Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Veľký Choč v hmlovom závoji
Veľký Choč v hmlovom závoji Zatvoriť

Túra Výstup na Radičinú a hradisko Martinček

Jesennú dovolenku som naplánovala v kolibe u Dobrého pastiera, ktorá sa nachádza v známej-neznámej Čutkovskej doline pri Ružomberku. Ubytovali sme sa v útulnej izbičke s názvom "Návšteva na vidieku". Ráno som sa zobudila na klopkanie dažďových kvapiek na okenicu, otvorila som malinké okienko, z ktorého ma ovial príjemný horský vzduch s prímesou dažďovej vlhkosti.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+692 m stúpanie, -692 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 2017
Pohoria
Veľká Fatra - Šípska Fatra, Chočské vrchy, Podtatranská kotlina (Liptovská kotlina)
Trasa
Voda
prameň pod Čebraťom
Doprava
Ružomberok (vlak bus, MAD) - Rybárpole (vlak, bus, MAD) / Martinček (bus)
SHOCart mapy
» č.1095 Chočské vrchy (1:50.000)

Hmla sa vyparovala zo smrekových velikánov. Užívala som si pocit prúdiacej životodarnej energie vzácneho vodného živlu. Po minuloročnom horúcom a suchom lete sú dažďové zrážky nevyhnutné. V drevenej kolibke sme si pochutili na praženici, kávičke a dezerte. Dobre posilnení sme sa vybrali na túru so začiatkom v mestskej časti Ružomberka - Rybárpoli.

Trasa

Ružomberok, Rybárpole (470 m) – Dubovské lúky (850 m) – Radičiná (1127 m) a späť

Radičiná

Na úvod nás čakalo mierne stúpanie hospodárskym lesom. Z čistinky sme si pozreli výhľad priamo na kostolík v Černovej. Prechádzali sme tmavým lesom bez vtáčieho spevokolu. Z lesa sme sa dostali na rozľahlé Dubovské lúky, ktoré boli posiate rôznorodou kvetenou s dominujúcim fialovým prírodným skvostom - jesienkami. Zaujali ma staré drevené senníky, ktoré boli roztrúsené po lúke, niektoré boli rozpadnuté a zničené. Krajinárska scenéria drevených senníkov a v pozadí masív zalesnenej Radičinej.

Kráčali sme lúkou k čarokrásnemu výhľadu. Priamo pred nami sa nám ukázal rozľahlý skalný masív Veľkého Choča, čo je najvyšší vrch v Chočskom pohorí, ktorý má tvar nepravidelnej pyramídy s početnými bralnými partiami. Pohľad ako na dlani, len sa ho letmo dotknúť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hmlový závoj sa prevaľoval cez masív Choča a vytváral prírodné divadlo. Na tráve sa blyšťali kvapôčky rosy. Hmla navodzovala tajomnú scenériu aj nad masívom vrchu Čebrať, nad ktorým voľne a slobodne plachtili dravé vtáky, ozývajúce sa svojím vtáčím zvukom. Na konároch stromov som fotila dažďové kvapôčky. Hmla sa miestami zahaľovala a odhaľovala a zároveň predvádzala svoje prírodné divadlo. Očarení prekrásnou scenériou tajomných pohľadov na majestátny Choč sme pokračovali v stúpaní lúkou do lesa.

Pocítila som chladivé vodné kvapky na tvári, ktoré sa zintenzívňovali, čo nás donútilo schovať sa pod mohutným smrekom. Rozhodli sme sa počkať, kým dážď ustane, a tak sme rozbalili obložené chlebíky, ktoré najlepšie chutia v prírode. Ani sme sa nenazdali a prestalo pršať. Kráčali sme lesnou cestičkou, z ktorej sme miestami obdivovali machom pokryté stromy. Dostali sme sa k zaujímavému miestu, ktoré mi pripomínalo tunel až k nebesám, na ktorého konci presvitali slnečné lúče.

Začali sme stúpať riadnym strmákom, ktorý mohol byť aj 45-stupňový. Podklad bol kamenistý. Z tunela sme vyšli na peknú čistinku, ktorá bola osvetlená svetelnými lúčmi. Nachádza sa tu aj ohnisko. Zo sedla sme sa dostali na vrchol za pár minút. Radičiná ponúka výhľad z dreveného mostíka a uvideli sme liptovské more – Liptovskú Maru. Obloha sa zatiahla do tmavých farieb a my sme pomaly kráčali naspäť.

Cez tunel sme sa šmýkali po blatistom teréne s prímesou kamienkov, riadny padák, keď si tak predstavím, pri výdatnom daždi by to bol riadny tobogán. Na Dubovských lúkach nás privítalo slnečné počasie, hmla sa rozplynula a nám sa ukázal masív Veľkého Choča. Dramatické ranné scenérie vystriedala azúrovo modrá obloha ukazujúca jasné kontúry vzdialených kopcov. Upriamili sme pohľad na krásne štíty hôr a na tráve sme si pochutili na čučoriedkovom koláči a nasávali sme energiu vychádzajúcu z prírody. Pomedzi stromy som si pozrela výhľad na hrad Likava.

Martinček

Cestou sme sa zastavili v dedinke Martinček, ktorá leží vo výške 580 m. Dominantu obce tvorí rímskokatolícky kostol svätého Martina - jednoloďová románsko-gotická stavba s nástennými maľbami. Okolie kostola vyzdobujú dášky – drevené prístrešky na skladovanie zemiakov a zeleniny (zemiakové pivničky). Do pivníc sa vchádzalo zhora zvisle a kedysi ich bolo viac ako devätdesiat a v súčasnosti sa použil grant na záchranu tridsaťpäť pivničiek. Pivničky fungujú vďaka spojeniu špecifických prírodných daností: vápenec, do ktorého ich vysekali, poloha na vŕšku vďaka čomu úrodu neohrozuje voda a vlhkosť, ktorá sa drží v miestnej pôde. Domáci musia vyjsť na kopec a pracne vyberajú zemiaky z jamy.

Po prehliadke unikátnych pivničiek a kostolíka sme sa vybrali na hradisko, ktoré ma upútalo z protiľahlého kopca Čutkovskej doliny. Vystúpili sme na hradisko Mních, z ktorého sa nám naskytol pekný výhľad na kostolík a okolie. Nachádza sa tu lavička a obrazová tabuľa označujúca jednotlivé kopce.

Kalameny

Vtáčiky prelietavali z jedného starého ovocného stromu na druhý. Neskorý obed sme si dali v Kolibke a rozhodli sme sa, že po túre si doprajeme relax v termálnych kúpeľoch v prírode. Odviezli sme sa do dedinky Kalameny, ktorá je známa svojim termálnym prameňom, ktorý sa nachádza v Kalamenskej doline, asi 1 kilometer od obce. Termálny prameň je umelý vrt s teplou vodou. Okolo vrtu je vybudované malé umelé jazierko. Prameň je relaxom pod holým nebom, jemne oranžovo sfarbená voda je slabo mineralizovaná a obohatená o vápnik, horčík a síru.

Strávili sme príjemný deň v lone prírody a teším sa na ďalšie potulky.

Fotogaléria k článku

Najnovšie

Príbeh Osem prestupov

Nielen samotná turistika, ale aj preprava na začiatok či z konca trasy môže byť samostatným zážitkom. Najmä pokiaľ cestujete verejnou dopravou na Slovensku. Neurčité príchody a odchody …

Pavel Forgáč