Okrem toho, že som v tých končinách ešte nebol, trasu plánujem aj tak, aby som do nej zaradil niekoľko úsekov, ktoré doteraz nemáme na TuristickaMapa.sk spresnené. Pôjdem Kysuckou vrchovinou a Kysuckými Beskydami zhruba z juhu na sever.

1. deň (34 km, 1780 m)

Lysica – Chabadovci – sedlo pod Zlieňom – Zlieň – sedlo Lutiška – Pod Mravečníkom – Pod Vojenným – Nová Bystrica – Kýčera – sedlo pod Orlom – Veľká Rača

Začínam v malej obci Lysica, ktorá leží kilometer mimo hlavného ťahu zo Žiliny do Terchovej. Žltá značka hneď od začiatku nekompromisne stúpa bočnou uličkou. Po necelom kilometri naberám čerstvú vodu z výdatného prameňa, ako sa neskôr ukáže - na dlho posledného. Pri osade Svetlov sa konečne rozbitá asfaltka mení na lesnú cestu, do lúčneho sedielka nastúpam prvých 200 metrov a za neustálych výhľadov na Malú Fatru klesám okrajom osady Chabadovci do doliny Zlienskeho potoka. Proti toku a veľkou serpentínou prechádzam samotou Ďurčovci. Voľne pusteného brechajúceho psa našťastie vyjde spacifikovať majiteľ. Sipiace husi sú už v pohode.

V sedle pod Zlieňom sa na chvíľku napájam na červenú a z hrebienka sa otvárajú výhľady aj na západ, kde dominuje blízka Ľadonhora. Pod Zlieňom (765 m) presedlávam na plochý lúčny hrebeň smerujúci na východ poskytujúci nerušené pohľady na Rozsutce a Kysuckú vrchovinu. V protismere sa prešinie skupinka cyklistov. Po chvíli vykukne vľavo pomerne nová drevená zvonička. Malebný chodník po dvoch kilometroch vchádza do lesa a takmer bez straty výšky križujem v sedle Lutiška (669 m) cestu z Belej do Lutíš.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Striedavo žltou a modrou značkou lesnými cestami striedanými lúčnymi úsekmi sa znova stáčam na sever. Pri kríži míňam osadu Káčerovci, trochu vody ešte mám a nechce sa mi zachádzať. Dilemu riešim pri odbočení žltej pod Vojenným. Značky síce vidím, ale smerujú do totálnej húštiny s polámanými stromami. Keď to nejako obídem, natrafím na náznak chodníka, veľa ľudí tadiaľto isto nechodí. Po chvíli prechádzam okolo studničky, odtokom je nevýrazný, ale vodu z "bazénika" si naberám. V oblasti bývalej osady Koštúrovci (ostal tu len kríž medzi mohutnými lipami) si dávam výdatnú obednú prestávku.

Postupne klesám striedavo lesmi a lúkami. Sem-tam sa vyskytne rúbanisko, ale stráne Skaličnej doliny sú čistá katastrofa. Som celkom rád, keď vchádzam do Novej Bystrice a spúšť mi ostáva za chrbtom. Dlho sa však nezdržím a dokúpim len nejaké drobnosti v potravinách. Na dolnom konci začína modrá, ktorou stúpam 500 m na Kýčeru (1005 m). Spočiatku lúkami a pasienkami ponad laznícke osídlenia, neskôr lesom. Aj tu sú pozostatky dávnejšej ťažby či polomu, ale už zarastajú mladinou. Pohľad späť znovu zablúdi až k nezameniteľným siluetám Rozsutcov a Stohu. Predo mno sa zas objavuje hraničný hrebeň s Orlom a Veľkou Račou.

Pod Kýčerou sa napájam na zelenú prichádzajúcu zo Starej Bystrice, bude ma viesť až do dnešného cieľa. Plynulo ňou vystúpam do sedla pod Orlom a dostávam sa na hranicu. Pripája sa poľské červené značenie, pohraničný priesek a lesnú cestu lemujú zachovalé zmiešané lesy. Po strmom výstupe na Malú Raču sa cez lúky otvára pohľad k susedom. Na záver sa stúpanie zmierňuje a už som pri smerovníku, rozhľadni a kríži - všetko na vrchole Veľkej Rače (1236 m). Zbehnem do neďalekého Schroniska PTTK na Wielkiej Raczy, aby som si nabral vodu - dnes to s ňou bolo na doraz. Po večeri na lavičke pod krížom len rozkladám karimatku a spacák v predsienke drevenej bývalej hraničiarskej búdky a ukladám sa na spánok.

2. deň (30 km, 1210 m)

Veľká Rača – Chaty na Rači, rázc. – Oščadnica, Lalík – Kykula – Moravské – Oščadnica, Švancarovci – Za Liskovou – Tri kopce – Skalité – Skalité, Serafínov

Vrchol je porastený čučoriedím a zakrpatenými smrekmi, takže poskytuje slušný výhľad aj bez trojmetrovej rozhľadne. Ráno opúšťam hranicu a príjemným chodníkom klesám po zelenej na západ k lyžiarskemu stredisku a chatám na Rači. Asi v polovici sa dá nahliadnuť do ústia malých pseudokrasových jaskýň Skalné diery. Prejdem ponad vrcholové stanice vlekov, k chatám ani nezachádzam a po modrej značke schádzam okrajom zjazdovky do miestnej časti Oščadnice - Lalíkovci. Miestny obyvateľ mi ochotne naberie vodu a prehodíme zopár slov o netypicky teplom začiatku leta. Aj Kysučania sa musia preorientovávať.

Čaká ma 500 metrov stúpania naspäť na hraničný hrebeň. Žltá značka za poslednými domami resp. chalupami vychádza na lúky s peknými výhľadmi naspäť na juh. Popri chodníku aj ďalej si všímam nakopené haldy kamenia, žeby takto upravovali pasienky, aby si ovečky nohy nezvrtli? Začujem cinkot zvoncov a o chvíľu prechádzam stredom stáda. Ovce disciplinovane ustupujú z chodníka, len občas to niektorá okomentuje hlasitým "bééé". Pod vrcholom lúčnatej Zonky (922 m) zas postojím s údivom nad netradične stvárneným dvojkrížom - veď posúďte na fotografii. Nad osadou Magura sa vnáram do lesa a stupákom dosahujem hranicu na vrchu Kykula (pl. Kikula, 1087 m). Vrcholová lúčka je obkolesená smrečinou a neposkytuje žiaden výhľad.

Do cieľa by som sa poľahky dostal po hrebeni, ale plán bol iný. Takže rovnako strmo klesám po zelenej cez Moravské (vpravo vedľa lesnej cesty sa nachádza zachovalý zrub, krátkym stúpaním na Starý košiar (863 m) a dolu až do osady Švancarovci (opäť časť rozťahanej Oščadnice) so zaujímavou kaplnkou. Les striedajú pasienky s roztrúsenými obydliami - typická kysucká laznícka krajina. Odtiaľto vidno Skalité v údolí aj záverečnú časť túry. Vystúpam na protiľahlý hrebienok a pod Lieskovou sa napojím na červenú, vedúcu z Čadce. Sprvu značka sleduje lúčne a lesné cestičky, ale za rázcestím Tri kopce sa mení na panelovku (podobnými som kedysi šliapal neďaleko nad Svrčinovcom), ktorá sa nad Skalitým mení na rozbitú asfaltku.

Neďaleko stanice nachádzam pohostinné zariadenie a, na mňa výnimočne, dávam si penivý mok ešte pred záverom túry. V tomto teple pivo len tak zasyčalo a kým som sa dostal k poslednému stúpaniu, už dopĺňam vodu. Záverečný úsek po hrebeni cez Grúň a Poľanu (807 m) je znovu malebný a poskytuje výhľady na obe strany. Tesne pred pohraničnou Kykulou (pl. Kikula, samozrejme iná než dopoludnia) sa značka stáča doprava do lesa a vchádza na... áno, na panelovku. Traverzuje južný svah Kykuly a neskôr klesá po hranici až po starú cestnú spojnicu Skalité - Myto (PL). Vzápätí nadjazdom križujem nový úsek diaľnice D3 a cez lúčnatý hrebienok sa prehupnem k domom v časti Skalité - Serafínov. Podľa informácií od miestnych, krčma je trochu od ruky. Aj potôčik, kde som si plánoval osviežiť nohy a zmyť prach, je úplne vyschnutý. Neostáva iné, než počkať na najbližší vlak zo Zwardoňa.

Zhrnutie

Väčšina trasy viedla typickou kysuckou krajinou so striedaním lesov, lúk a pasienkov s roztrúsenými osadami. Až na Skaličnú dolinu nad Novou Bystricou som sa úspešne vyhol ťažbou poznačenej krajine. Prekvapiť môžu panelové úseky, našťastie nie sú dlhé. A "hustota premávky"? Okrem zopár cyklistov som za dva dni stretol pešiakov menej než prstov na ruke. Možno tým, že som išiel v strede týždňa.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek