Turistika ako športový výkon a prostriedok rozvoja vytrvalostných schopností

Ak sa chceme baviť o turistike ako športovej aktivite, v odbornej literatúre dostáva téma pomerne malý priestor. Do popredia sa stavia najmä jej poznávací charakter a pozitívny efekt na spoločné organizovanie a trávenie voľného času detí a mládeže. Nemožno to mať nikomu za zlé. Turistika je v tomto smere naozaj jedinečnou pohybovou aktivitou, ktorá spája nielen deti, ale všetky vekové a výkonnostné kategórie so záujmom o šport, prírodu či kultúru. Je však trochu škoda, že popri tejto charakteristike sa akoby zabúdalo, že turistika je najmä výborným odrazovým mostíkom tým, ktorí sa rozhodli začať aktívne športovať a vhodným tréningovým a regeneračným doplnkom pre aktívnych športovcov.

Turistika ponúka potenciálnemu športovcovi širokú škálu možností, ako urobiť tréning zaujímavým. Vysoká variabilita faktorov, ktoré vplývajú na zaťaženie, umožňuje záťaž prispôsobiť podľa požadovanej potreby. Spĺňa predpoklady vysokej využiteľnosti pre rôzne výkonnostné kategórie. V našich podmienkach máme jednoduché aj náročnejšie turistické trasy, s intenzitou navyše vieme ďalej pracovať. Samozrejme, ako každá iná športová aktivita, aj turistika má svoje hranice, ktoré sa v určitom momente začnú stierať a prelínať s iným športovým výkonom a čaro z toho, že sme dokázali skĺbiť poznanie prírody a šport sa začne vytrácať.

Nasledujúce riadky nie sú o tom, ako turistiku pretransformovať na inú športovú aktivitu tak, aby sa z nej stala ťažká tréningová drina v prírode. Naopak je o poznaní, čo všetko nám turistika môže dať a ako nám vie pomôcť v ďalšom telesnom rozvoji. Verím, že bližší náhľad do športovej teórie pomôže turistom pochopiť a zefektívniť ich športovú aktivitu. Jasnú odpoveď asi ukáže až čas a prax tých, ktorých informácie v článku oslovia.

Kým začnem, rád by som ešte uviedol, že pomerne veľká časť obsahu textu je odborná a nemusí sa čítať jednoducho. V športovej teórii je náročné povedať A bez toho, aby bolo povedané B. Medzi jednotlivými pojmami sú väzby, ktoré nie je vhodné obísť bez ďalšieho vysvetlenia. Mojou snahou bolo podať informácie formou zrozumiteľnou pre každého turistického nadšenca. Ak sa mi to občas nepodarí, o to viac budem rád, ak článok zaujme a podnieti k ďalšej diskusii.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Určite nie je možné v jednom článku komplexne pokryť celú problematiku. Rozhodol som sa preto tému ohraničiť dvomi zásadnými otázkami. V prvej časti nás bude zaujímať najmä otázka:

• Aké sú špecifické vlastnosti športového výkonu počas turistiky?
• Druhá časť sa venuje efektu turistiky na mieru trénovanosti a to najmä s ohľadom na rozvoj aeróbnej vytrvalosti.

Vlastnosti športového výkonu pri turistike

Predpokladom každého úspechu, je poznanie faktorov, ovplyvňujúcich výkon športovca. Pre každého, kto sa chce v tréningovom procese posúvať vpred, či už na úrovni rekreačného alebo vrcholového športu, je rozhodujúce faktory nielen pomenovať, ale aj poznať ich vzťah pre konkrétny športový výkon. V športovej vede sa hierarchia označuje termínom štruktúra športového výkonu. Štruktúra športového výkonu je definovaná súborom faktorov a ich vzájomných vzťahov, ktoré sú v určitej hierarchii a majú vplyv na športový výkon. (1)

Určenie štruktúry športového výkonu však spravidla nie je jednoduchá ani krátkodobá úloha. Ide o komplexnú otázku nielen tréningovej praxe, ale aj viacerých vedeckých metód. Výsledok si môžeme predstaviť ako model niekoľkých faktorov a vzájomných prepojení, ktoré majú vplyv na celkovú výkonnosť športovca. Ide spravidla o neustálený model, v ktorom sa vplyv a zmysel jednotlivých faktorov pravidelne vyvíja vzhľadom od individuálnej trénovanosti či požiadaviek na športový výkon (napr. od športových cieľov, náročnosti súťaže a pod.)

Keďže turistika je športovou aktivitou prevažne rekreačného charakteru (výnimkou môžu byť orientačné behy a diaľkový trail, ktoré sa môžu v určitých fázach výkonu blížiť k zaťaženiu počas turistiky) a navyše nie je výkonnostne vymedzená, je náročné určiť presnú štruktúru jej športového výkonu. Na to, aby sme jasne vedeli potvrdiť pozitívnu úlohu niektorého z faktorov na rozvoj výkonu počas turistiky, by sme potrebovali poznať výsledky pozorovania, prostredníctvom ktorého by sme faktor izolovali a rozvíjali tak, aby prišlo k nárastu výkonnosti športovca. Žiaľ, momentálne takéto možnosti nemáme. To však neznamená, že nadobudnuté poznatky o športovom výkone nemôžu pomôcť a nájsť využitie v rekreačnom športe.

Jedným zo základných modelov usporiadania faktorov športového výkonu je model rozdelenia faktorov do piatich skupín podľa Dovalila (2), nasledovne:

• somatické,
• technické,
• kondičné,
• taktické a
• osobnostné.

Vymedziť faktory, ktoré ovplyvňujú efektivitu chôdze a výkon počas pešej turistiky sa pokúsil už František Moser (3). Orientačne, najmä pre účely rekreačného a amatérskeho športu, nám môžu slúžiť aj aplikované modely z príbuzných vytrvalostných disciplín, ako je napríklad športová chôdza (4) či skialpinizmus (5). S ohľadom na základný model usporiadania a aplikované modely, môžeme zoradiť faktory, ktoré sa v modeloch najčastejšie vyskytujú a zároveň determinujú výkon nasledovne:

Somatické – výška a telesná hmotnosť, rozsah kroku, kĺbový rozsah, dĺžka a rozmery končatín, celková typológia postavy, dĺžka dolných končatín („DK“) v pomere k trupu.

Technické – koordinácia pohybov, ekonomika došľapu a chôdze, technika výstupu do kopca, technika zostupu z kopca, technika v úsekoch s nerovnomerným terénom, technika a rytmika pohybu s bremenom.

Kondičné – prevládajú vytrvalostné schopnosti (najmä aeróbna vytrvalosť), rýchlostné (hlavne cyklické rýchlostné schopnosti), silové (výbušná sila DK, rýchla sila DK), ale aj koordinačné (reakčné, priestorovo-orientačné) a pohyblivostné schopnosti.

Taktické – rozloženie síl, určenie správneho tempa, oboznámenie sa s trasou – jej profilom a náročnosťou, dávkovanie prestávok, adekvátna regenerácia, využívanie aktívnej regenerácie.

Osobnostné – odolnosť voči vonkajším vplyvom, počasiu a stresu, motivácia, schopnosti – pozornosť, analýza, adaptácia na zmeny.

Každý z faktorov štruktúry športového výkonu v určitej miere prispieva k jeho celkovému rozvoju. Zároveň, nie každý faktor má rovnaké možnosti rozvoja. Sú faktory, ktoré sú u športovca konštantné – boli mu dané „do vienka“ ontogenickým vývojom organizmu. Najväčšie zastúpenie majú medzi somatickými faktormi. Poznáme faktory ako analytické myslenie či schopnosti pozornosti, ktoré možno rozvíjať, no miera ich rozvoja je pomerne nízka. Nakoniec sú faktory, ktoré pri správnom identifikovaní a použití vhodných metód rozvoja možno rozvíjať v relatívne vysokej miere. Medzi tieto faktory patrí väčšina kondičných faktorov. Z pohľadu rekreačného zamerania športu má osobitý význam práve rozvoj kondičných faktorov, nakoľko spoločným znakom takéhoto rozvoja je vyvolanie adaptačných zmien, ktoré majú pozitívny vplyv nielen na trénovanosť športovca, ale aj na dôležité životné funkcie jeho organizmu. Práve zlepšenie funkcií, ktoré sa laicky označujú populárnym pojmom „kondička“, je častou motiváciou pre vykonávanie nielen turistiky, ale takmer každej aktivity v rekreačnom športe. Ako som spomenul, faktory by sme mali podrobiť testovaniu a analýze závislosti, aby sme ich správne pomenovali, určili ich vzájomné väzby a celkový dopad na športový výkon. Ak aj nemáme také možnosti alebo, ako v našom prípade, nie je aktivita presne vymedzená, z teórie športového výkonu by sme si mali vziať minimálne informáciu o celkovej komplexite faktorov a ich vzájomnom prepojení. Aj preto je veľmi dôležité, aby tréning nebol jednostranne zameraný a zároveň, aby sme rešpektovali jeho kontinuitu.

Efekt turistiky na mieru trénovanosti jednotlivca

Na to, aby sme sa vôbec mohli baviť o efekte turistiky na mieru trénovanosti, mali by sme poznať tréningové ciele a motiváciu jednotlivca, u ktorého nás efekt zaujíma. Turistika má veľmi širokú základňu a motivácia, ktorá turistov vedie do prírody je rôzna. Keďže ide o pomerne komplexnú otázku, dovolím si ju zjednodušiť a obmedziť na tri najbežnejšie ciele alebo, ak chcete, motivácie z pohľadu športového výkonu, ktoré ľudí vedú k turistike. Predpokladajme, že ide najmä o nasledovné ciele:

• Zlepšenie funkčných schopností organizmu
• Zlepšenie a rozvoj vytrvalostných schopností
• Redukcia tukových zásob

Ak sa bavíme o zlepšení funkčných schopností organizmu, z teórie športu vieme, že spoločným menovateľom každej kontrolovanej činnosti zameranej na rozvoj pohybových schopností je vyvolanie adaptačných zmien, ktorých výsledkom je zlepšenie funkčných schopností organizmu, ako napríklad zlepšenie ekonomiky srdcovo-cievneho systému či pľúcnej ventilácie (6). Efekt turistiky bol už niekoľkokrát dokázaný aj pre ukazovatele psychického zdravia resp. mozgovej činnosti (7). Preto sa nemusíme báť vysloviť predpoklad, že systematickú prácu s rozvojom pohybových schopností umožňuje aj turistika, najmä ak je vykonávaná kontrolovane a s ohľadom na poznatky z fyziológie a športovej vedy.

Ako však určiť správnu mieru zaťaženia, aby bol náš športový pobyt v prírode efektívny a zároveň nepreťažoval? Je možné spojiť príjemné s užitočným a rozvíjať pohybovou aktivitou pri turistike vytrvalostné schopnosti a ak áno, do akej miery? Môže turistika slúžiť ako doplnok či dokonca náhrada niektorých tréningových jednotiek vytrvalostného športovca? Má takýto rozvoj vôbec zmysel?

Nasledujúca časť

Použité zdroje:

1. M. CHOUTKA, J. DOVALIL, Sportovní trénink, 1987, s. 25
2. M. CHOUTKA, J. DOVALIL, Sportovní trénink, 1987, s. 25
3. F. MOSER, Pěší turistika, 1981, s. 29 - 33
4. M. LAPKA, P. BRANDEJSKÝ, P. KRATOCHVÍL, I. PITÁK, Základy specializace sportovní chůze, 2001, s. 14 – 17
5. M. JANIK, Modely sportovního tréninku a jeho řízení ve skialpinismu, 2014, s. 23 - 33
6. T. KAMPMILLER, M. VANDERKA, E. LACZO, P. PERÁČEK, Teória športu a didaktika športového tréningu, 2012, s. 214
7. journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0177719, pnas.org/content/pnas/112/28/8567.full.pdf
8. M. CHOUTKA, J. DOVALIL, Sportovní trénink, 1987, s. 41
9. L. DIVALD, Kontrolovaný tréning, 2009, s.8
10. T. KAMPMILLER, M. VANDERKA, E. LACZO, P. PERÁČEK, Teória športu a didaktika športového tréningu, 2012, s. 177
11. T. KAMPMILLER, M. VANDERKA, E. LACZO, P. PERÁČEK, Teória športu a didaktika športového tréningu, 2012, s. 188
12. T. KAMPMILLER, M. VANDERKA, E. LACZO, P. PERÁČEK, Teória a didaktika športového tréningu, 2012, s. 179
13. M. CHOUTKA, J. DOVALIL, Sportovní trénink, 1987, s. 90
14. R. FEČ, K. FEČ, Teória a didaktika športového tréningu, 2013, s. 175
15. R. FEČ, K. FEČ, Teória a didaktika športového tréningu, 2013, s. 177
16. R. FEČ, K. FEČ, Teória a didaktika športového tréningu, 2013, s. 179
17. V. SELIGER, R. VINAŘICKÝ, Z. TREFNÝ, Fysiologie tělesných cvičení, 1980 s. 94
18. T. KAMPMILLER, M. VANDERKA, E. LACZO, P. PERÁČEK, Teória športu a didaktika športového tréningu, 2012, s. 203
19. V. BIELIK - youtube.com/watch?v=Mwaw4pbBTdE