Goß Sattel

Wildalpen je ďaleko, preto som vstával o 2.30 h. Po dvoch hodinách jazdy som si na parkovisku pri diaľnici ľahol na zadné sedadlá a na chvíľu som si zdriemol. O pol hodiny som pokračoval ďalej, svieži ako rybička.

Prešiel som Hinterwildalpen a auto sa začalo kĺzať. Cesta bola samý ľad, ale na reťaze to nebolo. Tak či tak, o minútu som už vypínal motor v Lurgu, neďaleko snehom zasypanej zvážnice (841 m). Prezul som sa a o 7.45 h som vyrazil na prechádzku.

Mrzlo. Na zvážnici som sa do tvrdého snehu nezabáral, a tak snežnice zostali v batohu. Dal som si ich, až keď slabo viditeľné stopy odbočili na konci doliny potoka Eibl z cesty do svahu a ja som sa začal prepadávať dobrých 20 centimetrov. Keď som kráčal so snežnicami na nohách, sneh ma udržal.

Bolo nádherne, slnečno a bezvetrie. Postupne som sa vyzliekal. Stopy od turistov tu bolo vidno trochu lepšie. Odhadujem, že tu pred tromi dňami prešla väčšia skupina ľudí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Občas sa na strome tesne nad snehom objavila značka. V závere bolo treba prekročiť spadnuté smrečky. Zrejme ich skolila snehová nádielka. Prekračovať kmene vo výške meter nad zemou v snežniciach je zážitok za všetky drobné. Ale zvládol som to “bez straty desiatky”.

Vyšiel som do sedla Goß Sattel (1331 m), kde sa do mňa oprel vietor. Okamžite som sa naobliekal. Chvíľu nato som stretol dvojicu lyžiarov. Pán mal lyže na nohách, pani si ich niesla v rukách. Prehodil som s nimi zopár slov, ale pozerali na mňa akosi čudne. Je pravda, že som oblečený trochu zvláštne, ale účel svätí prostriedky.

Hrebeňom na Buchberg

Za sedlom som obchádzal špicaté bralo Goßstein. Lesom. Na svahu neboli žiadne stopy, išiel som podľa odhadu. Hore nado mňou boli dve krásne skalné veže. Jednu som si odfotil. Prešiel som ďalšie sedlo a vyšiel som na Lurghöhe (1430 m). Posledné metre som išiel naľavo od slnka, čiže na východ. Príliš sa mi to nevidelo. Tak som vytiahol mapu a zistil som, že mám ísť na juhozápad. Kompasom som zistil, kde to je a vybral som sa správnym smerom.

Kráčam oblým hrebienkom, lúčkami pomedzi lesíky. Občas sa mi otvorí výhľad na jednu stranu, občas na druhú. Keďže svieti ostré slnko, na očiach mám tmavé lyžiarske okuliare, čo znamená, že nevidím na displej fotoaparátu. Občas si okuliare zložím, ale zväčša fotím na náhodu. Radšej spravím viac obrázkov s vedomím, že doma väčšinu zahodím.

Na lúčke Gogal Alm stojí chajda. Je totálne zasypaná snehom, ktorý sa topí. Zo strechy kvapká voda. Na pocit je vďaka vetru zima, musí však byť nad nulou. Cítim to aj v tom, že sa viac zabáram. Nad lúčkou Gogal Alm som míňal stĺp so smerovníkmi. Horný je nad snehom, ostatné sú pod ním. Smerovníky však nepotrebujem, pretože Buchberg vidím. Na kraji vrcholového hrebeňa je kamzík, ktorý sa vôbec nehýbe. Stojí tam ako socha.

Prišiel som pod kopec a strminou som vyšiel na hrebeň. Sú na ňom pekné preveje. Už len pár metrov a som na vrchole (1563 m). Je nádherne, slnečno, jediným problémom je silný vietor. Nie je to žiadna katastrofa, zažil som už aj oveľa silnejšie vetry. Je to však mrzutosť, pretože panoráma je nádherná. Vidno Hochschwab, Ybbstaler Alpen, Gesäuse, a kopce ďaleko na západe by mohli patriť do Mŕtvych hôr (Totes Gebirge).

Návrat

Pofotil som čo sa dalo a upaľoval som dolu. Vôbec som nešpekuloval, išiel som po svojich stopách. Tie sa však postupne strácali, zahládzal ich vietor kombinovaný s odmäkom. Už by som aj čosi zjedol. Keď som išiel cez Gogal Alm, zdalo sa mi, že je nad zapadnutou búdou posed. Bol na mieste chránenom pred vetrom, takže tam zjem obed.

Prišiel som na lúku a vyšiel som k domnelému posedu. Nebol to však posed, ale latrína. Tak v tej asi obedovať nebudem. Muzikanti mi v žalúdku vyhrávali, ale obed som musel odložiť. Nakoniec som obedoval v sedle Goß Sattel pri lesnej kaplnke. Bol tam fľak bez snehu, na ktorom som sa zložil. Prvý chlieb som zjedol sediac na karimatke, ale pri druhom ma vietor donútil vstať.

Záverečný zostup bol už v pohode. Sneh mal konzistenciu mokrého lepkavého kryštálu, a keď som sa vrátil do Lurgu, bolo 6 stupňov Celzia. Vtáky čvirikali ostošesť, blíži sa jar.

Záver

Nepísané pravidlo hovorí, že by mal turista stráviť viac času v horách, ako za volantom. Dnes to bola remíza. Som však rád, že som sa po čase opäť pozrel do údolia Salzy. Kopce na obidvoch brehoch rieky sú nádherné.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek