Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

foto SAHS a Ľubomír Mäkký
foto SAHS a Ľubomír Mäkký Zatvoriť

Rozhovor Tomaškovič: V horách môžeme sprevádzať len my a vodcovia

Nedávno sa konala konferencia o prírodnom turizme, ktorý by mohol predstavovať ekonomickú alternatívu k ťažbe dreva. Produktami prírodného turizmu sú zážitky ako pozorovanie voľne žijúcich zvierat, prírodných procesov, fotografovanie zvierat a krajiny. Pre región by to mohlo znamenať možnosť vytvorenia pracovných miest v službách či v sprievodcovskej činnosti, keďže produkty prírodného turizmu predpokladajú doprovod sprievodcu. Súčasná legislatíva dáva monopolné postavenie pre sprevádzanie v horskom prostredí horským vodcom a horským sprievodcom podľa toho, o akú náročnosť ide. Aspoň takúto interpretáciu prezentuje Slovenská asociácia horských sprievodcov. Rozprávali sme sa s Milanom Tomaškovičom, jej predsedom.

Do akého terénu si treba najať horského sprievodcu?

Klient si berie horského sprievodcu do normálneho turistického terénu po turistických chodníkoch do obtiažnosti I.stupňa UIAA vrátane. Môže chodiť aj mimo značkovaných chodníkov, pokiaľ mu to umožní zákon o ochrane prírody alebo správa národného parku podľa návštevného poriadku v ktoromkoľvek horstve na Slovensku.

Na pohyb mimo značených chodníkov si musí každý sprievodca vybaviť výnimku zo zákona o ochrane prírody a krajiny (OPaK), alebo máte nejakú hromadnú?

Toto je na dlhú debatu. Som nemilo prekvapený, čo robia ľudia okolo nadácie Aevis. Na Slovensku sú dve organizácie, ktoré vedia robiť sprevádzanie alebo horské vodcovstvo v akomkoľvek v horskom teréne a tým pádom sme my určení na tieto veci, ktoré oni zavádzajú na trh s podporou vlády Slovenskej republiky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Teraz nepíšem článok o nadácii Aevis, ale ide mi o to, že horskí vodcovia majú výnimku na pohyb mimo značených chodníkov, tak som chcela vedieť…

Vy ste mi na začiatku povedali prírodný turizmus a tento pojem je teraz veľmi vynášaný, všetky médiá sa po tom vrhli a zabudli, že tu niekto okrem pána Baláža ešte existuje.

Tých organizácií, ktoré tieto produkty robia alebo chcú robiť, je niekoľko…

Nie, ešte raz vám hovorím, keď si zoberiete zákon o horskej záchrannej službe (HZS), na Slovensku sú len dve organizácie, ktoré za úplatu môžu sprevádzať v horstvách, na značených chodníkoch, na lezeckých stenách, na ľadopádoch, a to sme my a horskí vodcovia.

Áno, ja ten zákon mám naštudovaný, len hovorím, že keď ste vraveli o sprevádzaní mimo značených chodníkov, to upravuje ešte zákon o OPaK, z ktorého majú aj horskí vodcovia vybavenú výnimku.

My sme čakali, ako sa vyvinie nový návštevný poriadok. Vieme, že jeho návrh ostal zablokovaný, tak neviem, či budeme vybavovať výnimku ku starému návštevnému poriadku alebo rozhodnutiu, ktoré ho nahradilo. Pokiaľ viem, tú výnimku si vodcovia vybavovali k novému návštevnému poriadku.

Oni už v novom návrhu neboli uvedení a preto si vybavili tú výnimku.

Áno, ani my sme tam neboli uvedení. Tak, ako som vám už rozprával, len tieto dve profesie sú ľudia, ktorí v podstate z hôr žijú, v horách zarábajú, sú to takzvané oprávnené osoby.

V tom zákone, ktorý spomínate, je uvedené, že sprevádzate v horskom prostredí. To horské prostredie tam nie je definované, len horské oblasti. V akom prostredí teda vykonávate svoju činnosť?

Keď si to pozriete dopodrobna, horský sprievodca (HS) môže sprevádzať na turistických chodníkoch a turistické chodníky začínajú už na Devínskej Kobyle, respektíve v Malých Karpatoch a ťahajú sa napriek celým Slovenskom až do Polonín. Takže všade, kde sú turistické chodníky, by mali sprevádzať horskí sprievodcovia oficiálne. My sme sa snažili dohodnúť so sprievodcami cestovného ruchu, ktorí tu boli pred nami, ale bohužiaľ, ich pán predseda bol na jednom jednaní, sľúbil, že bude rokovať, ale z ďalších rokovaní zišlo. Pokiaľ viem, veľa sprievodcov v CR robí túto činnosť načierno a obchádzajú zákon o HZS. Oni by nemali sprevádzať na turistických chodníkoch.

Ja som čítala váš rozhovor pre magazín Modrá lanovka, kde ste sa vyjadrili, že turistický sprievodca sprevádza turistov na zámkoch, v hradoch, jaskyniach, mestách. Z čoho ste čerpali pri tejto definícii? To nemá oporu v legislatíve, pokiaľ viem.

Lebo sprievodca v cestovnom ruchu nie je nikde uzákonený, v zákone ujasnený, tak ako my, sprievodcovia a vodcovia.

Do minulého roku boli v zákone o zájazdoch, to už vypadlo.

Neviem, čo tam bolo.

Sprievodca v cestovnom ruchu je fyzická osoba, ktorá sprevádza objednávateľov a podáva v dohodnutom jazyku výklad o kultúrnom a prírodnom dedičstve. Nemali tam lokalizáciu ich činnosti.

A vidíte, my tú lokalizáciu máme, máme turistické chodníky. Snažili sme sa s nimi dohodnúť, nás je stále málo, do ktorých lokalít budú môcť oni ísť. Najatakovanejšie z prírodných produktov sú Vysoké Tatry a my sme sa snažili im navrhnúť, pokiaľ môžu ísť: okruh okolo Štrbského Plesa, lanovkou na Hrebienok, lanovkou na Skalnaté pleso a Beliansku jaskyňu. Aj my máme vymedzenie medzi sprievodcom a horskými vodcami. Bohužiaľ, pán predseda ďalej nereagoval. Oni by si mali hľadať terén, kde môžu sprevádzať. Mne to tak vychádza, máme aj kolegov, ktorí toto povolenie majú, že pre sprievodcov v cestovnom ruchu by mala byť doména hrady, zámky, jaskyne.

Vy tvrdíte, že na akýkoľvek turistický chodník, ak bude chcieť ísť skupina počúvať, ako húkajú sovy, si vás musí najať aj v Malých Karpatoch?

Podľa mňa by malo dôjsť k nejakej dohode a človek, ktorý pôjde počúvať tú húkajúcu sovu, mal by mať nejaké vzdelanie o horskom prostredí, o tom, ako sa klient vodí, ako sa treba o neho postarať, či po zdravotnej stránke, po profesnej, mal by mať nejaké vzdelanie.

Sprievodcovia v cestovnom ruchu majú predsa svoje kurzy.

Ja som nevidel ich obsah, ale pokiaľ viem, kopec ľudí to robí bez toho. Nehovorím, že ja z Tatier pôjdem pozerať dropa na Podunajskú nížinu, kľudne nech si to robia oni, ale vieme, že oni sa tlačia hore, do Vysokých Tatier, robia veľké projekty v Poloninách.

Chcem sa spýtať na to, čo ste teraz spomínali, na tú chýbajúcu komunikáciu. Nemyslíte, že si za to možno trochu môžete aj sami, keď sa to ustanovenie dostalo do zákona cez pozmeňujúci návrh, neprešlo žiadnou diskusiou, medzirezortným pripomienkovacím konaním?

Keby sme tieto veci riešili, nikdy v živote by sme v zákone neboli. Videli sme, že je tu nejaká medzera na trhu, že horskí sprievodcovia tu chýbajú, nemajú potrebné vzdelanie, neovládajú lavínovú problematiku, zdravotnú problematiku, nevedia sa správať na horách. Niečo podobné je v Poľsku, przewodnik tatransky, ktorý na týchto trasách funguje. Nám to ponúkla aj UIMLA (Únia asociácií medzinárodných horských sprievodcov, pozn. red.), takže my sme sa chytili tohto, lebo nič také na Slovensku nebolo. Vždy niekto musí niečo založiť.

Spomínali ste, že je vás málo, nezvažovali ste do zákona dať aj prechodné obdobie, počas ktorého by ste mohli nabrať viac ľudí alebo by sprievodcovia získali kvalifikáciu? Pokiaľ operujete s tým, že teoreticky aj na Devínsku Kobylu treba horského sprievodcu, počet kilometrov značkovaných chodníkov na Slovensku a počet členov vašej asociácie asi ťažko pokryje dopyt.

Devínsku Kobylu berte v úvodzovkách. Ponúkame možnosť u nás si požiadať o rekvalifikovanie. Poviem vám to inak, prečo mňa horskí vodcovia, keď sa tvorila ich asociácia, nepozvali na prechodné obdobie? Vedeli o mne, že som tu zo Ždiaru, že mám vylezených xy horolezeckých ciest, prečo ma nepozvali na prechodné obdobie, nedali dva tri roky? Urobili to presne tým istým systémom ako my. Bohužiaľ inak sa to nedá, pani redaktorka. Aby ja som dal možnosť nejakým 1000 - 2000 ľuďom, ktorí by prišli… aj teraz máme množstvo takých ľudí, ktorí prídu a chcú chodiť len s turistami v lete a len vo Veľkej Fatre. To čo je za sprievodcu?

Viete, že sú tu už nejaké agentúry, ktoré sa tomuto venujú a teraz by mali byť na dva roky bez živobytia, kým si urobia váš kurz?

Ale my sme zatiaľ absolútne nikoho nenapadli, nikomu sme nič nebránili, sme radi, že do kurzov prichádzajú ľudia, ktorí majú cestovky, pracujú dokonca v zahraničí v tomto remesle a dorábajú si vzdelanie. Prichádzajú aj noví ľudia z ulice. Momentálne sme otvorili ďalší kurz, v ktorom je 15 ľudí. Pred nimi boli ukončené už dva kurzy. Sú veľmi šikovní, ale bohužiaľ musia prejsť tým dvojročným vzdelaním, ja som si to nevymyslel, tá vyhláška o získaní kvalifikácie je okopírovaná od UIMLA.

Čítala som túto vyhlášku o získaní kvalifikácie, zaujali ma tam parametre, že žiadateľ musí absolvovať minimálne 20 turistických výstupov v horskom prostredí nad 1 000 m nadmorskej výšky s prevýšením aspoň 500 výškových metrov. Považujete to za definíciu horského prostredia?

Horské prostredie je v podstate každé horstvo na Slovensku. Začneme Malými Karpatami a skončíme Poloninami, v každom kraji a okrese je nejaké horstvo. Ale keď si pozriete ponuku cestovných agentúr a cestovných kancelárií, kde sa vykonávajú nejaké veci za úhradu, kde to najviac robí? Veľká a Malá Fatra, Vysoké a Západné Tatry, Slovenský raj. Najväčší tlak je na Vysoké Tatry. Aj my máme rozjednané veci so správou Tatranského národného parku, aby sme mohli s turistami ísť za tou húkajúcou sovou do Tichej, Kôprovej doliny a ďalších lokalít, ale nám to zatiaľ nikto nepovolil a môžeme sa stavať na zadné, koľko chceme, že my máme adekvátne vzdelanie. Môj syn má skončenú vysokú školu ochrany prírody v Javorine, má dva-tri semestre ochrany prírody v Nórsku, skončené horské sprevádzanie, vie perfektne po poľsky a anglicky, myslíte si, že tento človek nie je 100 % zdatný chodiť s ľuďmi za sovou do Tichej doliny? Ale nemôže, lebo nemá povolenie od národného parku a ho nepodporuje vláda SR, tak ako celý tento Aevis. Pre koho prechodné obdobie? Aj tak by si tí sprievodcovia v cestovnom ruchu museli tento kurz dorobiť. Tiež toho za celý život pod Tatrami viem dosť, a ani ja nemôžem pár ľudí zobrať za dom, kde nie je značený chodník, ale je tam 5. stupeň ochrany, a pritom sa tam rúbe.

To už je na inú debatu…

Ale toto treba rozdebatovať…

Debatujeme aj o tom…

Som rád, že ste sa ozvali, lebo ste v podstate prvá, v tejto hektickej dobe, ako prišli pán Baláž s Aevisom. Povedzte mi, na základe čoho chodí pán Baláž do Tichej doliny a robí videá, ktoré vidíme na facebooku každý druhý deň?

Neviem konkrétne k pánovi Balážovi, ale výnimky zo zákona OPaK vydáva Okresný úrad, miestne príslušný, odbor starostlivosti o životné prostredie.

Nedáva, dáva ich Krajský úrad.

Tie už neexistujú.

Tak okresný, v Prešove podľa miestnej príslušnosti, Tichá dolina neviem, či nepatrí pod Žilinu. A dáva výnimky na základe čoho? To musí schváliť Správa TANAP-u, teda pán Majko.

Pokiaľ viem, tie stanoviská nie sú záväzné, hoci väčšinou sa nimi úrady riadia.

Riadia sa nimi úrady, už som pár konaní absolvoval. Keď nemáte odporúčacie stanovisko od správy TANAP-u, okresný úrad vám tú pečiatku nedá. A čo je na tom najhoršie? Každá žiadosť stojí nejaké financie. Mám teraz žiadať od ľudí, aby sa na to skladali každý rok po 500 eur a budem posielať žiadosti od Žiliny po Prešov?

Teraz teda sprevádzate len po značených chodníkoch?

Áno, po značených chodníkoch a vo Vysokých Tatrách na ľahko dostupné štíty – Končistá, Svišťový štít, Baranie sedlo, Štrbský štít, nemáme ich veľa, nemôžeme tým turistom ponúknuť niečo viac.

Ale tam predsa nemôžete sprevádzať, keď nemáte tú výnimku na pohyb mimo značených chodníkov, či?

Ešte raz vám hovorím, my môžeme sprevádzať na značených chodníkoch a do 1. stupňa obtiažnosti. To je chodecký terén.

Ale nie je značený, napríklad na Končistú.

Ale to je ten paradox, že my tam môžeme ísť. Horskí vodcovia tiež nemajú výnimku, že môžu chodiť na Gerlach.

Majú.

Nerozumieme sa. Majú, ale majú určitý počet osôb na deň, ktoré môžu zobrať, majú ustanovenie, v akom čase. Aj my rešpektujeme návštevný poriadok a hodiny, odkedy dokedy môžeme sprevádzať. Tá Končistá alebo Svišťový štít, tam sa bežne chodí, my tam ako oprávnená osoba môžeme chodiť, lebo to je naše pracovisko. Napríklad na Lomnický štít už nemôžeme, lebo to je 2. stupeň obtiažnosti podľa UIAA. Máme to odobrené aj zo Správy TANAP-u.

Lebo ja som toho názoru, možno sa mýlim, že podľa zákona o OPaK sa v 3. a vyššom stupni ochrany môže chodiť len po značených chodníkoch, inak potrebujete výnimku od okresného úradu.

No vidíte, a keď sme sa bavili na túto tému so Správou TANAP-u, povedali nám, aby sme si rozdelili hranice pôsobnosti s horskými vodcami, v súčasnosti si myslím, že spolupráca medzi týmito asociáciami je na dobrej úrovni. Ale nebojte sa, nemáme zasa až tak veľa roboty, aby sme so 6 ľuďmi chodili dennodenne na Svišťový štít a na Končistú. Musíme si hľadať aj iné aktivity. Potrebujeme, aby sme sa dostali mimo značených chodníkov, do národných prírodných rezervácií, a do nejakého systému, ktorý bude navrhnutý, odsúhlasený medzi jednotlivými správami národných parkov a odobrí to okresný úrad.

Ďakujeme za rozhovor.

Rozhovor bol autorizovaný, respondent požiadal o úpravu, resp. vypustenie niektorých pôvodných vyjadrení.

Najnovšie