Po dvojtýždňovom bezoblačnom počasí je snehová pokrývka stabilná, avšak niekoľko dní pred naším príchodom prechádza front spojený so slabým snežením a silným vetrom. Nový sneh je sfúkaný na južnú stranu, kde je miestami pol metra nového snehu a miestami len ľad. Počasie začína byť vrtošivé a má sa vyjasniť len na dva dni vďaka arktickej tlakovej výši. V dôsledku toho školská taška končí predčasne hodená v kúte pod oknom a ponáhľame sa na vlak do Popradu.

Trasa

Popradské pleso, TEŽ - Popradská poľana - Popradské pleso - sedlo pod Ostrvou - Popradské pleso - zimná cesta - Trigan - Štrbské Pleso

Ráno hodinu po brieždení stojíme na zastávke električko-vlaku na Popradskom plese. Prišli sme síce jednu TEŽ-ku neskôr oproti plánu, ale tým sme sa vyhli najväčšej rannej zime. Čas nebude hrať proti nám, lebo v žľabe pod Ostrvou sú celý deň rovnaké podmienky, a to tieň. Ba naopak, teraz nás slniečko zohrieva cestou k Popradskému plesu. V serpentínach na nás začína snežiť, ale nevieme odkiaľ, keďže nebo je bez jediného mráčika. Zanedlho dostávame odpoveď - stretávame snežnú frézu.

Neskôr, keď odbočíme na zimný zelený zimný chodník, nás prekvapuje hlboký závej, ktorý sa nedá obísť, a tak, keď prídeme k turistickej chate, máme plné topánky snehu. Obúvame si návleky, mačky, dopĺňame energiu a tekutiny, vyberáme čakany a vyrážame smerom k Ostrve.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po pravej ruke máme Popradské pleso, po ľavej vchádzajú skialpinisti do Zlomiskovej doliny. Na úpätí je sneh miestami nosný, ale väčšinou sa zabárame až po kolená. Tým, že máme na nohách mačky, je to veľmi nebezpečné, lebo mačky sú ostré a môžeme si rozrezať nohavice alebo sa tiež zraniť.

Neskôr stretávame českého lezca zostupujúceho z Tupej. Dozvedáme sa, že miestami je sneh stvrdnutý na kameň. Sem-tam sledujeme na hodinkách výšku. V polovici sa od nás jeden kamarát odpojí a vracia sa späť. Asi do polovice je to zaujímavé, lebo s mačkami sa chodí úplne inak, ale potom to začína byť poriadne namáhavé.

Pod vrcholom ideme len asi päť krokov a oddych, potom znova len päť krokov... Našťastie ma tatino zachraňuje „žbrndou“ (multiviamínový „energeťák“). Keď sa konečne dostávame na vrchol, prichádza ďalšia výzva – chodenie v mačkách po kameňoch. Počas oddychu si všímame päťčlenné stádo kamzíkov, ktoré sa pasie na úpätí Tupej. Oddýchneme si, najeme sa, pofotíme kamzíky a prichádza čas rozhodnúť sa, čo ďalej. Po zhodnotení podmienok smerom na Batizovské pleso sa rozhodujeme pre zostup na Popradské pleso.

Deň nato sa na sociálnej sieti dočítame, že jednému turistovi trasa na Batizovské pleso trvala 3 hodiny s prekonávaním nafúkaného snehu v žľaboch. Cestou uvoľňujeme tabule snehu s hrúbkou 2 centimetre a s veľkosťou 50 x 50 centimetrov. Neskôr dole mi tato ukazuje ako sa brzdí čakanom. Skúšam si to tiež. Sneh je tvrdý, šmyk sa mi darí hneď zastaviť.

Po tom ako prídeme na turistické chatu pri Popradskom plese sa naobedujeme, oslávime dokončenie „zimnej magistrály“ a odprevadíme nášho kamaráta na vlak. On nastupuje do zubačky a my si v TEŽ-ke užívame západ slnka nad Nízkymi Tatrami.