Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Komentár Envirostratégia neprináša do ochrany prírody nutnú reformu

Rád by som v nasledujúcich riadkoch zhodnotil nedávno prijatú Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030, vrátane pomenovania konkrétnych problémov, ktoré so sebou prináša, resp. ktoré už existujú. Stratégia je vo viacerých zásadných veciach nejednoznačná a jej finálna podoba schválená vládou SR vykazuje výrazné ústupky rezortu pôdohospodárstva, najmä lesníckemu videniu lesa/sveta. Priniesla však aj určité pozitíva.

Autor je bývalý riaditeľ Správy NAPANT-u, v súčasnosti pôsobí v OZ Prales.

Za nešťastné považujem, že stratégia nie je záväzne právny dokument. Uznesenie vlády ukladá jej členom, aby ju rešpektovali pri príprave stratégií, ale nie legislatívy. Pôvodný návrh hovoril, že plnenie cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 sa bude rešpektovať v stratégiách a legislatívnych návrhoch všetkých rezortov. To napr. znamená, že ak Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) predloží na medzirezortné pripomienkovanie návrh zonácie Tatranského národného parku (TANAP) v súlade s princípmi zadefinovanými v Envirostratégii (napr. min 50% bezzásahová zóna...), MPaRV SR ho môže vetovať. Ak by bola stratégia záväzná aj pre tvorbu legislatívy, priestor na takéto veto by bol pomerne malý a MŽP by mohlo takýto návrh predložiť na vládu aj s rozporom.

Dosiahnutie strategického cieľa „Jadrovú zónu národných parkov budú tvoriť územia bez zásahov človeka, ktorých rozloha po prehodnotení do roku 2024 dosiahne do roku 2025 50 % celkovej rozlohy každého národného parku manažmentovej kategórie II. chránených území podľa IUCN“ alebo „Zonácia národných parkov sa zrealizuje do roku 2024 spolu s ich prehodnotením“ nepovažujem za reálne vzhľadom na to, čo všetko by bolo v tejto veci treba urobiť. Okrem iného sa dohodnúť so Združením miest a obcí Slovenska či podnikateľmi v cestovnom ruchu vrátane „veľkých“ hráčov (napr. Tatry Mountain Resorts). A to by bolo na úkor ochrany prírody. Iba ak by sa zmenilo „nastavenie“ tohto štátu a developeri by stratili možnosť cez politikov ovplyvňovať výsledok zonácií národných parkov.

Dosiahnutie strategického cieľa „... a 75 % tejto rozlohy do roku 2030” je dosť sporný, nakoľko to môže viesť k pomerne radikálnemu zníženiu výmery národných parkov. Osobne by som bol za rozfázovanie zaraďovania plôch do bezzásahových zón na dlhšie obdobie. Napríklad Nemci si na takýto cieľ určili 30 rokov…

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pracujem v ochrane prírody už takmer 30 rokov, ale nerozumiem, ako chce vláda dosiahnuť tento cieľ: „Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov na Slovensku ako napríklad nad hornou hranicou lesa, ale najmä slanísk, mokradí, rašelinísk a lužných lesov, výrazne ovplyvnených ľudskou činnosťou.“ V prípade slanísk, mokradí a lužných lesov je zjavné, čo je zle a ako to zlepšiť, ale v prípade pozemkov nad hornou hranicou lesa, ktoré sú všetky na území národných parkov a CHKO, nie je jasné, kde vidí vláda problém. K uvedeným 15% a zdôvodneniu tohto čísla som nenašiel žiadnu analýzu.

Stratégia neobsahuje ani náznak zásadnej inštitucionálnej reformy štátom zabezpečovanej ochrany prírody. Dnes ju po odbornej stránke vykonáva Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR, avšak jednotlivé správy NP a CHKO nemajú právnu subjektivitu. To znamená napríklad to, že riaditeľ Správy TANAP-u nemôže rozhodnúť o tom, kto bude na správe pracovať a kto nie, nemá vlastný rozpočet (nemôže teda rozhodnúť o kúpe balíka papiera do tlačiarne či benzínu do auta), nemôže vstupovať do partnerstiev, uzatvárať dohody atď. Nie je tam veľa priestoru pre vlastné iniciatívy... Pokiaľ nebude mať každá správa NP právnu subjektivitu a rozpočet, tak nebude mať ani rešpekt...

