Trasa

Ždiar, Tatra – Magurka – Slodičovský vrch – Malá Poľana – vyhliadková veža Bachledka – Ždiar, Bachledova Dolina

Skoro ráno som na ceste, aby som nebol posledný na mieste stretnutia v Hanušovciach nad Topľou. Odchod je určený na šiestu hodinu rannú, a tak z domu idem o piatej. Pred šiestou som na mieste. Nastupujem do autobusu a ideme smer Ždiar pod Belianskymi Tatrami. Cesta ubehne, podriemkavajúc, rýchlo, a tak sme po dvoch hodinách v Ždiari. Do dediny vchádzame pri benzínovej pumpe, kde sa nám najlepšie vystupuje a ideme hľadať trasu červenej trasy, vedúcej do sedla pod Magurkou.

Od benzínky sme išli vpravo. Pri hasičskej zbrojnici je značkovaná trasa, ktorá prichádza zdola od hlavnej cesty od smerovníka Ždiar-Tatra, ale neviem či by sa tadiaľ dalo prejsť. Je to ako na stavbe, štrk, miešačka a pod.

Odbočujeme pomedzi domy uličkou hore a začíname stúpať nad dedinu na Filipský vrch, kráčajúc lúkou plnou rôznorodých kvetín stále ďalej. Spiatočný pohľad k Ždiarskej vidle a Havranu v Belianskych Tatrách nám znemožňujú mračná, ktoré sú dosť nízko. Občas sa ukáže končiar, ktorý je odetý v bielom šate po snežení, ktoré bolo zapríčinené zmenou počasia a ochladením. Mierne stúpame mokrým chodníkom lúkou nahor. Obdivujem kvetenu rozsiahlych lúk, na ktorých sú ešte kvapôčky vody po daždi. Pod nami sa rozprestiera celá oblasť Ždiarskej brázdy. Chýba iba dobrá viditeľnosť a nádhery navôkol by bolo oveľa viac, ale aj tak - príroda je tu prekrásna.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pri prístrešku čakáme na oneskorencov, ktorí trocha zaostali vzadu počas počiatočnej strmšej časti, a vchádzame do lesa. Pokračujúc ďalej lesnou cestou obdivujem okolitú prírodu a teším sa z dnešného dňa. Po daždi je dosť mokro, cestou ma zaujme vpravo chatka, ktorú si idem obzrieť. Je vzdialená do 50 m od chodníka. Vraciam sa na chodník, kde cestou obdivujem na okraji lesnej cesty občas nejakú orchideu, obrovské prasličky, dažďové kvapky na listoch. Dochádzame k lúčke vpravo, kde stojí chatka a je stadiaľ výhľad smerom k Belianskym Tatrám. Ostatní už dávno odišli, len ja sa motám a hľadám v prírode niečo zaujímavé. Dochádzam však tiež k smerovníku na Magurke, kde ostatní oddychujú a čakajú na meškajúcich. Sme v nadmorskej výške 1193 m. Tu sa stretávajú červená, žltá a modrá značka.

Žltá smeruje dole k Osturnianskemu jazeru, na Osturňu-pod Bystrou dolinou a okolo Lapšanky (kaplnka) až do Poľska. Modrá prichádza od Ždiaru–Strednice a pokračuje cez Slodičovský vrch, Malú poľanu a rázcestie pod Bukovinou do Magurského sedla. Červená, ktorou sme išli od Ždiaru-Tatry, po chvíli odbočuje a smeruje si to cez Malú a Veľkú Frankovú až do Poľska. Je tu ešte smerovník modrej a žltej cyklotrasy.

Pokračujeme po modrej hrebeňom smerom na východ, obdivujúc všetko na vôkol. Zvončeky s kvapkami dažďových kvapiek, pozostatky čučoriedok, z ktorých si sem-tam odtrhneme a ochutnáme, veď aj nejaký vitamín sa nám zíde na dnešnej turistike. V polomových častiach nad dolinami sa nám otvárajú ich časti a dedinky v nich ukryté. V diaľke je dokonca vidieť samotné Pieniny a ich Tri koruny nad Červeným Kláštorom. Len keby viditeľnosť bola o niečo lepšia, ale musím sa tešiť aspoň z toho, čo mi príroda umožní.

Polhodinka ubehla veľmi rýchlo a sme na Slodičovskom vrchu, ktorý má 1165 m. Zdola od juhu sem prichádza zelená značka od Ždiaru–kaplnky a smeruje cez Malú poľanu, Jezerské jazero, Jezersko do Keheca. Pri kríži sú drevené lavičky, na ktorých sa dá odpočinúť a veriaci snáď môžu využiť čas na krátku modlitbu. Taktiež využívame posedenie pre oddych a čakáme na ostatných, aby sme mohli pokračovať ďalej k vytúženému cieľu.

Z hrebeňa je vidieť rovnaké miesta ako predtým, ale lepšie celý Chodník korunami stromov aj s vyhliadkou, Malú aj Veľkú Frankovú v doline a celý hrebeň Pienin. Dorazili sme k ďalšiemu vrcholu, a to na Malú poľanu, kde je smerovník a drevený kríž. Sme v nadmorskej výške 1130 m. Aj tu sa na chvíľku zastavíme a niektorí si trocha zajedia, aby si obnovili stratené kalórie a doplnili vypotené tekutiny, aj keď nejako veľmi horúco dnes nie je, osviežiť sa treba. Od smerovníka na Malej poľane nás tabuľky a cesta dovedie na vrchol lanovej dráhy, kde sú detské ihriská, bufety, koliby a tiež miesta na oddych.

Chodník korunami stromov

Je veľmi pekne vidieť samotnú vyhliadkovú vežu Chodníkom v korunách stromov, na ktorú teraz pôjdem. Po zaplatení a zakúpení lístka som vyrazil chodníkom, kde je to ako na promenáde. Plno turistov len tak prúdi v oboch smeroch - nahor, ale aj smerom späť od vyhliadky. Podľa dostupných informácii je jeho dĺžka 1324 m a sú na ňom štyri zastavenia a dve adrenalínové miesta pre turistov. Chodník vedie v 24-metrovej výške. Po samotnú vyhliadkovú vežu je to 603 m a 631 m je výstup točiacim sa výstupom na vrchol 32-metrovej vyhliadky.

Kráčajúc Chodníkom korunami stromov sa občas zastavím, aby som si obzrel adrenalínové miesto alebo sa niečo dozvedel z tabúľ umiestnených na chodníku. Aj odtiaľ je miestami veľmi pekný výhľad, ale ja si ho chcem naplno užiť až hore na vrchole vyhliadkovej veže.

Konečne som hore a už aj chodím naokolo a pozerám v diaľ, aby som si to dostatočne vychutnal. Veď 360-stupňový pohľad na okolitú krajinu človek nemá každý deň. Pozerám k Pieninám, Belianskym Tatrám, dole do dolín PIENAP–u, ale aj na druhú stranu TANAP–u. Dole v sedle pod Bukovinou vidím menšiu vyhliadkovú vežu NCH s prístreškom. Nádherný výhľad, len dnešná viditeľnosť je horšia... a už sa tmavnúce mračná ženú k nám a kropia prvé kvapky dažďa. K tomu silnie aj vietor. Končím s tešením sa na okolie, beriem pršiplášť a schádzam dole naspäť k začiatku chodníka.

Som dole pri lanovej dráhe a pri priateľoch, aj dážď ustal. Tu si trocha oddýchnem a čakáme na ostatných, ktorí sú ešte hore, aby sme mohli spoločne začať poslednú časť dnešnej turistiky, a to zostup dole k začiatku Bachledovej doliny. Pomedzi mračná sa občas ukáže slniečko, a tak vyzerá, že dole pôjdeme v sprievode slnečných lúčov. Dole ideme po spevnenej ceste, ktorá sem vedie. Cestou dole ešte nejaké posledné fotky, dokonca aj zasnežené vrcholky Belianskych Tatier sa ukazujú v celej nádhere, a tak ani sa nenazdám a sme pri začiatku lanovky a po chvíľke na parkovisku v Bachledovej doline. Čakáme priateľov z klubu a je tu aj náš autobus, ktorým sa presunieme naspäť do Ždiaru, kde bude pri večeri ukončenie dnešného putovania. Potom ostane len cesta domov a spomienky na dnešný deň.

Záver

Čo povedať na záver dnešnej akcie, ktorú som v spoločnosti priateľov mohol zažiť v nádhernej prírode Pieninského národného parku a v blízkosti Belianskych Tatier? Všetko bolo nádherné a Chodník korunami stromov aj s vyhliadkovou vežou nad Bachledovou dolinou bol čerešničkou na torte. Aj keď dnešný deň bol dosť sychravý, tak ma obohatil o množstvo pekných zážitkov z prekrásnej lokality. Určite je to miesto, ktoré by aspoň raz v živote mal turista navštíviť a spoznať, aby sa mohol v budúcnosti v spomienkach vracať na tieto miesta.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek