Základná myšlienka celého cyklu reportáží Genius loci - túry podľa literatúry od Mariána Grebáča je hľadanie: Genius loci je duch miesta. To, čo robí krajinu svojskou a osobitou. Prejavuje sa ako krajinný ráz, reálne prírodné podmienky územia a spôsob ich využitia. Genius Loci krajinu oživuje a zároveň je krajinou sprítomnený. Ovplyvňuje ľudí, ktorí v nej žijú a oni ho zasa dotvárajú. Je pre nich posvätným dedičstvom otcov, koreňovou sústavou národa.

Kniha vyšla vo vydavateľstve DAJAMA v roku 2018 ako 304. publikácia. Má rozmery 210 x 210 mm, tvrdú väzbu, kriedový papier, 192 strán. Obsahuje dvadsaťšesť ilustračných fotografií od troch autorov. Marián Grebáč zo stovky reportáží vybral 25. Spracovanie knihy je prekvapujúce tým, že ide o prepisy rozhlasových relácií zo spomínaného cyklu Genius loci - túry podľa literatúry.

Minulú nedeľu som si vypočula z rozhlasového archívu reportáž Chabenec, ktorej literárnou predlohou je kniha Mila Urbana Železom po železe s dejovou líniou z obdobia SNP. Knižné spracovanie je z ¾ doslovný prepis relácie. Rozdielna farba písma jasne oddeľuje text z literárnej predlohy a samotný opis túry.

Za ciele si autor vybral dvadsaťpäť slovenských vrchov, nebudem menovať všetky, nech zachovám trochu tajomstva. Z nášho turistického pohľadu vyberiem topky: Kráľová hoľa, Kriváň, Ďumbier, Poľana, Baranec, Sitno, Skalka…

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pri niektorých reportážach si Marián Grebáč vystačil s jednou knižnou predlohou, pri ďalších použil úryvky z viacerých a to hlavne pri básnikoch. Nebudem menovať všetkých literátov, ktorých myšlienky nájdeme v knihe, no niektorých spomeniem: Milo Urban, František Švantner, Ján Kalinčiak, Pavol Országh Hviezdoslav, Štefan Rysuľa, Elena Chmelová, Roman Kaliský, Maša Haľamová…

Je to taký nepovinný návrat na hodiny slovenskej literatúry v škole v minulom storočí, okorenený dychom slovenskej prírody. Niektorí autori patrili do povinného čítania a samotvorby čitateľských denníkov.

Záruby

V reportáži Záruby sa autor vybral po hrebeni Malých Karpát zo Smoleníc do Sološnice cez tri najvyššie vrcholy pohoria, podľa knihy Alexandra Nicoliniho Zelená krv, ktorá vyšla v roku 1943 a zaoberá sa poľovníckou tematikou. Z knihy vyberá poetické opisy krajiny z úst mladých poľovníkov, kapitolu o pytliakoch i povesť o podzemných chodbách s Jánošíkovými pokladmi, ktoré vraj vedú spod Havranej skaly až k zrúcanine hradu Ostrý Kameň, k jaskyni Driny, ba až do Bratislavy. Mne srdce poskočilo pri putovaní cez Červenú horu, Čiernu skalu, Tmavú skalu, Mon Repos, či Amonovú lúku, vrch Klokoč, Mesačnú lúku… miesta, ktoré navštevujeme veľmi často. Poetické opisy sa preklopia do tragédie zabitého horára nešikovným pytliakom, ktorý ušiel a k svojmu činu sa priznal až na smrteľnej posteli v ďalekej Amerike.

Kriváň

Kriváň - je fotogenický vrch, je častým objektom fotografie, kresby i maľby. Býval aj najčastejším námetom básnikov, ktorí okrem nadšených poklôn jeho prírodnej kráse ho povýšili aj na národný symbol Slovákov. Marián Grebáč z bohatej studnice vyberá básne Jána Zambora, Milana Rúfusa, či prastarú povesť z pera Antona Mareca. Nezabudol ani na Janka Matúšku a jeho báseň Dobrovoľnícka, ktorá sa stala našou národnou hymnou.

Knihu si zamilujú tí čitatelia, ktorí si radi zopakujú obsah hodinovej rozhlasovej relácie častejšie, viac sa zamyslia nad jednotlivými úryvkami z použitej literatúry, či sami skúsia s knihou v ruke putovať nielen v šľapajách literárnych hrdinov, no aj v šľapajách tvorcu zaujímavej šnúry - Mariána Grebáča. Možno iba s prstom na mape a so šálkou teplého čaju z byliniek z Mesačnej lúky.