Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Veľký Rozsutec spod sedla Medziholie
Veľký Rozsutec spod sedla Medziholie Zatvoriť

Túra Rozsutce z Bieleho Potoka

Leto v roku 2018 nie a nie sa rozlúčiť. Ešte aj v polovici septembra teploty v podhorí dosahovali 25 stupňov. Keď sa po dlhšom čase objavil syn a chcel podniknúť nejakú túru, sadli sme si nad mapu a dumali, kde dávnejšie nebol. V Malej Fatre sme pred rokmi strávili zopár stanovačiek a vtedy naposledy bol aj na Veľkom Rozsutci. Voľba bola jasná - treba naplánovať výlet do tých končín.

Vzdialenosť
17 km
Prevýšenie
+1505 m stúpanie, -1505 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 16.09.2018
Pohoria
Malá Fatra - Krivánska Fatra (Národný park Malá Fatra)
Trasa
Voda
pod sedlom Medzirozsutce
Doprava
Žilina (vlak, bus) - Terchová, Biely Potok (bus, záchytné parkovisko vedľa hotela Diery)
SHOCart mapy
» č.1085 Malá Fatra (1:50.000)

Trasa

Terchová, časť Biely Potok - Ostrvné - Podžiar - Pod Pálenicou - Pod Tanečnicou - sedlo Medzirozsutce - Pod Medziholím - sedlo Medziholie - Veľký Rozsutec - sedlo Medzirozsutce - sedlo Zákres - vyhliadka nad Pálenicou - sedlo Zákres - Malý Rozsutec - Terchová, Biely Potok

Tentokrát sme na priblíženie do východiska použili auto. V nedeľu býva parkovisko pri hoteli Diery plné, chytili sme snáď posledný flek na časti pri ceste. Na tabuli si čítame o poplatku, aj že ho máme zaplatiť obsluhe za mostíkom. Mladík ale iba mávne rukou a posiela nás ďalej - inkasuje len od automobilistov vchádzajúcich k hotelu...

Jánošíkovými dierami

Na chodníku úvodnou časťou Dolných dier sa už trúsia skupinky aj jednotlivci, tradične si chlipnem z pramienka naľavo od cesty. Pri smerovníku Ostrvné sa turisti viac-menej rovnomerne delia a časť pokračuje Novými dierami. Pokračujeme modrou až na Podžiar. Časť je už nejaký ten rok pretrasovaná na ľavú stranu po nových kovových rebríkoch a lávkach. Čo nás ale udivuje viac sú mohutné konzoly zabudované vodorovne do skál v ďalšej časti rokliny. Evidentne sa tu chystá "diaľnica" takmer až na Podžiar. Kde sa to zastaví?

Bez zastávky pokračujeme Hornými dierami a užívame si pomerne prázdny chodník aj rebríky. Slnko prenikajúce sporadicky až na dno rokliny osvetľuje javory, začínajúce chytať jesenné odtiene. Po necelých dvoch hodinách od štartu sme na rázcestí Pod Tanečnicou a obdivujeme pekne nasvietený Malý Rozsutec. Už v tomto čase tam vidno drobné postavičky. Po krátkej rovinke odbočíme preskúmať "občasný" prameň a sme v sedle Medzirozsutce, odkiaľ sa otvárajú výhľady na východ.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Veľký Rozsutec

Keďže sme si naplánovali Rozsutce oba, pokračujeme modrou, ktorá traverzuje východné úbočie. Viem, mohli sme stúpať na Veľký hneď a traverzom sa vrátiť, ale preferujem výstup strmšou skalnatou stranou. Chodník sa pohupuje bukovým lesom, klesá o 100 výškových a od rázcestia so žltou rovnakú výšku naberá do sedla Medziholie. V druhej polovici prechádza krajinársky lahodnými lúkami s roztrúsenými borievkami a osamelými smrekmi. Pred očami nám vyrastá Osnica a pod sedlom sa napravo vynorí aj Stoh.

Okolo smerovníka je to riadne husté a ďalšie postavy sa blížia od Štefanovej. Darmo, krásy jesenný víkend vylákal davy. Nijako nás to neprekvapuje ani neprekáža, za samotou mierim do iných pohorí. Ani tu sa nezdržujeme, vystúpime pod les a na pažiti bokom od chodníka si dávame "keksíkovú" prestávku. Vystihneme vhodnú chvíľu a pokračujeme nahor. Chvíľu bučino-smrečinou, ohybom cez lúku a potom skalnatými partiami, podchvíľou zabezpečenými reťazami. Výškové metre pekne pribúdajú, občas sa zastavíme na nabratie dychu a obzretie, ako sa mení panoráma hlavného hrebeňa od Stohu cez Chleb, Veľký a Malý Kriváň až po Suchý.

Na svahu naľavo od chodníka skontrolujem odštiepený skalný blok - stále stojí. Mierny údiv vzbudzujú štvrnohí "turisti", niektoré pasáže isto absolvovali s pomocou... ale ktovie. Krátky úsek odbočky na samotný vrchol Veľkého Rozsutca je už tak hustý, že na reťaziach treba trochu počkať, veď premávka je obojsmerná. Aj okolo kríža je záujemcov o vrcholové fotografie ako maku. Poslúžim niekoľkým ako fotograf, my si tento "dôkaz" odpustíme. Pochodíme po skalkách, pokocháme sa kruhovým výhľadom a poberáme sa nadol.

Nadol neznamená stále klesanie, chodník putuje cez rozoklaný vrchol, ale nakoniec sa spúšťa dolu pomedzi kosodrevinu, miestami dosť nepríjemne, keďže sem slnko nezasvieti a napriek suchému počasiu je tu vlhko. Ľudí v protismerne pribúda, takéto som tu ešte nezažil. Teší ma, že sa zdravíme s početnými skupinami mládeže - predsa len všetci nesedia za počítačmi ani sa netúlajú nákupnými centrami. Do sedla Medzirozsutce schádzame úplne "uzdravení".

Malý Rozsutec

Zasadneme na oddych, schrúmeme nejaké drobnosti (nič iné nám ani neostáva, keďže šliapeme iba s ľadvinkami a plánovite žiadne väčšie jedlo nenesieme), Miloš zbieha k prameňu doplniť vodu do pollitroviek a poberáme sa miernym stúpaním do sedla Zákres. Už z Veľkého Rozsutca sme obzerali skalnatý hrebienok, vybiehajúci na východ. Červená hrebeňovka ním vedie do Zázrivej. Nikdy som tadiaľ nešiel, tak skúsime, či sa z niektorej skalky bude dať rozhliadnuť. Najprv stúpame smrečinou, zmiešaným lesom aj čistinami. Po asi 750 m chodník začína klesať, a keď už sa chystám zaveliť na návrat, zrazu sa les napravo presvetľuje a vychodená prť mieri priamo na vyhliadkové skaly. V hĺbke pod nohami dolina s osadou Biela a priamo pred očami Veľký Rozsutec, na fotenie, žiaľ, priamo v protisvetle. Malá zachádzka stála za to.

Otočíme to spiatky do sedla Zákres, preorientujeme sa na zelenú, ktorá nás bude viesť až do konca túry. Ľudí je tu o čosi menej ako na Veľkom Rozsutci, ale aj tak na reťazovom úseku pod vrcholom Malého sa striedavo púšťa raz jeden, raz opačný smer. Vidno, že niektorí majú skôr psychické zábrany, resp. nevedia použiť technické pomôcky pri zostupe. Nejaké zostupujúce dievčence zapárajú do Miloša, že ešte si čosi nastúpame, ale keď im odvrkne, že už máme za sebou Veľký Rozsutec, tak stíchnu. Z vrcholu sú opäť krásne výhľady, len južný obzor zakrýva väčší brat.

Väčšina návštevníkov sa vracia rovnakou cestou, takže ďalej pôjdeme skoro osamelo. Spred niekoľkých rokov si pamätám terén, tak pripravujem syna na "lahôdku". Skutočne, strmý zostup rozlámanou skalou nie je nič príjemné, ale Miloš vytrénovaný zo Spartanov to zbieha ako kamzík. Ja využívam nové istiace lano, kramle aj konáre okolitej kosodreviny. Terén sa zmierňuje, vnárame sa do lesa a chodník sa stáča na sever na bočný výbežok. Prekrižuje žľab s potôčikom, kde si dávam pár hltov, keďže fľašky už sú prázdne. Zakrátko prechádzame pomedzi chalupy osady Podrozsutec a pasienkami mierne vystúpame na plochý hrebienok oddeľujúci cestu do Zázrivej a dolinu potoka vytvárajúceho Nové diery. Striedavo lesom a lúkami klesáme do východiska pri hoteli Diery.

Zhrnutie

Oba Rozsutce v jednej túre som doteraz neabsolvoval, tak som bol rád, že sa podarilo. Trvalo nám to s krátkymi prestávkami niečo cez 7 hodín. Neprekážal ani zvýšený počet turistov na väčšej časti trasy, veď s tým sme rátali. Na záver sme sa popasovali s riadnymi porciami slovenských špecialít v miestnej kolibe.

Fotogaléria k článku

Najnovšie