Trasa

Detva, časť Stavanisko – Kaľamárka – Horná Chrapková – Mačinová dolina – Boriakova skala – skalné útvary – sedlo Príslopy – Príslopy – Želobudzká skalka – Hrbatá lúčka – Skalica – Očová

Autobus zo Zvolena nás priviezol skoro ráno až na Stavanisko pod Kaľamárkou. Keďže dnes neplánujeme obdivovať krásne skalné steny Kaľamárky, vyšli sme k horárni pohodlne asfaltovou cestou.

Aj červenou značkou sme tentoraz pohrdli a lesnou cestou cez lúky sme sa vydali k horárni Horná Chrapková. Náš prvý cieľ bol totiž chránený areál Horná Chrapková, ktorý by v tomto období mal byť zakvitnutý chráneným kosatcom sibírskym. A aj bol! Lokalita je to malá a fotiť sa dá aj z okraja chráneného územia, takže netreba porušovať zákon.

Keď sme sa už dosť natešili modrej krásy, zbehli sme lúkami a lesom do doliny Mačinová, ktorá je hodne navštevovaná hlavne v zime kvôli nádherným ľadopádom. Teraz sme sa cez ňu len prehupli a dobrou lesnou cestou sme sa vydali západným smerom. Čoskoro sme našli nenápadnú odbočku k Boriakovej skale.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Boriakova skala je skalnaté zakončenie malého hrebienka severne od hradiska Kaľamárka. Sú z nej krásne výhľady na Podpoľanie a do Zvolenskej kotliny. Po malom oddychu sme sa pustili na sever lesnou cestou smerom k sedlu Príslopy. Cesta nás viedla cez horské lúky, pekné úseky bukového i zmiešaného lesa a našlo sa aj zopár menších skalných útvarov. Z jednej rúbane bolo vidieť náš cieľ – Želobudzkú skalku, a zdala sa ešte pekne ďaleko.

Až do sedla Príslopy sme sa neštverali, lebo neďaleko západným smerom sa nachádza prírodná rezervácia Príslopy, a tak sme si ju išli obzrieť. Rezerváciou je malá mokrá lúka, ohradená drevenou ohradou. Teraz bola nádherne zakvitnutá páperníkmi. Keďže je to malá lúka, zase netreba vchádzať do rezervácie, ale dá sa pekne fotiť aj spoza drevenej ohrady.

No, a už nás čakal len výstup na Želobudzkú skalku, ktorú sme videli rovno pred nami. Vidieť sme videli, ale medzi nami a ňou bola široká horská lúka, ktorou bolo potrebné zdolať asi 150 výškových metrov v čoraz viac páliacom poludňajšom slnku. No bolo to skôr plazenie ako výstup a les sa zdal neskutočne ďaleko.

Ale nakoniec sme došli a tešili sa na výhľady. Tie však boli trochu sklamaním, pretože vrchol je zarastený a výhľad je len východným smerom do sedla Príslopy. Želobudzká skalka patrí ku kopcom, ktoré sú oveľa krajšie pri pohľade z diaľky. Naobedovali sme sa a oddýchli si v príjemnom tieni listnáčov, trochu poobzerali skaly a potom sme sa pustili na severozápad lesnou cestou smerom na Hrbatú lúčku. Cestou nás zlákala odbočka k malej skale zakreslenej na mape.

A tu nás čakalo najväčšie prekvapenie dnešnej túry. Uprostred rúbane stála malá, ale pomerne vysoká skala - taký skalný krtinec a oň opretý rebrík! Samozrejme, hneď sme išli hore. Na vrchole skaly stojí parádna, pomerne masívna drevená lavica, dobre zabezpečená reťazami. Tri sme sa pohodlne na ňu zmestili a výhľad ponad rúbaň a koruny stromov na časť Zvolenskej kotliny nás očaril.

Rozveselení nečakaným zážitkom blížili sme sa lesnými cestami i necestami k doline potoka Skalica. Cesta ubiehala pozvoľne, len občas nám krok zrýchlili pomerne čerstvé medvedie stopy v blate na ceste.

Trochu unavení náročným terénom obávali sme sa posledného asfaltového úseku cesty do Očovej. Asfaltový dojazd na konci túry v páliacom slnku je nočná mora väčšiny turistov. Čakalo nás však niečo ešte horšie ako asfalt – úplne rozbitá lesná cesta plná štrku. Naše nohy trpeli a nebyť nášho záchrancu, asi by naše spomienky na túru mali aj nepríjemnú príchuť. Naším záchrancom bol horár, ktorý asi 3 kilometre od dediny chystal drevo. Mal plnú vlečku a bol na odchode. Na otázku, že či by nás neodviezol, odpovedal, že samozrejme. Naložil nás, a tak posledný úsek sme sa odviezli kráľovsky - tereňákom. Stihli sme aj pivko v Očovej a úspešný deň bol za nami.

Zhodnotenie

Mám rada trochu dobrodružné blúdenie krajinou, keď len tušíš, čo ťa za rohom môže čakať. Samozrejme, že mám občas strach, ale bez určitej dávky adrenalínu by ani nebol život!

Autorky fotografií: Alenka Bencová a Danka Tomášiková

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek