Trasa

Harmanec-polesie – dolina Čierno (Čierna dolina) – svahová pramenisková lúka – lom Prašnica – dolina Dolná Prašnica – Harmanec, jaskyňa

V doline Čierno sme už raz boli, ale asi len kilometrík, po jej prielomovú časť. Je veľmi pekná, a tak sa tešíme na zopakovanie.

Vystúpili sme z autobusu na konečnej zastávke Harmanec-polesie, priamo v ústí doliny Čierno. Hneď v úvode nás privítal príjemný chládok a občas úzkou dolinkou zavial aj vetrík. Bol to veľmi príjemný pocit. Pomaličky sme kráčali hore dolinou, len tak lážo – plážo a užívali si chládok. K príjemnému pocitu prispel aj veselo zurčiaci kaskádový Čierny potok.

Vľavo sme míňali odbočku do doliny Nemecké bane, ktorá sa tiahne až k vrcholu Vápenice, kde sa dá napojiť na modrú turistickú značku. My sme však pokračovali ďalej. Pred najužším prielomovým miestom Vrátenec odbočuje doľava ďalšia dolina, ktorou ide asfaltová cesta na hrebeň Kremnických hôr až ku Štefánke. V jej ústi stojí drevený prístrešok.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prielomová roklina v doline Čierno je síce krátka, ale veľmi čarovná, zmestí sa do nej len cesta a Čierny potok. Vysoké vápencové skaly po oboch stranách ju robia aj dramatickou. A romantickou ju zase urobil lykovec jedovatý, ktorý zakorenil vysoko na skale, ale jeden konárik sa spustil po skale dole do dolinky ako ťahavý muškát.

Pokračovali sme dolinou povedľa Čierneho potoka, ktorý však z času na čas mizol pomedzi skaly do podzemia, aby sa o kus ďalej opäť objavil. Nečudo, veď sme vo vápencoch, ale prispelo k tomu určite aj sucho. Po krátkom čase sme prišli k prameňu, ktorý vyvieral vo svahu nad cestou a stekal cez cestu do Čierneho potoka. Posedeli sme si pri ňom, dali si kávičku i čosi pod zub a pozerali na prameň. Bol výdatný, vodička v ňom čistá, ale bol veľmi zapadaný lístím, a tak sme ho trošku prečistili.

Príjemnou dolinou sme pokračovali k horskej lúke so svahovým prameniskom. Na okraji lúky pod lesom stojí pekná poľovnícka chatka. Pod chatkou je prameň, ale bol skoro suchý. Išla som na lúku trochu si zabotanizovať, ale nemilosrdná horúčava rýchlo zrušila moje odhodlanie a rýchlo som sa vrátila k ostatným do milosrdného tieňa lesa.

Lesom sme vystúpili pod svahy Prašnice a napojili sa na dobrú lesnú cestu, ktorá nás neomylne viedla do lomu Prašnica. Na začiatku lomu stojí stará búda, ktorá sa dá otvoriť, no keď sme otvorili dvere, zatuchnutý smrad a množstvo molí a inej hávede nám zabránili preskúmať objekt bližšie. Prechádzali sme popod zarastajúce steny lomu a obdivovali krásnu stĺpovitú odlučnosť bazaltoidného andezitu.

Bazaltový lom v Dolnej Prašnici - Veda na dosah - CVTI SR

Janka si priniesla články z Permona o lome, a tak sme si niečo zaujímavé aj prečítali. Pod krásnymi stenami lomu sme sa rozložili a dali si hodinovú pauzu, ktorú každý využil po svojom. Ľubko s Alenkou išli na prieskum, Janka študovala kamene, Milan sa vyhrieval na presvetlených miestach (jemu je vždy zima!), no a ja som botanizovala.

No, a rastliny v lome ma dosť potrápili! Dno lomu je veľmi sutinové a teda rastliny tu nemajú dobré životné podmienky. A tak aj paprade, ktoré sú inak pomerne veľké, tu rástli len v zakrpatených formách. Ale spoločenstvo andezitových skál a miniatúrnych papradí bolo veľmi pekné.

Oddýchli sme si a dolinou Dolná Prašnica sme sa vracali do Harmanca. Pod lomom sme objavili betónový stĺp, zrejme pozostatok nákladnej lanovky, ktorou sa zvážal z lomu andezitový kameň. Pod lomom nás čakalo aj nemilé prekvapenie, a to nová lesná cesta vo výstavbe. Určite to neveští nič dobré! Alebo sa v lome začne opäť ťažiť, alebo si ju lesníci pripravujú na zvážanie dreva.

Dolina Dolná Prašnica je tiež veľmi príjemná v horúcom lete. Je hlboká a úzka, takže tiež je v nej príjemný chládok. Zurčiaci potok dodáva vlhkosť, a tak sa aj dobre dýcha. Navyše, po oboch stranách doliny sú pekné skalné útvary, takže je aj čo obdivovať. Žiaľ, v tomto vegetačnom období sa mnohé pred nami skrývali v hustom lese.

Asi v polovici cesty sme narazili na veľké pramenisko. A keďže sa nám čistenie prameňa v doline Čierno zapáčilo, tak sme sa aj tu realizovali a očistili od lístia dva pramene. Cesta potom ubiehala veselo, len pri poľovníckom posede nás zamrazilo. Na krmovisku bolo vysypané množstvo kukurice, zemiakov, cibule, uhoriek a pomarančov! Uprostred leta prikrmovať zver je proti zdravému rozumu, tak sa potom nečudujme, že máme kontajnerové medvede a vysokú a čiernu zver, ktorá si radšej zájde pohodlne po potravu na polia s krmovinami, akoby sa za ňou musela nachodiť kilometre po lese.

Na konci doliny sme si ešte pozreli Horný Harmanecký vodopád, ktorý je však veľmi zarastený, takže jeho krása vynikne skôr v zime. Ešte kilometrík po ceste na pivko do reštaurácia Čierna ovca a pekný, chladivý deň, napriek všadeprítomnej horúčave je za nami.

Okolie Harmanca ponúka veľa zaujímavých možností pre turistov a nie je to len dobre známa Harmanecká jaskyňa. Nie o všetkom sa dá písať, ale taká Dekrétova jaskyňa, Túfna dolina či vodný žľab Rakytovo určite stoja za návštevu. No a teraz odporúčam dve príjemné a ľahko dostupné dolinky.

Autorky fotografii: Alenka Bencová a Danka Tomášiková

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek