Poloha hotela je natoľko významná, že sa prakticky nedá obísť pri žiadnej poriadnej hrebeňovke. Napočítal som nie menej ako 9 značkovaných chodníkov zo všetkých svetových strán, ktoré vedú (niektoré sa spájajú) na Kráľovu studňu. Podrobné informácie o prístupe na hotel sa dajú vyčítať z mapy VKÚ č.121 Veľká Fatra, prípadne z turistického sprievodcu spoločnosti DAJAMA, v edícii S batohom po Slovensku diel Veľká Fatra.

To, že hotel stále ešte existuje a hlavne funguje považujem za úžasné, ale...
Hotel chátra z roka na rok čoraz viac. Už pri prvej návšteve som bol zarazený neporiadkom okolo hotela - voľne zaparkované nákladné autá v rôznom stave rozpadu, ratrak, atď. Rozryté okolie hotela mi pripomenulo skôr stavenisko ako oázu pokoja. Treba ním dokonca prejsť, aby sa človek dostal na romantickú vyhliadku s ohniskom, ktorá je na okraji zrázu s pekným výhľadom na južné chrbty Krížnej. Samotný hotel žije z podstaty, nič sa na ňom (viditeľne) neopravuje a je to bohužial vidieť ako v interiéri, tak aj v exteriéri. Vrcholom bol môj tohtoročný zážitok, keď terasu hotela, kde som si minule zohrieval staré kosti po vydarenej túre a pozoroval čulý život lastovičiek, jednoducho zbúrali, pretože pretekala strecha. Rumy z odbúranej podlahy a zábradlia sa válajú pred hotelom.

Vnútro hotela pôsobí ako socialistický skanzen - nič proti starým archívnym fotografiám na stenách. Výber jedla sa dá okomentovať slovami, že sa dá najesť (napr. párok, klobása, flaškové pivo), ale nič viac. Možno závisí od sezóny, aby som nekrivdil. Mal som výnimočný pocit straty v priestore, keď sme s kamošom počas uplynulej zimy sedeli v obrovskej jedálni úplne sami a tušili sme, že okrem nás tu aj tak žiaden ďalší hosť nie je.

V hotelovej časti ubytovanie v 2,3,4 – posteľových izbách s tečúcou studenou vodou. Sociálne zariadenia a sprchy s teplou vodou sú na chodbe a sú pekne zrekonštruované. Dve jedálne s kapacitou 40 a 60 stoličiek. V objekte je ústredné kúrenie a elektrická energia je obmedzená od 18 do 22 hod v zime, od 16 do 22 v lete.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Služby hotela - okrem pingpongového stola, ktorý som videl na vlastné oči - ako požičovňa horských byciklov, 400m lyžiarsky vlek si netrúfam komentovať.

Možnosť spať v otvorenom turistickom prístrešku na karimatke a spacáku je neďaleko hotela asi 15 minút do kopca pri pamätníku SNP s vonkajším ohniskom a nádherným prostredím.
Širšie prostredie hotela je nádherné a určite nosím drevo do lesa keď spomeniem prameň Kráľovu studňu s neďalekou Kráľovou skalou. Široko otvorenú horskú lúku obklopuje zo západu bizardne roztrhaná hradba skál, na východe vidieť mohutne sa dvíhajúci chrbát Krížnej z vojenským vysielačom na vrchole. Samotná Kráľova skala je vďačný fotografický námet a lezecký ciel - v zmysle výhľadov. Ako som spomínal v úvode, rozchádza sa odtiaľto množstvo značkovaných chodníkov, z ktorých sú dôležité tie, ktoré schádzajú do Dedošovej (ďalej Gaderskej) doliny (žltá) a Blatnickej doliny (zelená) a spájajú chatu s Turčianskou kotlinou. Turistu privedú do azda najvďačnejšej oblasti Veľkej Fatry tzv. Bralnej Fatry s dominujúcimi vrcholmi Tlstej, Ostrej, Drienka a ďalších. Táto oblasť stojí za samostatný článok, pretože je mimoriadne bohatá na turistické zaujímavosti a kto tu nebol, nevie čo je Veľká Fatra. Bratia Siakeľovci, rodáci z Blatnice využili túto krajinu – dolina Selenec - na nakrúcanie prvého „amerického“ Jánošíka. Po nich si to tu zopakoval P. Bielik...
Druhým smerom po červenej vedie cesta po hrebeňovke najprv na Krížnu a potom cez najvyšší chrbát Veľkej Fatry: Frčkov-Ostredok-Suchý vrch-Kýšky-Ploská na ďaľšiu zastávku – Chatu pod Borišovom. Na tomto mieste spomeniem salaš pod Suchým vrchom (na dohľad z červenej značky), v ktorom sa dá núdzovo prespať. Vzhľadom k jeho popularite v zime i v lete dostatok miesta je neistý. Na tejto hrebeňovke je ešte možnosť sa z kóty Kýšky spustiť po žltej cca 100m a pokúsiť sa obsadiť povalu tu stojacej búdy. Z Krížnej sa dá namieriť aj smerom na východ – Donovaly cez Rybovské a Prašnické sedlo, sedlo Veľký Šturec, Motyčská hoľa, Zvolen. Jedna nutná poznámka: okolie Krížnej je veľmi zákerným miestom v zime, patrí k najväčším lavínovým hrozbám. Okrem všeobecne historicky známej masovej tragédie v osade Rybô, som sa o tom presvedčil aj tento rok, keď sediac v teple na Chate pod Borišovom hlásili obeť lavíny z tohto miesta – bol to skialpinista z okolia (podľa toho, že tam bol so synom, predpokladám, že nebol žiadny začiatočník). Videl som historickú dokumentárnu fotografiu z doteraz najväčšieho odtrhu snehovej steny na Slovensku (Krížna) merala osem metrov na výšku!

Veľká Fatra má na hrebeni (ale aj na svojich okrajových častiach) vhodne umiestnené chaty a hotely tak, že hrebeňovka nie je náročná pokiaľ má človek dostatok času a môže si dovoliť luxus pochodovať niekoľko dní. Vrelo doporučujem netrhať rekordy a radšej vychutnať okolie (fotografovanie zaberie tiež čas) aj za cenu slabšieho fyzického výkonu. V zimných podmienkach a tvrdšom klimatickom režime sa aj táto „slabina„ môže ukázať ako veľmi vítaná...

Webová stránka hotela

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek