Trasa

Parkovisko pri soche svätého Huberta – Brezová – Zbojnícka lúka – parkovisko – Krížový vrch – Gehuľa – Kozí hrb – Javorinka – Javorina Marčulina – chata Vinná

Chata Vinná je bez elektriny, vody, plynu. Latrína je vonku vedľa bývalých stajní, prameň asi 200 m pod chatou. Chata má vstupnú halu na odkladanie obuvi, lyží a bicyklov, dve izby, predsieň, jedáleň s kuchynskou linkou a špajzu. Kúri a varí sa v peci drevom z drevárne. Aj v každej izbe je klasická kachľová pec. Pred chatou je ohnisko a altánok. Proste idylka ako za starých čias.

Na druhý deň po mojom príchode sme zvažovali kam vyraziť. Napokon sa zrodil plán, že štyria pôjdeme autom cez Levočskú Dolinu na parkovisko pod Krížovým vrchom a peši sa vrátime na chatu a z chaty zase dole kopcom pôjdu piati a autom sa vrátia na chatu.

Auto sme teda odstavili po príjazde na prázdnom betónovom parkovisku a vybrali sa k soche svätého Huberta, aby sme sa na lavičkách ešte doupravovali. Sochu aj posedenie tu postavili Vojenské lesy a majetky SR. Keďže deň bol pekný, slnečný a my sme mali kopec času, rozhodli sme sa na začiatok pre malý okruh navyše. Po zelenej sme zbehli po asfaltke k jazierku na Ruskinovskom potoku, zvrtli sa doľava a pokračovali lesom na lúky pod kopcom Brezová. Je tu ohradená studnička a pekné výhľady na lúky. Keď sme sa napojili na modrú, pokračovali sme po nej doľava. Na cestičke som zrazu spozoroval zvieratko podobné myši, ale myš to určite nebola. Kľudne si tam stálo a vôbec sa nás nebálo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Došli sme na rázcestie s chatkou, informačnou tabuľou, krížom, posedením a niečomu, čo tu asi zostalo po vojakoch. Či to bol bunker alebo muničný sklad, sme nezistili. Sadli sme si k stolu a najedli sme sa. Okolo nás poletovali motýle, a tak som si zafotil.

Po červenej sme sa vrátili na parkovisko a v páliacom slnku sme začali po ceste stúpať na Krížový vrch. Netrvalo dlho a došli sme k autobusovej zastávke. To je jediné, čo tu zostalo po zaniknutých obciach, keď priestor zabrali vojaci. Z lúk boli perfektné výhľady do šíreho okolia a videli sme aj vežu kostola na Mariánskej hore nad Levočou. Boris sa od nás odpojil a išiel doprava ku krížu hľadať kešku.

Z lúk sme vošli do lesa a mňa zaujali dve garáže plné drevených pilín a dokorán otvorené. Tu by sa vyspalo v pohode aj šestnásť ľudí. Nie veľmi ďaleko je krásny prameň s vodou studenou ako ľad aj v horúcom lete. Tu sme stretli partiu klesajúcu od chaty. Takže bude mať kto doviezť auto späť na chatu.

Pomaly sme sa blížili k vrcholu Krížového vrchu. Nachádza sa tu ruina Corneliusovej chaty. Je od nej perfektný výhľad na panorámu Horného Spiša, Slovenského rudohoria, Vysokých a Nízkych Tatier. Predrali sme sa pomedzi nízke ihličnany nad ruiny a fotili sme a fotili. Existenciu chaty ukončila Prvá svetová vojna. Nového vlastníka už turisti neuživili, a tak sa živil brúsením skla a chata dostala nový názov Sklenár.

Pokračovali sme po ceste a hoci to má byť červená značka, ak sme videli tri značky, tak to bolo veľa. Došli sme na lúčku s bývalou horárňou Gehuľa. Na teraske by sa snáď dvaja vyspali, je tu aj latrína, no žiadna voda. Po rovine sme pokračovali ku križovatke cyklotrás. Žltou sa dá doprava dostať do Levočskej Doliny. My sme pokračovali doľava. Začali sme stúpať k pamätníku SNP, no najprv sme minuli tabuľu, pripomínajúcu zaniknutú turistickú chatu Pod Javorinkou. Prvú tu postavili v roku 1932 a v roku 1947 druhú. Žiaľ, v roku 1952 po vzniku Vojenského obvodu Javorina zanikla bez náhrady.

Opäť sme mali pekné spätné výhľady cez dolinu Peklianskeho potoka. Došli sme k pamätníku SNP. V týchto miestach padla hrdinskou smrťou posádka sovietskeho lietadla, ranení československí a francúzski vojaci.

Už po asfaltke sme pokračovali k chate, keď sme zbadali významovú odbočku k Lavičke lásky. No kto by k nej nešiel? Tak sme sa vybrali doľava pomedzi čučoriedky. Na vrchole je vrcholová knižka s pečiatkou a o kúsok ďalej naozaj lavička s prekrásnym výhľadom. Keďže začalo fúkať, vrátili sme sa späť a o chvíľu sme boli na chate. To už tam bola partia s autom a navyše prišiel aj Borisov otec s jeho dcérkami.

Večer pri sviečkach, gitare a praskajúcom ohni v piecke bolo parádne.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek