Redwood Forest

Vysvetlenie je jednoduché. Na Novom Zélande môžete žiť roky, ale v prírode vtáka kivi neuvidíte. Zato stromové paprade sú všade. Sú vysoké aj viac ako desať metrov. Preto sa dokument “Prechádzky s dinosaurami” točil práve tu.

Problém je, že prirodzených lesov na Severnom ostrove nie je veľa. Tunajšie stromy majú malé prírastky dreva, preto sem Európania doviezli rýchlorastúce nepôvodné ihličnany.

Jednou z atrakcií na južnom okraji Rotoruy je Redwood Forest, čiže les sekvojovcov (sekvojí) vždyzelených. Pochádzajú z Kalifornie, ale tu sa im celkom darí. Sekvoje vysadili na okraji hospodárskeho lesa ako pamätník lesníkom, ktorí zahynuli vo vojnách. Pomedzi sekvoje rastú paprade a sú tu aj oázy pôvodného lesa, ale za nimi je hospodárska monokultúra. Dokonca aj v podraste prevláda jediná bylina, náprstník červený. V tejto oblasti sa mi najviac páčil chodník popri potoku Puarenga. Niektoré kríky tu šírili ťažkú, omamnú vôňu.

Popri ceste

Presuňme sa pár kilometrov juhovýchodne, kde je prirodzených lesov viac. Problémom je, ako sa k nim dostať. Nový Zéland je pomerne riedko osídlený, preto tu hromadná doprava ktovieako nefunguje. Na kraj Rotorui sa dá odviezť MHD, ale ďalej treba ísť popri ceste. Príliš sa mi to nepáčilo, ale keďže som chcel prísť čo najskôr k jazerám, kráčal som okrajom cesty.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prešiel som cez pahorok, z ktorého je čiastočný výhľad na jazero Rotorua, a predo mnou sa objavila mesačná krajina. Obrovský holorub. Vedenie našich štátnych lesov by sa tu cítilo ako doma. Treba však povedať, že holorub bol v umelom hospodárskom lese a nie v národnom parku!

Tikitapu Nature Walk

Prešiel som cez ďalší pahorok a prišiel som na lúčku, na ktorej sa zjavil pútač. Je tu krátky, 35-minútový okruh cez pôvodný les. Také čosi som si nemohol nechať ujsť. Zabočil som doľava.

Len pred pár minútami som kráčal popri mesačnej krajine a teraz idem dažďovým pralesom. Je tu vlhko, zo stromov kvapká voda. Po peli tráv, z ktorého ma na lúkach škriabali oči, niet ani stopy. Chodníček sa vinie hore svahom v nespočetných zákrutách.

Pred mnohými rokmi kolonisti zmenili tunajšiu krajinu na nepoznanie. Miestne dreviny vyrúbali a nasadili sem borovice, smrekovce a všakovaké iné dreviny, ktoré sem nepatria. Lenže ráno 10. júna 1886 vybuchol kopec Mount Tarawera neďaleko Rotorui. Rozpútalo sa peklo. Z neba padali žeravé balvany a požiar spálil celý hospodársky les. Ale keď sa besnenie živlov utíšilo, ako prvé sa na svahoch uchytili práve pôvodné dreviny. Ľudia ich nevyrúbali a teraz tu je hustá džungľa.

Išiel som popod obrovské stromové paprade a zúrivo som fotil. Pri viacerých papradiach a kríkoch boli štítky s menami, ale kto by si ich pamätal. Všetky väčšie stromy boli porastené lianami s množstvom malých prichytených rastliniek. Fascinovala ma neuveriteľná členitosť svahu. Spravil som okruh a hoci som očakával, že sa na lúku vrátim južne od vstupu, prišiel som severne od neho.

Okolo jazera Tikitapu

Kúsok za okruhom cez dažďový prales je okruh okolo Modrého jazera (Tikitapu Lake). Aj na tomto okruhu sú nádherné paprade, avšak zlatý klinec dňa som už mal za sebou. Prišiel som na južný breh jazera a vystúpal som na nevysoký kopček. Miesto sa volá Two Lakes Lookout, pretože z neho vidno dve jazerá. Modré a Zelené. V skutočnosti sú obidve sivozelené.

Zbehol som z vyhliadky a dokončoval som okruh okolo jazera. Jeho hladina nedávno stúpla a zatopila pôvodný chodník. Turisti si vyšliapali obchádzky povedľa mohutných papradí.

Začalo pršať. Sprvu to vyzeralo na slabé mrholenie, lenže po chvíli som bol totálne mokrý a po ceste sa valili potoky vody. Dážď po štvrťhodine prestal, ale už mi to bolo jedno. Keď som sa zmieril s návratom v mokrých gatiach a košeli, zastavilo sa pri mne auto a vzalo ma do Rotorui.

Záver

Kivi som na Novom Zélande videl iba v klietke, zato stromové paprade sú všade. Najčastejšie sa s nimi stretnete ako s plotmi. Papraď tvorí živú palisádu a keď zosilnie, jej vrch urežú.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek