Asi krmelec so senníkom
Túra

Dolný Lopašov – Klenová – Dobrá Voda

16. 02. 2019
Nedávno som sa dožil práva cestovať vlakom „zadarmo“, a tak som sa rozhodol po dvoch rokoch opäť sa vybrať na Zimný výstup na Klenovú a zároveň navštíviť rodinu v neďalekých Krakovanoch. V piatok po práci som sa vybral na stanicu, že vlakom o 15.13 h odcestujem do Piešťan. Že vlaky meškajú, keď na ne čakám niekde uprostred trasy, ešte pochopím. Ale že vlak naberie meškanie 25 minút ešte pred vyjdením na trať? Miesto som si síce našiel, ale vlak bol tak „narvaný“, že som mal problém v Piešťanoch vystúpiť. Všetkým, čo vystúpili, ušli autobusy, okrem mňa, a boli odsúdení v zime a bez čakárne čakať na ďalší spoj.

Trasa

Dolný Lopašov – horáreň Cerník – Malá Klenová – posed pod Klenovou – Komárová – popod Vrátno – popod Červíčka – PR Slopy – Dobrá Voda

Posedenie s rodinou bolo príjemné, no po 22. hodine som sa ospravedlnil a vybral sa spať. Predpoveď počasia pre okolie Myjavy hovorila o -7 ºC a veru keď som naraňajkovaný ráno kráčal dedinou na autobus o 8.40 h do Dolného Lančára, bola kosa. Už v ňom boli dvaja turisti a vo Vrbovom pribudli ďalší. Po vystúpení v Dolnom Lančáre som videl hodne ľudí vystupovať z odstavených áut a začínal som tušiť, že zima-nezima, účasť bude opäť veľká.

Vybral som sa dlhou ulicou smerom k vrchom a po snehu nebolo ani stopy. Potešil som sa, hoci kopce v diaľke boli biele, dúfal som, že ani hore ho veľa nebude. Asfaltka sa za dedinou zmenila na hlinenú lesnú cestu. Ľad na nej nebol, a tak mi metre rýchlo ubiehali. Čoskoro som bol pri oplotenom areáli miestneho poľovníckeho združenia. Majú tu chatu a okolité polia už boli pod snehom. Červená značka odbočovala doľava, ale podľa mapy som vedel, že sa vráti pri horárni Cerník k ceste, a keďže cesta bola stále bez snehu, išiel som po nej. Vošiel som do borovicového lesa a zbadal som postávajúcu skupinku miestnej mládeže, evidentne tiež na výstupe, ako sa posilňuje prvými štamprlíkmi. Pozdravili sme sa a pokračoval som ďalej. Vedel som, že do začiatku stretnutia to určite stihnú, veď sú domáci. O kúsok ďalej som si v lese všimol dvoch snehuliakov. Boli celí od drobných konárikov a ihličia, pretože na nich použili všetok sneh na okolí.

Snehu pribúdalo a keď som došiel k budovám horárne Cerník, bol už aj na ceste. Zašiel som sa kúsok doľava pozrieť na ruinu budovy. Stajne to asi neboli. Samotná budova horárne je za plotom a zdá sa udržiavaná. Pripojila sa ku mne skupinka, čo prišla zľava po červenej a spoločne sme došli k chatke Štátnych lesov SR. O prameni pri nej je zmienka na www.turistickamapa.sk, ale chatka na mape nie je zakreslená. Moji spolupútnici sa rozhodli pri nej posilniť sa, a tak som vykročil ďalej sám. Že nie som na značke som si uvedomil až po pár minútach. Široká lesná cesta bez snehu ma zlákala. Pohľad do mapy ma presvedčil, že keď zahnem doprava po zasneženej lesnej ceste, prídem opäť na značku. To už snehu bolo tak 10 cm. Na značke som sa zase stretol so skupinkou od chaty a veľmi sa čudovali, odkiaľ idem.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Cesta síce bola zasnežená, ale už prešliapaná, a tak sa išlo dobre. Netrvalo dlho a boli sme na križovatke so zelenou značkou, a to už začalo byť husto turistami. Navyše začalo snežiť, a tak som sa len zaradil do zástupu a stúpal stále väčším snehom k posedu. Zaujal ma mladý chalan, ktorý niesol vešiak na kabáty. Evidentne recesista, však čo najviacej potrebuje turista v zime na horách?

Hoci ešte nebolo 11.30 h, už prúdili ľudia aj smerom dole. Lúčka okolo posedu bola plná turistického národa. Horeli tri ohníky a veselo sa na nich opekalo. Zobral som si diplom, camrátko a usiloval som sa nájsť si miesto, kde sa v kľude najem. V kľude… Môj lepeňák evidentne zaujal maďarskú vyžlu, či ako sa volá hladkosrstý, bledo-hnedý pes a neustále krúžila okolo mňa s prosiacimi očami. Nič som jej nedal, sám som mal málo! Potom som sa v dave pozdravil so zopár kamarátmi a vybral som sa ďalej po červenej proti prúdu turistov dochádzajúcich na stretnutie. Pristavil sa pri mne šéf turistov z Modry a ospravedlňoval sa, že neprídu na Malý Javorník, lebo majú súťaž vo varení gulášu. Asi videl, že som sklamaný, a tak napokon sľúbil, že sa rozdelia na dve polovice a budú všade.

Hoci snehu bolo po lýtka, aby som sa vyhol davom, nepokračoval som po červenej, ale rovno zasneženou lesnou cestou dole kopcom. Na rázcestí som sa vybral zase vľavo šikmo hore a už som bol definitívne v lese sám. Došiel som na miesto, kde bol sneh rozhádzaný, premiešaný s lístím. Neviem či tu vysoká nocovala, alebo čo to spôsobilo. Došiel som na lesnú asfaltku a zároveň žltú značku z Komárovej. Uprostred lesa tu bolo odstavené zasnežené auto. Asi už nebolo schopné preraziť snehom, a tak ho posádka tu odstavila a niekam sa vybrala. Chvíľu som išiel po žltej, keď tu na rázcestí vo mne skrsla geniálna myšlienka, za ktorej realizáciu som si potom pekne a často nadával.

Odbočil som doprava a rozhodol som sa panensky zasneženou lesnou cestou, popod Vrátno, dôjsť na lesácku asfaltku a po nej do Dobrej Vody. Snehu začalo byť už po kolená a napriek tomu, že som mal softshelové nohavice so suchým zipsom, ako som sa doň zabáral, vyhŕňalo mi ich a sneh sa mi naberal do vibrám. Nechcelo sa mi vyťahovať a navliekať ochranné návleky. Keď som však ešte aj zle odbočil doľava a musel som sa štverať snehom po stehná hore kopcom, už som si nadával nahlas a po návrate na správnu cestu som si ich konečne obliekol. Snehová kôrka bola tak ostrá, že mi časom prerezala prišité gumičky, čo mi držali návleky popod podrážku.

Vcelku som už toho mal dosť, keď som sa dostal na krásne odhrnutú asfaltku. Dal som si čaj, horalku a v hustnúcom snežení som vykročil smerom na Dobrú Vodu. Išlo sa mi výborne, aj keď som občas chytil balans, ako som pod snehom šliapol na ľad. Prešiel som okolo drevenej búdy, ktorú poznám z predchádzajúcich túr. Pomaly dosluhuje, lebo sa polovica strechy prepadla dnu. Spozornel som však, keď som išiel okolo ďalšej. Túto som nepoznal a tým pádom som tadeto ešte nešiel! Tablet s mapou som mal v ruksaku, lebo sa mi skoro vybil a dal som ho na nabíjačku. Zistil som, že som v PR Slopy a keby som skôr odbočil doľava, už som mohol byť dávno v Dobrej Vode. Takto som si zašiel až na križovatku s asfaltkou z Dobrej Vody na Brezovú pod Bradlom.

Pohľad na hodinky mi navyše ukázal, že do odchodu autobusu mi zostáva 30 minút. Zabral som naplno a len som dúfal, že sa nerozčapím na ľade pod snehom. Veľmi som sa potešil prvým domom! Sánkovali sa pri nich deti a pán čo na nich dával pozor, ma hneď odhalil, že idem z Klenovej a veľmi si chcel o stretnutí podebatovať. Rovnako ako aj ďalší, ktorého som stretol v obci pri odbočke k parčíku. Všetkým som sa ospravedlňoval, že utekám na autobus. Stihol som to 5 minút pred odchodom.

Z krčmy sa práve vyvalila skupina turistov zo Špačiniec a Trnavy, ktorí boli tiež na výstupe. Len čo sme sa pohli, doputoval ku mne štamprlík borovičky. Neodmietol som, veď na peknú tradíciu a priateľské stretnutia si vždy rád pripijem.

Fórum 3 príspevky
Dolný Lopašov – Klenová – Dobrá Voda 20/02/19 16:08 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. 11/05/21 Miroslav Svítek Svet
Túra Miléniový kríž a rozhľadňa Lipky - okruh zo Senice Keď som pred rokmi išiel na rozhľadňu Lipky z Radošoviec, zvolil som si zostup k vlaku v Kopčanoch. Tým pádom som sa vyhol Smrdákom a o existencii Miléniového kríža som vtedy netušil. Pri chystaní príspevku do relácie "S batohom na pleciach" som si uvedomil, že šliapanie cez polia mnohým asi nebude voňať, a tak som ponúkol zostup do kúpeľov Smrdáky a ako bonus návštevu Miléniového kríža. Nuž som si potom povedal, že by som sa naň mohol ísť pozrieť osobne. 03/05/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Skalica – Veterník – Holíč Koncom minulého roku som začal putovanie v Gbeloch, a tak s prvým jarným víkendom som si povedal, že by som mohol dokončiť putovanie až po Skalicu. No a konečne nájsť holíčske menhiry. Vzhľadom na situáciu, ale aj všeobecnú nefunkčnosť klubovej činnosti, nik so mnou nešiel. Predpoveď počasia meteorológom vyšla na chlp presne, a tak som prišiel do Holíča opálený a zmoknutý. 21/04/21 Miroslav Svítek Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Cyklotúra Šiklóš, Horšianska dol., Svätý Kríž a Krížny vrch Regióny Tekov a Hont sú rajom pre cyklistiku a cykloturistiku. Nachádza sa tu množstvo cestičiek s minimálnou premávkou, v pestrom (rovinatom, zvlnenom aj kopcovitom) teréne a v obklopení atraktívnej krajinnej scenérie. Popri trasách je množstvo prírodných, kultúrnych a historických pamiatok, ktoré sú zatiaľ neobjavené pre masy turistov. Navyše tu počasie po väčšinu dní v roku praje bicyklovaniu. dnes Jakub Mészáros Štiavnické vrchy, Podunajsko
Túra Ráztocké lazy z Ráztoky - jarný okruh s deťmi Opatrenia stále platia, mimo okresu sa ešte nedá cestovať. Našťastie je brezniansky okres jedným z najrozsiahlejších na Slovensku. Nakukneme do mapy, aký okruh vhodný aj pre našich malých výletníkov pripadá do úvahy. Skomplikujeme to podmienkou, aby išlo o miesta, ktoré sme zatiaľ nenavštívili. Ani rodičia. A vyšla nám Ráztoka. včera Mirka a Milan Kvietkovci Nízke Tatry
Túra Sľubica a skalné mestečko Sokolica Predpokladám, že takmer každý turista zo Šariša či Spiša dobre pozná jeden z najkrajších výhľadových bodov pohoria Branisko – Sľubicu. Avšak článok nebude len o samotnej Sľubici. Bola skôr akousi povinnou jazdou, keďže sme sa pohybovali v jej okolí, naším hlavným cieľom však bolo menej známe skalné mestečko Sokolica blízko Skalnej brány pri Rajtopíkoch. včera Stanislav Ďurica Branisko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolný Lopašov – Klenová – Dobrá Voda 20/02/19 16:08 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 570 m n. m. – Klenová

    • min: 206 m n. m. – Dolný Lopašov

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 732 m

    • klesanie: 692 m

  • Vzdialenosť
    • 22 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 26.01.2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.5769 ° SŠ
      dĺžka: 17.6418 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.59992 ° SŠ
      dĺžka: 17.53757 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň pri chatke nad horárňou Cerník

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Piešťany (vlak, bus) - Dolný Lopašov (bus)
      Dobrá Voda (bus) - Trnava (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.34 (0.82)