Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

V pralese Skalná Alpa
V pralese Skalná Alpa Zatvoriť

Túra Pralesy Skalná Alpa a Jánošíkova kolkáreň

Ráno sa budíme, až keď Slnko ohrieva stany na teplotu, že sa v nich nedá vydržať. Času máme dosť, celý deň pred sebou ale ja, ako vždy, mám v sebe nekontrolovateľnú túžbu vyraziť čím skôr, čo ospalým kamarátom lezie na nervy. Skorý ranný entuziazmus schladí spŕška nepekných zaspaných pohľadov a nadávok z hlbín stanov. To sa však mení po raňajkách. Všetci sa tešíme na nové, málo známe časti veľkofatranských pralesov. Dnes sa ocitneme s doprovodom z OZ Jantárová cesta uprostred krásneho pralesa Skalná Alpa a neskôr v Jánošíkovej kolkárni.

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+1244 m stúpanie, -1244 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 25.06.2017
Pohoria
Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)
Trasa
Voda
Smrekovica (zotavovňa, studnička), válov pod Skalnou Alpou
Nocľah
stanovanie pri hoteli Smrekovica
Doprava
Smrekovica (parkovisko pri hoteli)
SHOCart mapy
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)

Prales Skalná Alpa

Možností na vstup do pralesa je mnoho, avšak v sparný horúci deň sa rozhodujeme pre zostup Blatnou dolinou v príjemnom chládku lesa a dúfame, že hradené jazero Blatné nám poskytne aspoň trošku osvieženia. Zostup dolinou je nenáročný, krása okolitej prírody človeka pohltí natoľko, že pomaly zabudne, že je za ním polhodina šliapania. Priamo v mieste, kde sme strávili noc, nie je studnička, spoliehame sa teda len na vodu z potoka v Blatnej doline.

Jazero nebolo zaplnené vodou asi dlhšie, je celé zarastené vysokými trávami a žihľavou, takže naša nádej, že si aspoň osviežime chodidlá v ľadovej vode, nevychádza. Náš sprievodca však prichádza so zaujímavou alternatívou – neďaleko od nás sa nachádza neveľký vodopád, ktorý môžeme využiť ako sprchu. Popri brehu jazierka Blatné smerujeme k jednému z prítokov jazierka. Už zdiaľky počuť šum vody dopadajúcej na skaly a všetci sa zbiehame k málo známemu vodopádu s chuťou trochu ovlažiť naše prepotené telá.

To bola príjemnejšia časť. Nasledovalo prudké stúpanie mimo akýchkoľvek chodníkov. Svah je v týchto miestach ozaj strmý a pri pohľade pred seba sa v hlave dostavuje otázka – má to vôbec zmysel? No porazenecké úvahy zaháňa okolitý les, ktorý sa s pribúdajúcou nadmorskou výškou mení pred očami. Je to úplne odlišná divočina oproti smrekovému pralesu na svahoch Smrekovice. Tu má svoje kráľovstvo najmä buk, javor a miestami smrek a jedľa.

Sklon svahu sa postupne zmierňuje a môžeme si konečne s nižším tepom vychutnať nádherné staré stromy, mŕtve sucháre obrastené stovkami húb, machové koberce, mŕtve voňavé drevo a množstvo zvukov prírody, ktoré doliehajú z každej strany.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Výstup nás poriadne unavil. Je sparné pravé poludnie a chuť na obed nás priviedla na málo známe vrcholové lúky Dvoriska. Je nádherné vidieť takúto krásnu scenériu, výhľady na rozsiahle fatranské lesy, veľká vrcholová lúka bez náznaku chodníka. A aby pocitov nadšenia nebolo málo, príroda si pre nás pripravila prekvapenie - na okraji lúky sa zjavia tri statné jelene. Nevšímajúc si nás, pomalým krokom prešli cez lúku a zmizli za neďalekým hrebienkom.

Po výdatnom obede leňošíme vyvalení v tráve možno viac ako hodinu. Nechávame na seba páliť slnko a nechávame po sebe liezť mravce a chrobáky. Sme úplne ticho. Nikto nemá chuť ani rozprávať. Kto by už chcel počúvať niečo iné ako to, čo do uší prináša príroda sama.

Po odpočinku mám chuť vrátiť sa do príjemného chládku a vlhka lesa. Navrhujem, aby sme zostúpili späť z lúky do lesa a ešte sa prešli útrobami pralesa. Miestami si pripadám ako v džungli. Množstvo starých padnutých stromov, všetko obrastené vysokými bylinami a machom a stáročné stromy – akoby mali vlastné charaktery. Atmosféra pravej slovenskej divočiny. Párkrát prechádzame cez hustý podrast mladých stromčekov, cez ktoré ledva vidím kamarátov meter pred sebou, a tak radšej občas niekto zakašle alebo niečo hovorí, aby sme náhodou nevliezli priamo medveďovi na hlavu. Nezdá sa to, ale šliapanie mimo chodníkov je naozaj náročné. Po hodinke sa vyčerpaní znova vraciame na horské lúky na Dvorisku. Nachádzame málo výrazný chodník, ktorý nás opätovne vedie cez prales k zelenej turistickej značke, ktorá vedie z Rakytova.

Pred sebou máme aktuálne len krátky úsek návratu po turistickej značke po lúkach v okolí Skalnej Alpy. Opäť nádherné miesta. Výhľad do diaľky, uzučký chodník zarezaný do strmého svahu. Veľká Fatra je jednoducho raj pre oči a dušu.

Večer opäť trávime v blízkosti hotela Smrekovica, kde posedávame pri ohni a užívame si teplú noc. Zajtra nás čaká len krátka prechádzka v pralese Jánošíkova kolkáreň.

Krátka návšteva Jánošíkovej kolkárne

Dnes ešte na chvíľku zavítame do pralesa s čarovným názvom Jánošíkova kolkáreň. Východiskovým bodom je pre nás parkovisko pri vojenskej zotavovni Smrekovica. Do lesa mierime priamo zvážnicou mimo značku. Les sa už pár stoviek metrov nad rekreačným zariadením rozhodol ukázať nám svoju krásu. Postupujeme hustým podrastom čučoriedok a aj keď ešte nie sme oficiálne v oblasti, ktorá je vytipovaná ako prales, okolie začína mať charakter pralesa.

Navôkol prevažuje smrek, les je v niektorých častiach v štádiu obnovy, na niektorých plochách ostali stáť sucháre alebo sú stromy vyvrátené. Na týchto plochách sa za slnkom ťahajú prvé mladé stromčeky. Les je veľmi pekne štrukturovaný a na niektorých miestach je hustota stromov veľmi vysoká, inde úplne rozvoľnená ako v mestskom parku. Najstaršie smreky podľa výskumov na lokalite majú až 400 rokov. Predierame sa húštinou papradí a čučoriedok a obchádzame popadané stromy. Pripadám si ako v tajge alebo aljašskej divočine, a to sme len kilometer od najbližšej civilizácie, kde dostanete čapované pivo alebo rezeň s hranolkami.

Dnes, bohužiaľ, veľa času na poznávanie nemáme, takže v pralese trávime zhruba len dve hodinky a kto vie, aké to je chodiť mimo chodníkov v takomto teréne, vie, že veľa kilometrov sme neprešli. No vzdialenosť plnohodnotne nahrádza intenzita zážitku.

Pre návrat k vojenskej zotavovni Smrekovica volíme turistický chodník. Dovolíme si len jedno pivko, rýchly obed a musíme tri dni v nedotknutých veľkofatranských lesoch ukončiť. Lúčime sa s našim sprievodcom a vraciame sa do reality.

Nech už je to na Slovensku akokoľvek – nech sa ľudia sťažujú na politikov, na platy, na dôchodky, na výrub lesov, musím povedať, že ak máme byť na čo hrdí, tak práve na takéto úžasné lokality. Postaviť obrovské budovy, vybudovať hotely, atrakcie, aquaparky – to zvládne každý s kôpkou peňazí. Ale zachovať nedotknutú prírodu, kde si môže voľne žiť medveď, rys, ale aj obyčajná húsenica, to sa človeku nepodarí ani s neobmedzeným množstvom námahy a financií. Tieto miesta musí človek iba nechať žiť. Môj pohľad na slovo LES je diametrálne odlišný od toho, čo som pod týmto pojmom vnímal, kým som nenavštevoval pralesné lokality. Verím, že naši potomkovia na nás budú hrdí, že sme im zanechali kus divočiny uprostred "civilizovanej" Európy.

Poznámka: Na vstup do rezervácií sme mali povolenie a sprevádzal nás odborný doprovod z občianskeho združenia Jantárová cesta. Článok nemá byť návodom, ako sa dostať do chránených území, kladie si za úlohu priblížiť krásu a dôležitosť pralesov v našich horách.

Fotogaléria k článku

Najnovšie

Príbeh Osem prestupov

Nielen samotná turistika, ale aj preprava na začiatok či z konca trasy môže byť samostatným zážitkom. Najmä pokiaľ cestujete verejnou dopravou na Slovensku. Neurčité príchody a odchody …

Pavel Forgáč