V kalendári nabiehajú prvé dni nového roka. Predpovedané prívaly snehu zasypávajú naše hory. Do lavínovej trojky, ba už štvorky, sa neoplatí vyrážať, a tak synovi sľúbená Ostrva nad Popradským plesom sa musí odložiť. Aj dozvuky prekonanej choroby argumentujú pre domáce Malé Karpaty. Pri pohľade do mapy hľadám niečo, čo by nahradilo pôvodný zámer. Pamätám si, ako nás pred rokom očarila Jelenia hora, avšak Vápenná vtedy zo “záhoráckej” strany pôsobila len ako zalesnený kopec. Vyberám zo šuplíka Krásy Slovenska 2013 č. 7-8 venované Malým Karpatom, a najmä článok Vrchy s najkrajším výhľadom, ma definitívne presviedča ísť sem. Snáď synátor bude spokojný.

Trasa

Sološnica – Pod Malou Vápennou – Vápenná – Mesačná lúka – Plavecké Podhradie

Z autobusu vystupujeme v Sološnici. Domčeky pôvodnej architektúry a slniečko s vŕzgajúcim snehom vo mne vyvoláva pocit nadšenia. Nasledujeme zelenú značku. Na rozsiahlej lúke za obcou sa kocháme úpätím Vápennej, ktorej stromy sú vo vrcholovej časti odeté do námrazy. Pohľadom vpravo dominuje kopec Veľký Petrklín s bývalým komunikačným stožiarom kuchynského vojenského letiska.

Kráčame k lesu. Je tu lavička s Božími mukami. Z tohto miesta je výhľad na rovinu Záhoria s vojenskými lesmi. Vstúpením do hory sa začíname pohybovať v Národnej prírodnej rezervácii Roštún. Prechádzame okolo upraveného prameňa, momentálne bez vody. Spájame sa s červenou. Vpravo presvitá vyhliadka a v diaľke tušíme začínajúce skaly pod Malou Vápennou. Podľa OTMH (OpenStreetMap) tadiaľ voľakedy viedla červená značka. Stúpame súčasným značením príkro hore. Zem je zamrznutá s popraškom snehu. Keď sa konečne na stromoch ukazuje srieň, tušíme blížiaci sa vrchol. Slnečné lúče sa predierajú do lesa. Prekračujeme sem-tam roztrúsené skaly, navôkol sú popadané zvyšky stromov a konárov, pamätníci tunajších víchric. Hlavou mi blysne: aká podobnosť s našou Kobylou, len tunajšia hora má viac šťastia - chýbajú “diery” po ťažbe. Nakoniec sa nám otvára výhľad zo skalnatého útesu menom Vápenná. Hnali sme sa sem o dušu, aby sme stihli slnko, keďže na poobedie hlásia sneženie. Stihli sme!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Máme pred sebou Vysokú, Čertov kopec, Jelenec a Geldek, v diaľke rozpoznávame novú rozhľadňu na Veľkej homoli. Po namrznutých schodíkoch vyliezame na malú ochodzu rozhľadne, postavenú v roku 2003. Vidíme valiace sa mraky od Záhoria. V zamračenom počasí je okolie Trnavy ťažko rozpoznateľné. Záruby sú ešte dobre viditeľné. Evidentne sa počasie mení. Vietor prichádzajúceho frontu silnie, unikáme mu do závetria lesa. Zahrievame sa čajom a maškrtíme vianočné cukrovinky. Obloha sa postupne zaťahuje a poberáme sa aspoň kúsok zistiť, ako sa kľukatí značka popri hrebeni.

Značenie je dobré, stopy jedinej dvojice turistov nám zľahčujú orientáciu. Hrebienok s hranicou lesa a skalami nás natoľko priťahuje, že pokračujeme ďalej a ďalej za ďalšími vyhliadkami. Meníme pôvodný zámer vrátiť sa späť a ísť na Veľký Petrklín. Po takmer kilometri končia skaly. Prudko klesáme lesom k rázcestníku Mesačná lúka. Zelená značka nás opúšťa, pokračuje do Častej a na Červený Kameň. My pôjdeme na autobus do Plaveckého Podhradia. Zastavujeme sa pri prameni Mesačná lúka. Voda netečie, vyrytý nápis v dreve odporúča vodu prevariť. Je tu sedenie so stolom. Opodiaľ vchádzame na samotnú lúku a zopár metrov od chodníka zbadáme hromadu skál s jamou. Ideme tam nazrieť. Diera v skale naznačuje, že ide o jaskyňu Studničky. Pokračujúc červenou opúšťame NPR Roštún.

Pri ďalšej hŕbe kamenia sa stáčame vľavo so zámerom nájsť zvážnicu. Po chvíli stojíme na nej. Za okamih po ľavej strane vidíme dieru pod stromom rastúcim na skale. Podľa mapy Štátnej ochrany prírody SR to vyzerá na jaskyňu Pod koreňom. Z chodníka ju hodnotíme skôr ako noru pre zver, tak ju nechávame bez skúmania. Ideme v ústrety žltej značke. Pod Červenicou sa napokon k nej pripájame. Je tu vyhliadka na úpätie Vápennej. Pod nami je Čertova dolina so skalkami. Patrí do NPR Roštún, značka sem však nevedie, tak sa jej návštevy musíme zrieknuť.

Pokračujeme smer Plavecké Podhradie. Pri vychádzaní z lesa nás chodníček v poli zvádza ísť priamo do dediny. Ale chyba! Za záhumienkami nenachádzame cestu do obce. Už sme odhodlaní vojsť do humna, ale brechot nás rýchlo usmerní nazad na pole. Nakoniec sa objavuje chodník a vchádzame do dedinky. Máme radosť, keď vidíme za otočkou autobusov stúpať dym z komína hostinca. Po chvíli sa tu točí autobus a my sa vezieme domov. Ešte viac ako vyhriaty interiér ma hreje synátorova spokojnosť s dnešným náhradným výletom.

Poznámka - aplikácia Peaklens

Posledná snímka v galérii patrí koláži záberov vytvorených free Android aplikáciou Peaklens. Softvér slúži na rozpoznávanie vrcholov pohorí. Z počiatočného skúšania môžem konštatovať, že ide o užitočnú aplikáciu. Potrebuje vedieť GPS polohu, dobré je mať nakalibrovaný „kompas“ (senzory) a mať stiahnuté offline dáta miesta. Niekedy sa môže stať, že ponúkne niekoľko variantov popisu. Vtedy je výhodné pre výber správneho variantu poznať aspoň trocha miestopis. Pri oblačnosti sa niekedy stane, že oblaku prisúdi meno kopca pod nim. Obmedzením je, že zaznamenané fotografie sú v rozlíšení 864 x 480, čím sú vhodné akurát na prezentáciu na sociálnych sieťach. Počas prvotného skúšania som zatiaľ väčšie rozlíšenie z programu nedostal.

Užitočné odkazy

• Vrcholy Malých Karpát
• Veľký Petrklín

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek