Dnes ráno na Silvestra 2018, ale aj počas predchádzajúcich dní, som na viacerých serveroch našiel články s tematikou týkajúcou sa “posilvestrovskej opice” a ako sa z nej najlepšie dostať. Nechcem týmto nikoho odhovárať o nasadení si poriadne peknej opice, iba chcem ukázať návod aspoň na príjemné, v lesoch Malých Karpát strávené predpoludnie.

Tradícia výstupov v posledný deň roka je takmer vo všetkých regiónoch Slovenska, pričom napríklad v našej obci Častá sú tradičné dva - jeden na Jelenec (Geldek, 694 m n. m.) a druhý, ktorý som dnes tiež absolvoval je na vrch Kukla (564 m n. m.).

Uvedené miesto je magicky spojené povesťou aj s nižšie položeným hradom Červený Kameň, kto ju nepozná môže sa s povesťou oboznámiť priamo na hrade počas prehliadky, prípadne si ju prečítate na MyPezinok.sme.sk.

Trasa

Častá - Častianska dolina - hrad Červený Kameň - Maruša - Horná Píla - Papiernička - Zajačí jarok - Tri kopce - Kukla a späť

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výstup začína v Častej, kde príjemným, na rozbeh vhodným stúpaním sa dostaneme na Červený Kameň, z ktorého pokračujúcou cestou zasa schádzame k obci Píla pár zákrutami, ktoré domáci poznajú pod menom Maruša. Potom pohodlnou cestou prídeme k zariadeniu Papiernička, kde sa konečne ponoríme do malokarpatských lesov, pričom vo svižnom tempe míňame smerovníky Zajačí jarok a Tri kopce, kde sa stretávajú viaceré chodníčky a cestičky z Častej, Dubovej, Harmónie, Zochovej chaty a od Medvedej skaly. Tu si vyberieme chodník, ktorý nás pohodlným stúpaním privedie pred záverečnú, mierne príkrejšiu časť výstupu. Po ňom iba pohodlným hrebeňom prídeme až na samotný vrchol.

Keďže ide o dlhoročný tradičný výstup, stretáva sa tu veľa ľudí z okolitých obcí, ale aj zo vzdialenejších kútov, aby si čo-to opiekli na pripravenom udržiavanom ohníku, doplnili minuté tekutiny, vymenili si vzájomné priania do prichádzajúceho nového roka a poprípade si aj pochutili na obľúbených dobrotách, ktoré sa tam znenazdajky objavili.

Keďže dnes na vrchole a na rozhľadni taktiež fúkal nepríjemný vietor, po pár povinných fotografiách a rozlúčení s prítomnými je načase sa vybrať smerom naspäť. Ešte aj celou cestou dolu sa dá stretnúť veľa známych či neznámych a po srdečnom pozdravení “Ahoj”, už iba povzbudiť aj najmenších, ktorí vykračujú po svojich a netreba zabudnúť ani na tých, ktorí sa ešte iba nesú na chrbtoch svojich rodičov.

Záverečné prianie

Záverom si želajme spolu, aby sme aj takto o rok znovu mali možnosť sa stretnúť na tomto vrchole, prípadne počas roka aj na ďalších, či už v Malých Karpatoch, alebo v rámci nášho krásneho Slovenska.