Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Polinik, najvyšší kopec Kreuzeck Gruppe
Polinik, najvyšší kopec Kreuzeck Gruppe Zatvoriť

Túra Hohe Tauern - na vrchol Kreuzeck Gruppe

Keď sa vyberiem do oblasti, v ktorej som ešte nebol, obyčajne zamierim na najvyšší kopec. Skúsenosti mi vravia, že je to hlúposť. Obyčajne sú v pohorí zaujímavejšie a menej navštevované kopce, či doliny. Na najvyšší vrch však vyleziem tak či tak. Toto leto som prvýkrát zavítal do Kreuzeck Gruppe a, ako obyčajne, moje kroky viedli na najvyšší bod pohoria. Keďže to bola zaujímavá prechádzka, rozhodol som sa o nej napísať.

Vzdialenosť
35 km
Prevýšenie
+2500 m stúpanie, -2500 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 25.07.2018
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Centrálne Kryštalické Alpy - Vysoké Taury (Hoher Tauern) - horská skupina Kreuzeck (Kreuzeck Gruppe)
Trasa
  • Najvyšší bod: 2784 m n. m. Polinik
  • Najnižší bod: 692 m n. m.
Voda
Polinik Hütte, Ragga Hütte, prameň na parkovisku pred roklinou Raggaschlucht
Nocľah
Polinik Hütte
Doprava
Parkovisko pri Raggaschlucht

Kreuzeck Gruppe je najjužnejšie položená oblasť Hohe Tauern. Nie sú tu žiadne trojtisícovky, preto ma nelákala. Lenže v Schober Gruppe mi vybuchlo ubytovanie. Po dvoch dňoch som musel svoju obľúbenú oblasť opustiť. Kam teraz? Voľba padla na Kreuzeck Gruppe. V horskej skupine som si chcel pozrieť roklinu Raggaschlucht a vyliezť na vrchol pohoria. Keďže roklina nie je ďaleko od Poliniku, okruh sa dá prejsť v rámci dvojdňovej prechádzky.

Raggaschlucht

Po otrasnej noci strávenej v aute som o 7.30 h prišiel do Flattachu (692 m). Roklinu otvárajú až o 9-tej, tak som na parkovisku pracoval. Dovolenka workoholika. O 9-tej som spolu so štvoricou Rakúšanov stepoval pri vstupe do rokliny. Zaplatil som trochu premrštené vstupné 7,- € a vybral som sa do rokliny.

Raggaschlucht je hlboký kaňon, ktorý pôsobí ako širšia puklina v skale. Dolu pod masívnymi drevenými lávkami sú obrie hrnce a hučiace vodopády a zhora úzkou špárou vniká denné svetlo. Roklina pomerne strmo stúpa a končí mohutným vodopádom. Zdá sa, že kaňon vytvoril práve tento vodopád.

Raggaschlucht sa mi páčila, sklamala ma iba jej dĺžka. Pri vodopáde vás schodíky vyvedú na vyhliadku a z nej na prašnú cestu, ktorou sa turista vráti do Flattachu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Klausbachfall

V aute som si prehodil doklady do veľkého batoha a vyrazil som na Polinik. Najprv som však musel zísť 4 kilometre dolu údolím Mölltal. Keďže pražilo slnko, schovával som sa do tieňa. Až som prišiel k mostíku, pri ktorom bola šípka s nápisom Klausbachfall. Šípka mierila na chodník, ktorý som nemal zakreslený na mape. Vodopád som však mal v pláne, preto som zahol do kopca.

To bol stupák. Prvých sto metrov bol chodník nehorázne strmý, neskôr sa umravnil. Na rázcestí som zahol doprava a traverzoval som severné svahy pohoria. Chodník križoval staršie rúbane zarastené malinčím. Podchvíľou som stál a napchával som sa malinami. Chodník k vodopádu nevedie. Končí pri vyhliadke, z ktorej si môžete vodopád pozrieť, no ja som sa v ňom chcel schladiť. Škoda.

Polinik Hütte

Vrátil som sa na Launsbergalm k hospodárstvu a prišiel som na lesnú cestu. Podľa mapy na nej mala byť turistická značka, ale nevidel som ani len staré zatierance. Keďže som mal more času, sadol som si na peň vedľa cesty a opäť som chvíľu pracoval. Čas bežal rýchlo a zrazu bola hodina fuč. Bolo načim pokračovať vo výstupe.

Vo štvrtej zákrute som odbočil na starú cestičku. Na strome bol nápis “Bahn” a mne postupne dochádzalo, ako to je. Idem cestou, ktorou sa vozil tovar k dolnej stanici materiálovej lanovky. Lenže neskôr vybudovali kus vedľa novú cestu, ktorá vedie až na chatu a lanovku zrušili.

Konečne som na značke. Trochu som sa zdržal v ďalšom malinčí a povyše som naďabil na čučoriedky. Okamžite som si zhodil batoh a ládoval som vitamín C. Keď som sa dostatočne zapatlal, pobral som sa ďalej.

