Vo Zvolene a v bližšom okolí je sedem turistických klubov, (tri odbory Klubu slovenských turistov) a každý z nich má iné zameranie a iné priority. Máme si z čoho vyberať.

Turistický oddiel ŠK Prameň Kováčová okrem samotnej turistiky, ponúka väčšinou k túre aj nejaký bonus – návštevu kultúrneho miesta, alebo turistickej zaujímavosti ležiacej mimo turistických trás. V máji pripravili akciu „Poľana s Petrom Urbanom“.

Doc. Ing. Peter Urban, PhD je vedúcim katedry biológie a ekológie na Fakulte prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. Známejší je však ako spisovateľ, ktorý okrem iných diel napísal knihu Poľana, sopečné srdce Slovenska.

Trasa

Hrochotská dolina – Bátovský balvan – Jánošíkova skala – Dolná Zálomská – Pod Dudášom – sedlo Priehybina – Zadná Poľana – Zbojnícky tanec – Katruška – sedlo Priehybina – hotel Poľana – vodopád Bystrô – Javorinka – Hriňová, Raticov vrch

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Program bol veľmi bohatý a tak sme vyrazili zavčas rána. Prvou zastávkou bol Bátovský balvan, obrovský aglomerát sopečných zlepencov, ktorý sa zo svahu zgúľal do doliny Hučavy. Na jeho vrchole rastú reliktné borovice, žiaľ, jeho okolie zarastá.

Podpoľanie - Bátovský balvan

Presunuli sme sa popod ďalší zaujímavý útvar s hrdým názvom Jánošíkova skala – 200 metrov dlhé a 30 metrov vysoké bralo. V skale sa ukrýva pseudojaskyňa Abčiná, známa acheologickými nálezmi. Peter Urban nám porozprával veľa zaujímavostí týkajúcich sa Jánošíkovej skaly, ktorá je, žiaľ, turisticky neprístupná.

Autobus nás vyviezol cez lesnícku osadu Kyslinky až ku CHA Dolná Zálomská. Je to pekná horská zamokrená lúka, ktorá vznikla na prameniskách a teraz bola krásne zakvitnutá najmä páperníkom úzkolistým. Dostali sme povolenie si tú krásu nafotiť.

Každá zastávka bola samozrejme sprevádzaná odborným, ale hlavne pútavým výkladom pána Urbana. Tu na Zálomskej sme mali výklad aj o poľovníctve, lebo či sa nám to páči, alebo nie, Poľana je významnou poľovníckou oblasťou.

Ďalšou zastávkou bola rezevácia Pod Dudášom. Turistické cesty rezerváciu obchádzajú a tak sme boli vďační za možnosť nakuknúť do peknej lokality. Pri chate Dudáš sme si vypočuli aj zábavné rozprávania ako chodili minulí i súčasní papaláši poľovať.

Od chaty Dudáš sa začala ozajstná turistika a po svojich a s batohmi na chrbtoch sme vyšli do sedla Priehybina. Po krátkom oddychu a ďalšej prednáške sme sa vydali po červenej na Zadnú Poľanu.

Cestou nás zaujalo miesto s vyschnutými limbami a kosodrevinou, ktoré tu boli umelo vysadené. Ďalší dôkaz, že príroda nedovolí všetko, čo si človek zmyslí.

Vrchol Poľany je zalesnený bez a výhľadov, z čoho boli podaktorí sklamaní a tak sme dostali informáciu, že na vrchole kedysi stála rozhľadňa a v dnešnej dobe, keď pomaly každý vrch má rozhľadňu silnejú hlasy, aby sa znovu postavila.

Stačí však zájsť chvíľu na sever a Poľana sama poskytne dve nádherné výhľadové miesta. Tak sme sa teda pohli a najskôr sa zastavili na vyhliadke Zbojnícky tanec, odkiaľ je krásny pohľad do kaldery Poľany. Oproti je vyhliadka Katruška, z ktorej je zase parádny výhľad na Sihliansku planinu a kus Podpoľania.

Takéto výhľady milujem, keď mám krajinu pred sebou, keď ešte rozoznám to čo vidím, keď mám pocit, že stačí rozprestrieť krídla a letím a pritom mám pevnú zem pod nohami a cítim trávu, stromy a kvety okolo. Toto mi žiadna rozhľadňa neposkytne.

Národná prírodná rezervácia Zadná Poľana

Keď sme sa dosť napozerali, vydali sme sa naspäť. Čakala nás najdlhšia pešia časť k bývalému horskému hotelu Poľana. Cestou sme obdivovali pralesovité úseky lesa a príjemným bonusom pre mňa bola krásne zakvitnutá lúka Žliebky.

Nabití vedomosťami, krásnymi výhľadmi i botanickými zážitkami sme prišli k bývalému hotelu Poľana. Na ten mám pekné spomienky – každý druhý rok na jeseň sa tu konali semináre Rehabilitácia v pediatrii a okrem výborných prednášok sme mali vždy krátku turistiku. Žiaľ, hotel už roky nefunguje a jeho chabou náhradou je bufet, kde však ani len pivo nečapujú!

Pomaly bol čas na odchod. Ale aj južná strana pohoria skrýva zaujímavé miesta a tak sme sa zastavili nad vodopádom Bystrô a pohodlným lesníckym chodníkom sme zostúpili k nemu.

Mám rada tento krásny vodopád, teraz však v ňom bolo pomerne málo vody – dôvod sme však objavili – niekto hore prehradil tok a tak časť vody tiekla do bočného vodopádu. Toto zvyknú v zime robiť ľadolezci, ale prečo teraz? Podaktorí jedinci sa zrejme v prírode veľmi nudia!

Vodopád Bystrô

Autobus nás vysadil ešte na Javorinke odkiaľ sú krásne výhľady na Hriňovské lazy a samozrejme zase sme mali zaujímavý Urbanov výklad. Poslednou zastávkou bol Raticov vch. Od roku 1994 je dominantou Hriňovských lazov kostol Fatimskej Panny Márie.

Vedomie pominuteľnosti, viera a pokora utvárali stáročia vzťah ľudí k tejto krajine... a samozrejme láska! Poľana je pohorie, kde sa asi najviac zachovala symbióza človeka a prírody. Pokiaľ má človek prírodu naozaj rád, nepotrebuje zákony na jej ochranu!

Výklad Petra Urbana bol vynikajúci. Z jeho rozprávania cítiť, že nielen veľa vie o pohorí, ale ho aj dobre pozná a hlavne ho má rád. Toto bola turistika iného typu. Bolo to viac o poznávaní ako o vnímaní a relaxovaní. Ale pešou turistikou, by bolo len veľmi ťažko sa dostať na niektoré miesta a už vôbec nie na jeden záťah. Bolo to nakuknutie a už viem, na ktoré miesta sa určite ešte vrátim, aby som ich mohla nielen spoznať, ale aj precítiť.

Autorky fotografií: Alenka Bencová a Danka Tomášiková

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek