horolezecké steny).

Tento kraj je úžasný aj na cykloturistiku. Trochu som sa obávala toho, že sú to kopce, ale veľmi rýchlo som z môjho omylu vyšla. Keď sa už človek dostane „hore“ potom sú to len cesty vinúce sa po vrchu lazov a čo je super, toto zvládnu aj deti.
A pre deti sú tu jednoznačne na prvom mieste koníky. Jazdu na koňoch tu ponúkajú, aspoň čo sme my zistili, dva ranče. A majú to naozaj super vybavené. Aj domáci umožnia jazdiť na ich kobylke, ale akurát bola ožrebená a nedovolila nám veľmi sa k nej približovať.

Toto je miesto, kde sa naozaj oplatí vracať v každom ročnom období. A verím, že ponúknem pár fotiek aj z jesene. Takže odporúčam ešte raz pobyt na gazdovskom dvore (ten domáci tvaroh, jogurt a hurky sa nedajú s ničím porovnať).