O 17-tej som prišiel na Polinik Hütte (1873 m). Na chate mávajú málo turistov, výnimkou je streda. Vtedy sa sem vďaka akejsi dohode dovalí skupina pubertiakov z Nemecka. Mal som smolu, na chatu som prišiel akurát v stredu. Deti však boli slušné. Hrali vedomostné spoločenské hry, až ma to lákalo pridať sa k nim.

Keďže deti zabrali láger, spal som v izbe. Za 13,- € som si vychutnával komfort postlanej postele, dečky na stolíkoch a handrové koberce na dlážke. Samozrejme, na izbe som bol sám. Po včerajšej noci som spal ako zabitý.

Polinik

O piatej ma zobudilo dupotanie na schodoch. Deti vyrážali na Ebeneck, z ktorého budú pozorovať východ slnka nad hory. Keďže ma zobudili, pomaly som sa zbalil a o 5.30 h som už šliapal.

Stúpal som pravidelným pomalým tempom. Po hodine som si spravil prestávku a pokračoval som vo výstupe. Nad pásmom lúk som prišiel do skál. Sú tmavé, ale nie sú to žuly. Dosť sa lámu. Míňal som nedávno rozlámané skaly a pokrútené železo, asi sa tu zrútila nejaká vyhliadka. Na hrebeni je istenie. Je tu niekoľko desiatok metrov oceľového lana a zopár kramlí. Náročnosť je A/B.

O 9-tej som vyšiel na Polinik (2784 m), najvyšší kopec Kreuzeck Gruppe. Z vrcholu je nádherný výhľad. Ankogel Gruppe na severe bola v oblakoch, ale na juhu spoza hlavného hrebeňa vytŕčali Karnské Alpy. A kam len oko dovidelo, nikde ani nohy.

Divoký zostup cez Raggaalm

Zbehol som z hrebeňa a kráčal som po lúke. Zaujali ma nízke fialové kvety, ktoré rástli v bochníkoch. Doma som so šťastím určil, že to bola mydlica nízka. V Rakúsku je vraj chránená.

Idem po slabo vychodenom chodníku, no v Teuchlscharte (2468 m) som zabočil na sotva viditeľný. Značený bol dobre, ale okrem značkára sem nikto nechodí. Spočiatku som očami lovil značky a išiel som od jednej k druhej, neskôr som to vzdal a schádzal som priamo po spádnici.

Na Polinikalm sa pásli kravy. Prekročil som elektrický ohradník a zamieril som do húštiny, do ktorej ukazovala šípka. V húštine bol vysoký podrast, takže som si nevidel pod nohy. Bolo sa treba zohýbať pod konáre a dávať si pozor, aby som sa na hladkých kameňoch nestrepal. Chvíľu som s džungľou bojoval, ale nemalo to význam. Tadiaľto neprejdem.

Vrátil som sa na lúku. Kadiaľ sem vyhnali kravy? Musí tu byť cesta. Po chvíli hľadania som ju našiel pár metrov vyššie, za chatou. Skontroloval som mapu. S menšou zachádzkou by ma mala priviesť do doliny.

Cesta bola parádna, až som prišiel na strmý svah, kde bola strhnutá. Ostal z nej úzky chodník lemovaný roxormi s bielo-červenými páskami. Zrejme ide o zábrany pre kravy, pomyslel som si. Lenže keď som prišiel takmer do doliny, zjavila sa na ceste bránička. A na opačnej strane bola výstraha pred padajúcimi kameňmi a zákaz vstupu. Uff. Na druhej strane, keďže to mám za sebou, nie je čo riešiť.

Je možné, že strhlo nielen cestu, ale aj chodník, ktorý ide sto metrov poniže. Možno preto tadeto nikto nechodí a chodník zarástol. Teraz som však kráčal po ceste. Minul som pekný vodopád, zopár chatičiek a zavretú Ragga Hütte (1399 m). Kus pod chatou ma zarazila šípka s nápisom Flattach smerujúca do kriačín. Už zasa? Našťastie, kriačiny sa rozostúpili a schádzal som chodníčkom po bývalej zvážnici.

Prišiel som k záveru rokliny Raggaschlucht. Jediní ľudia, ktorých som dnes videl, boli chatári na Raggaalm. Inak putujem horami úplne sám. A tu zrazu davy. Kde sa tu všetci tí ľudia vzali? Do rokliny sa ich predsa toľko nezmestí. A to je pracovný deň. Čo tu musí byť cez víkend?

V duchu som si gratuloval, že som išiel hore roklinou hneď po jej otvorení. O 12.30 h som prišiel k autu. V prameni vedľa parkoviska som sa opláchol, spravil som si obed a môžem ísť domov. Na výlete som mal pekne, slnečno, no väčšinu cesty domov lialo.

Záver

Kreuzeck Gruppe sa ponáša na Roháče. Akurát sú kopce trochu vyššie a pri pohľade z diaľky majú fialovkastý nádych. Ak niekto hľadá samotu, sú pre neho ideálne. Zrejme sem ešte v budúcnosti zavítam a prejdem si Kreuzeck Höhenweg.

Fotogaléria k článku

Najnovšie