V oblasti štátnej správy funguje už dlhé roky veľká absurdita, že jednotlivé Správy CHKO a NP pripravujú pre úrady tzv. odborné stanoviská, ktoré úrady v 99% prípadoch len zabalia do paragrafov a často aj s pravopisnými chybami prepíšu do svojich rozhodnutí a vyjadrení. Ak nebudú mať Správy NP okrem právnej subjektivity aj štátnu správu v oblasti ochrany prírody, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva, územného plánovania atď., t.j. kým nebudú takými štátmi v štáte, ako je to napr. v Nemecku, Poľsku, Česku, Maďarsku, tak budú stále pod obrovským tlakom. Výsledkom bude ďalšia pomalá (napr. budovanie lyžiarskych stredísk) alebo rýchla devastácia (napr. odlesňovanie) chránených území.

V stratégii nikde nevidím cieľ prevodu správy štátnych pozemkov v chránených územiach v 3. až 5. stupni ochrany pod rezort ŽP či priamo pod ŠOP SR. Ako majú správy národných parkov „spravovať“ územie v NP, keď v nich nevlastnia/nespravujú ani cm² pôdy/lesov?

Minister životného prostredia už zrejme do konca volebného obdobia neurobí v oblasti ochrany prírody nič. V tabuľke nižšie sa nachádza prehľad, ako sa darí vládam od r. 2007 napĺňať sľuby o posilnení ochrany prírody vyhlasovaním bezzásahových území. Za 12 rokov pribudlo cca 2622 ha, z toho iba cca 1440 ha v národných parkoch. Aj tieto čísla z pomerne veľkej časti naplnili mimovládne organizácie ako navrhovatelia chránených území a nie štát. Aktuálne vedenie ministerstva počas svojho pôsobenia pridalo 295 ha a v národných parkoch nulu! Podľa všetkých indícií sa v tejto oblasti nezmení nič ani v rokoch 2019 a 2020. Ak by sme zachovali tempo vyhlasovania bezzásahových území z posledných rokov, tak dosiahnutie cieľa zonácie národných parkov (75% ich rozlohy bez zásahov) bude trvať stovky rokov. Pochybujem tiež, že by sa podarilo cez vládu pretlačiť zonáciu TANAPu či ochranu pralesov.

Aby som len nekritizoval, vidím tu aj určité pozitíva. Stratégia zadefinovala, že tu chceme mať národné parky, ktoré spĺňajú medzinárodné kritériá IUCN, tiež obsahuje záväzok prehodnotiť a dobudovať sústavu chránených území či chrániť všetky pralesy. Príprava tohto dokumentu bola súčasťou začínajúcej spoločenskej diskusie či, ako a kde chceme chrániť prírodu, či chceme v národných parkoch lesné cesty, chemické postreky, hluk píl alebo prírodu a ľudí, ktorí do nej chodia kochať sa a relaxovať. Na zásadnú a tak potrebnú reformu v oblasti štátom zabezpečovanej ochrany prírody to však zďaleka nestačí.

Rok Územie Výmera v ha Nár. park Navrhovateľ
2007 PR Bisce
NPR Kyjovský prales – rozšírenie
PR Dunajské ostrovy
PR Pod Pajštúnom - zonácia
+21,08
+344,02
+219,71
-10,91
nie
nie
nie
LOZ VLK
LOZ VLK
BROZ
ŠOP SR
2008 PR Foráš +115,52 nie BROZ
2009 PR Slovanský ostrov +34,38 nie BROZ
2010 -
2011 CHA Bahno
PR Jasenácke
NPR Zelienka – rozšírenie, zonácia
CHA Mešterova lúka
PR Orlovské vŕšky
+10,04
+17,32
+2,77
+15,16
+9,35
nie
nie
nie
nie
nie
ŠOP SR
ŠOP SR
ŠOP SR
ŠOP SR
ŠOP SR
2012 PP Briestenské skaly – zmena stupňa
PR Smrekovica
PR Vanišovec
+6,83
+234,75
+2,71
nie
+122,35
nie
ŠOP SR
FSC Slovensko
ŠOP SR
2013 NPR Suchý vrch – rozšírenie + 217,74 áno FSC Slovensko
2014 -
2015 PR Borsukov vrch
NP Slovenský raj – zonácia
+146,79
+953,09
áno
áno
ŠOP SR
ŠOP SR
2016 - - -
2017 2. aktualizácia ÚEV – Rakytovská hora, Aboď, Lúčanská Fatra, Ľubietovské dúbravy + 295,02 - ŠOP SR
2018 - - -
SPOLU +2621,71 +1439,97

Najnovšie