Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Jar v Čergove
Jar v Čergove Zatvoriť

Túra Ľutina – Minčol – Kyjov – Pusté Pole na jar

Čergov som akosi dlho obchádzal na svojich turistických cestách. Iste, celkom nespravodlivo. Rozhodnutie napraviť tento stav prišlo na jar 2018. Voľba padla na záver apríla s očakávaním pekného počasia, nastupujúcich dlhých a príjemne teplých, nie však horúcich dní. Napokon sme tu strávili štyri dni a v článku ponúkam opis túry najvyššie položenými partiami Čergova, hneď v druhý deň po príchode do regiónu.

Vzdialenosť
19 km
Prevýšenie
+870 m stúpanie, -720 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 27.04.2018
Pohoria
Čergov
Trasa
Voda
Ľutina (v pútnickom areáli)
Doprava
Lipany (vlak, bus) - Ľutina (bus)
Pusté Pole (vlak) - Lipany (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1112 Prešov a okolie (1:50.000)

Trasa

Ľutina – Hanigovský hrad – sedlo Ždiare – Hýrová – Lazy – Minčol – Kyjov – Pusté Pole

Keďže ubytovanie máme v meste Lipany, zavčasu ráno musíme absolvovať autobusový presun do obce Ľutina, s prestupom v Pečovskej Novej Vsi. Autobus nás vysadí priamo pred areálom pútnického miesta. Ide azda o najvýznamnejšie pútnické miesto gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho vznik sa spája s tradíciou, podľa ktorej sa istej Zuzane pri zbieraní hríbov v roku 1851 mal zjaviť svätý Mikuláš. Na mieste údajného stretnutia bola neskôr postavená mariánska kaplnka. Zaujímavosťou je, že pôvodný drevený chrám zhorel krátko pred dokončením nového kamenného kostola v roku 1908. V roku 1988 povýšil pápež Ján Pavol II. chrám a priľahlé objekty hodnosťou Basilica Minor. V súčasnosti sa na vrchu pútnického areálu týči nový drevený gréckokatolícky Chrám sv. Rodiny (vysvätený v roku 2015), súčasťou ktorého je vyhliadková veža. Z nej je pekný pohľad nielen na celý areál pútnického miesta, ale aj okolité lesy Čergova. Priľahlú časť dotvára miniskanzen drevených kostolíkov z východného Slovenska, ale napr. aj z ukrajinskej časti Karpát.

Popri Hanigovskom hrade na hlavný hrebeň

Pútnický areál je pomerne rozľahlý s množstvom sakrálnych objektov. Toto miesto by si azda zaslúžilo aj dlhšiu návštevu, no pred nami je túra, a tak po vyše hodine opúšťame areál a vyrážame po žltej značke smerom k Hanigovskému hradu. Hneď na začiatku nás čaká pomerne strmé stúpanie. V príjemnej jarnej krajine sa však kráča príjemne. S pribúdajúcou výškou sa odkrývajú nové pohľady. Asi po hodine prichádzame k ruinám Hanigovskému hradu.

Postavený bol pravdepodobne v 13. storočí na mieste niekdajšieho dreveného hrádku pre obranné účely hornotoryského regiónu. V druhej polovici 16. stor. hrad vyhorel a viac ho neobnovili. V súčasnosti sú zachované časti paláca spolu s priľahlými obrannými múrmi. Potešujúce je, že v posledných sezónach sa o záchranu ruín hradu stará miestne občianske združenie. Výsledok ich práce je zjavný hneď na prvý pohľad. Ostáva ešte spomenúť nádherný výhľad z hradu, od horného paláca vidíme krásnu siluetu Šarišského hradu, v pozadí za ním vidíme Slanské vrchy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Od hradu ideme ešte ďalej asi kilometer stále po žltej značke, stúpanie vystriedala rovinka. Prichádzame k rázcestiu Za hradom, kde naša žltá značka končí. Ďalej budeme pokračovať zeleno značkovaným chodníkom, ktorý sem prišiel z obcí Červenica pri Sabinove a Hanigovce. Až do sedla Ždiare nás povedie pohodlná lesná cesta, miestami strmšie stúpajúca. Po zdolaní poslednej strminy prichádzame do pôsobivého sedla Ždiare, ktorým prechádza modro značená hrebeňová cesta. Doprajeme si tu prestávku na oddych.

Na Minčol pokračujeme západným smerom po modrej značke. Charakter tohto úseku sa už výrazne odlišuje od predchádzajúceho. Pribudli porasty smreku, hájiky zakrpatených briez, machov, čučoriedok a iných horských kvetov či bylín. Miestami sa nám odkrývajú pekné výhľady na severnú stranu. Pri turistickom smerovníku Lazy sa k nám pripájajú zelená značka z Kamenice a žltá z Livovskej Huty (odtiaľto je najkratší výstup na Minčol).

Záverečný úsek vedie otvoreným terénom. Ani sa nenazdáme a stojíme pri juhovýchodnom predvrchole Minčola, kde je umiestnený veľký kríž (postavený na počesť návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 1995 na východnom Slovensku) a výhľadová doska. Vychutnávame si pohľady nielen na rozľahlý Čergov, ale aj okolité pohoria – Bachureň, Spišsko-šarišské medzihorie, Slanské vrchy, Levočské vrchy či Tatry. Po chvíli dosiahneme samotný vrchol Minčola (1157 m n. m.), ktorý je najvyššou dominantou Čergova.

Minčol

Z turistického hľadiska je Minčol dôležitou križovatkou turistických trás, stretávajú sa tu značkované chodníky všetkých štyroch farieb z rôznych smerov. Ako nadšenca turistického značenia ma upúta pôsobivá a myslím, aj celkom originálna konštrukcia kovového turistického smerovníka. V blízkosti sa nachádza betónový pylón, na stranách ktorého sú umiestnené erby okolitých miest (Prešov, Sabinov, Stará Ľubovňa a Bardejov), ako aj pamätná tabuľa pripomínajúca XXVI. zraz turistov SNP v Lipanoch v júli 1979. Výhľady sú fantastické, aj keď na južnú stranu trocha zacláňajú stromy. Z tohto pohľadu je na výhľady lepší spomínaný predvrchol s krížom. Okolie vrcholu je súčasťou NPR Čergovský Minčol. Na Čergove som prvý raz a už teraz mi je jasné, že voľba pre toto pohorie bola určite správna. Iste k tomu prispelo aj počasie, ktoré nám umožní naplno si vychutnať okolitú krásu.

Zostup cez Kyjov

Na vrchole strávime asi hodinu. Iste by sme radi ostali aj dlhšie, tak je tu krásne, ale je čas vybrať sa na zostup. Pre tieto účely si zvolíme modrú značku, ktorá nás zavedie cez obec Kyjov na železničnú stanicu Pusté Pole. Spočiatku ideme spoločne zo žltou značkou, pred nami si vychutnávame ešte pohľad na Levočské vrchy a Ľubovniansku vrchovinu, v pozadí sa ukazujú končiare Tatier. Žltá značka do Ďurkovej sa po chvíli od nás oddelí, stáčame sa juhozápadným smerom. Kolegovia, ktorých sme stretli na vrchole, sa vyberajú po žltej. Ako sa neskôr ukázalo – ešte raz sa stretneme neskôr, a síce vo vlaku. Klesanie po modrej nie je príliš strmé, ideme zväčša pohodlnou lesnou cestou, kulisu dotvárajú bútľavé kmene starých stromov popri ceste. V dolnej časti ubúda lesa a ideme viac otvoreným terénom s lúkami. Po vyjdení z lesa nás privíta krásna panoráma obce Kyjov, ako aj vyčnievajúce pôsobivé bradlá v okolí.

Obec Kyjov nás privítala milým dojmom, vrátane zaujímavej architektúry a pekných dreveničiek. Prejdeme pár metrov a je nám jasné, že symbolom Kyjova je zrejme modrá farba. Viaceré obydlia, ale aj hospodárske budovy či dokonca zábradlie a zvodidlá pri ceste sú nafarbené práve na modro. Symbolicky tak možno vnímať aj našu modrú turistickú značku. V miestnom kostole sa robia prípravy na svadbu. Na záver nás čaká posledných asi 30 minút po ceste na stanicu Pusté Pole. Na križovatke so štátnou cestou si dáme ešte prestávku na kávu v miestnom motoreste. Ešte pár krokov a sme na železničnej stanici Pusté Pole.

Cieľ túry na stanici nebol žiadnou náhodou, ale úmysel využiť v súčasnosti len slabo využívanú železničnú trať medzi Lipanmi a Plavčom. Bola súčasťou niekdajšej Prešovsko-tarnowskej železnice, ktorá mala za cieľ dopravné prepojenie Uhorska a Haliče. Železnica bola vybudovaná v rokoch 1870-1873, v roku 1997 dokonca elektrifikovaná (po Plaveč). V súčasnosti trať nájdeme v cestovnom poriadku pod číslom 188. Staré dobré časy trate, keď po nej denne jazdilo niekoľko rýchlikov do Krakowa (niektoré až z Bukurešti) sú nenávratne preč. V súčasnosti tu premáva jediný pár osobných vlakov v relácii Košice – Plaveč, aj to len v piatok a nedeľu (iba počas školského vyučovania). Aj to bol dôvod, prečo sme sa na túru vybrali práve v piatok. Ostatné vlaky od Košíc jazdia len po Lipany.

Presne o 17.44 h prichádza náš osobný vlak vedený elektrickou motorovou jednotkou 460 (tzv. pantograf) z Plavča. V niekoľkovozňovej súprave sa okrem nás, rušňovodiča a vlakvedúceho nachádzajú len dvaja turisti – práve tí, ktorí zostúpili z Minčola po žltej značke a na „náš“ vlak pristúpili v Ďurkovej, teda o zastávku skôr. Obaja si krátime čas fotografovaním z okna vlaku. Kúsok za stanicou sa láme niveleta koľají a vlak neustále klesá do údolia rieky Torysa. Nad obcou Krivany robí železnica veľký oblúk, ktorý tu bol vybudovaný za účelom zdolania veľkého výškového rozdielu. Nuž možno aj táto trať by si zaslúžila prívlastok „Semmering“, ako to na podobných tratiach býva zvykom. Výhľady z okna vlaku sú fantastické, jazda vlakom je príjemným zavŕšením pekného čergovského výletu. Vystupujeme v stanici Lipany, kde sa náš výlet končí. Vlak sa uberá ďalej do Košíc a my, spokojní s vydareným dňom, si ideme dopriať chutnú večeru.

Záver

Návštevu Čergova som plánoval už dlhšie, no napokon až teraz došlo k realizácii. Ak má byť pobyt v prírode spojený so spoznávaním krajiny, aktívnym oddychom od starostí bežného života a načerpaním nových síl, tak presne taký dojem čergovská túra vo mne zanechala. A môžem ju odporučiť každému, kto hľadá na turistických chodníkoch niečo podobné. Pomerne hustá a rokmi stabilná sieť značkovaných chodníkov v Čergove umožňuje široké možnosti plánovania túr s primeranou náročnosťou – na svoje si tu iste prídu milovníci dlhých vandrov, ako aj rodiny s deťmi.

Fotogaléria k článku

Najnovšie